Očovské pastorále

Fajn, sedemdesiate roky v našich zemepisných šírkach a dĺžkach nie sú filmársky bohviečo. Ale je to lepšie, ako nasledujúca dekáda ;-). Ono to asi nebude celkom zhoda okolností, že o rok neskôr vznikol Hollého filmík Kto odchádza v daždi o dobe zoštátňovania a združstevňovania. Očovské pastorále, podobne ako aj ich režisér, nepatria k pravidelne uvádzaným "zásadným" filmom dekády.Niektoré momenty javia ako úsmevné (najmä vďaka Pántikovmu klasickému patetickému prednesu) a film v zásade "programovo" kritizuje "starokomunistov". Z filmárskeho hľadiska je osud baču, ktorého ovce sa stali družstevnými - podobne ako i on, hoci svojou povahou ostal klasickým gazdom a "dobrým pastierom", ktorý sa i o družstevné staral ako o vlastné a mal z toho problémy, v pevných rukách. [k 7/10] (25.12.2008)

Pántik ako bača veľmi starý a Kroner príliš málo výrazný, čo nie je u neho zvykom. Chlapské problémy a chlapské riešenia v nechlapskom svete podvodu a kolektivizácie, až je zvláštne, že takýto film u komunistov prešiel schvaľovaním. Záživnosť mu ale chýba a len veľké Pántikovo majstrovstvo so slovami stojí za zapamätanie. (18.01.2015)

(43/2017) / Docela zvláštny film ktorý sa odohráva medzi dvomi úplne rozdielnymi svetmi, bača/salaš a svet komunistických súdruhov. Čakal by som, že tento film nemá šancu prejsť sitom cenzúry. Pántik hrá svoj typický part, celkom sa mu podarilo tomuto inak zapadnutému filmu dať aký taký "ksicht". (6/10) (14.02.2017)

Rok 1973, to uz normalizacia zarezavala do vsetkych oblasti ludskeho zivota aj zivota spolocnosti. A vysiny 60. rokov boli definitivne tatam. Preto Ocovske Pastorale su len takym priemernym normalizacnym filmom. Vorlickov film Tri orisky pro Popelku by som dal urcite vyssie, tento film nezachranila ani ucast pana Kronera. 30 % (28.01.2014)

Celkom ojedinelá a tým pádom chvályhodná domáca záležitosť. Ak by sme mohli hľadať ekvivalent vo svetovej kinematografii, tak ma napadá subžáner moderného westernu. Čiže Očovské pastorálie sú moderný eastern. Staré hodnoty verzus nové, česť verzus zapredanosť, tradície verzus nové "zmýšľanie". A tak ďalej. Film je občas celkom drsný, občas príjemne cynický, až komický. Július Pántik chápe svoju postavu a dáva jej všetko zo svojho hereckého majstrovstva. Má čo pri hľadaní ukradnutých oviec riešiť, tu by sa zapotil aj Columbo. Dramaturgicky to však trochu škrípe, napriek kratšej stopáži sa to niekedy mierne vlečie a nie je to prehľadné. Dilema medzi hodnotením, ak to pôjde do modrých čísel, tak hviezdu pridám. 70%. (08.09.2014)