Jerguš Lapin

Jánošík v menšom vydaní. Na to, že všetky podstatné role sú detské, je to prekvapivo dospelý film. A že to nie je hocaký film, poznám aj podľa toho, že mnohé scény som si pamätal z detstva, už vtedy na mňa urobili silný dojem. –––– Mať tak krídla. Chcel by si mať krídla? Ak ich vystrieš, letíš! –––– Ty si možno mocný, ale ja som zlostnejší. Nehľadím, aj zabijem. (31.05.2018)

Nečakané a príjemné prekvapenie. Ani nie tak pre krásne slovenské hory, tie sa dali pred polstoročím nájsť, ale pre zaujímavé herecké typy, kostýmy, dobré dialógy, presvedčivé herecké výkony, a to aj detských predstaviteľov a presný jazyk, to je to, čo ma zaujalo. Triedny útlak, ktorý tak autor predlohy, ako aj súdruhovia zo sekretariátov tlačili do popredia, tu bol zastúpený v znesiteľnej dávke. Naopak hudba bola neznesiteľná a rušiaca. Celkovo však považujem tento film za neprávom zabudnutý. (10.08.2009)

V loutkovém divadle se hraje pohádka o kanibalizmu. Co to je za vola? Jde na loutkové divadlo a seřve kramáře, že hejbe s loutkama a bouchá do plechu: „Klamári, rukou to robia.“ Ještě jim rozbije lampu! Nemá pětník a rozbíjí lampy? Výrostek se mu směje, že nemá otce a za chvíli vyjde na jevo, že on nemá matku??? 1:11:16 – skrytá ruka. 1:11:49 – jedno oko.  Už zase rozbíjí, tentokrát okno. Pomstít se: „“Robil“ som ve fabrice a majster ma zbil.“ „Však ty mu to vrátíš.“ Kluka pak hledá po horách četnictvo. To měl bejt asi jako první díl, ne? Druhý už snad naštěstí nenatočili. (29.04.2022)

„Buďme kamaráti.“ – „Už ti neverím. Udieraš od chrbta.“ Výborne sfilmovaná knižná klasika Ľuba Ondrejova sa nesie v duchu tradičnej slovenskej „dedinskej tvorby“ (mystické temné lesy, zvieratá ako výkonní pomocníci, poverčivosť jednoduchého, pracovitého ľudu) a rozpráva o chlapcovi, Jergušovi, ktorému žandári zastrelia otca, ktorý v noci nerád spával (bol zbojníkom) a on teraz musí predčasne vystriedať nezbedné chlapčenské loptošstvá za tvrdú prácu v službe a následne vo fabrike. Ak je to ale raz vo vás, už to preč nedostanete. Výnimočná kamera úchvatnej slovenskej prírody, kvalitná práca s hercami (najmä detskými, čo býva ťažko zvládnuteľné všade na svete), vydarené dialógy, prepracovaný psychologický scenár, ktorému však našťastie nechýba humor ani detská láska (majster Króner sa len mihne v zanedbateľnej roličke, ale samozrejme je to krásne mihnutie). (25.07.2009)

Čudný film, ktorého sugestívna stránka ma skôr vyrušovala ako zaujala. Veľké množstvo tmavých záberov, pohybov v tme či v lese kde ťažko badať o čo má vlastne ísť. Navyše v príbehu sa práve skrz takého scény hýbeme neobratne. Je pre mňa ťažké sledovať spojivká scén a zlepiť si ich v hlave do rozumného celku keď mi chýba rácio, keď navzájom scény na seba nenasledujú a sú skôr epizódneho charakteru. Je to teda skôr pocitovka film, ktorého filmové obrazy ma nedostali a hudba bola príšerná. To čo sa dá doceniť je výkon Ivan Kauzlariča, ktorému Lapina a jeho neposednosť a zbojníckosť v génoch ľahko uveriť. Pekné scenérie slovenskej prírody, tentokrát Nízkych Tatier, nevyžehlia málo pevnú ruku režiséra pri sfilmovaní známeho literárneho diela. (16.11.2020)