Antiporno

Něco takového s může natočit snad jenom v Japonsku. Po půl hodiny je docela těžké to nevypnout, a i po tom mi toto nutkání bylo těžké vymluvit, akorát pevně doufám, že té herečce zaplatily nehoráznou sumu, přes to všechno co tam vyváděla by asi jiný důvod nedával smysl stejně jako zbytek filmu.Ale i tak s velkou dávkou nadhledu se to dalo dokoukat, ale přece jen bych čekal něco víc X( (17.04.2018)

Šion Sono sa nezaprie - toto bolo totálne bizarné aj na Japonca. Našinec to asi moc nepoberie. Po pár minútach som mal chuť poslať film niekam do čerta a vymazať ho z pamäti ako keby sa nič nestalo (nekaziť si výborný dojem z tohto filmového mága a z jeho ďalších filmov). No ale nedalo mi to - veď tento režisér by predsa podľa predpokladu nenatočil niečo len tak, vždy má jeho film čo povedať, nech je akokoľvej absurdný. A nie je tomu inak ani v tomto prípade. Ide o akúsi fikciu v realite a realitu vo fikcii, pričom pomocou veľmi bizarnej formy tu Šion Sono rozoberá svoje obľúbené témy, ktoré sužujú moderné Japonsko (hlavne tých mladých) - sex, smrť a tradičné hodnoty (v rodine ako i v japonskej kultúre celkovo). Myšlienka v závere je veľmi pekná, tá cesta k nej je síce veľmi ťažká, no pre tých čo vydržia sa to určite vyplatí. Je zábavné sledovať ako niekto dokáže vážne témy a filozofovanie na tieto témy podať vo filme tak absurdným a bizarným spôsobom no pritom uchovať aj ich zmysel a význam. Slušný nadpriemer. 80/100 (24.04.2018)

Občas sa mi stane, že v niektorom japonskom filme niečomu nerozumiem. V tomto prípade som však nerozumel vôbec ničomu. Ale musím uznať, že film mal aj kladné stránky. Dobrá bola hlavne kamera a jej farebná štylizácia. Dobré boli aj herečky, ktoré si dokázali v sekunde úplne vymeniť charaktery. Škoda tej nezrozumiteľnosti. (17.03.2020)

Sono je jednoducho blázon, úchyl a génius, ale v tom najlepšom slova zmysle a Antiporno je toho ukážkovým príkladom. Snáď iba on dokáže natočiť takýto maximálne uletený, bizardný, ale pritom aj nápaditý a inteligentný film na takúto netypickú tému. A tak sa tu celý čas točí porno, dej sa odohráva prakticky len v dvoch, troch interiéroch, ale to celkové prevedenie je natoľko zaujímavé, že to vtiahne a celý čas som si to v rámci možností užíval. Samozrejme to nie je také priamočiare a povrchné, ako by sa možno dalo čakať a tak film toho ponúkne podstatne viac, dva odlišné pohľady na postavenie postáv, či už vo filme a mimo neho, ale hlavne sa mi páčili tie typické Sonove témy, zamýšľanie sa nad smrťou, je tu množstvo ponižovania a sebazhadzovania, ale presne v tej Sonovej forme, čo dokazuje záverečná scéna a riešenie vlastnej sexuality, hlavne kde to vlastne začalo, keď sa herečka rozhodla vybrať si takýto smer. Všetky tie spomienky na mladosť ma veľmi bavili a tie niektoré dialógové sekvencie a repliky nemali chybu. Tie samotné erotické scény tu presne plnia svoj účel, je ich tu síce pomerne dosť, ale všetky sú krátke a pre dej a vykreslenie postáv dosť podstatné, nepôsobí to tak samoúčelne, ako som čakal. Postavy ale nie sú až tak zaujímavé, ako by som chcel, Sono predtým obsadzoval známejších a aj lepších hercov, tu mi hlavná hrdinka neprišla moc sympatická, ale zase kto normálny by takúto úlohu aj prijal, skôr mi vyhovovala charizmatickejšia staršia herečka, ktorá to aj lepšie zahrala. A vizuálne je to očakávane veľmi kvalitná práca, na tomto si dáva Sono záležať, aj napriek minimálnej výprave to vyzerá skvelo. A vybral si aj hudbu, ktorou sa nedá nič pokaziť, Pachelbelov Canon alebo Beethovenova Polnočná sonáta môžem počúvať stále. Takže Antiporno síce neradím medzi tie pravé Sonove nezabudnuteľné filmy, na to je až moc komorný a krátky a tak toho nestihne ponúknuť až tak veľa, ale inak je to stále mimoriadne zaujímavý film a som určite rád, že som ho videl. 72% (27.04.2018)

Kto koho riadi? Maliarka, herečka a celebrita má denný kalendár naplnený stretnutiami s novinármi a fotografmi. Pritom si realizuje umelecké vízie sériou veľkoformátových obrazových portrétov tvárí. Čo sa týka umeleckej kvality obrazov - pop artovo-komerčný výgrcok. Rovnakej kvality ako grcka, ktorú diva vyvrhne krátko po zobudení do hajzla. Po vygrcaní premýšľa, či už ráno šťala a srala, lebo to je skutočne dôležité. Zanedlho príde prvá várka novinárov. Umelkyňa situáciu využije na dokonalé poníženie vlastnej asistentky. Role sa zmenia po odkrytí kariet. V skutočnosti totiž sledujeme film vo filme. Ponižovanou sa stáva herečka, ktorá hrá umelkyňu. V úvode ponižovaná asistenka je hereckou hviezdou, ktorá douráža neschopnú štetku v hlavnej úlohe. Zmysel a postavenie hlavnej hrdinky, rovnako tak scéna, sa v priebehu ďalšieho deja niekoľkokrát pootočia a zmenia. Retrospektívne scény vracajú dej do herečkinej mladosti. Spomína najmä na rodičov a sestru, ktorá navždy odišla v mladom veku. Vo filme sa spomína nevhodná sexuálna výchova, teenagerské samovraždy, prostituovanie skutočné i zástupné, nemožnosť uniknúť zo sveta plného ponižovania a vzťahových sračiek. Neustála potreba ľudského druhu nad niekým dominovať a niekoho manipulovať. Všetko v nádherne vyfarbených interiéroch. Vločkami snehu jemne zasypávaná lesná krajinka ukazuje, že autor nezabúda na prírodu a jej ozdravnú silu. Scén ubližujúceho násilia a ponižovania  bolo priveľa, ale výtvarné riešenie je stobodové, teda celkove za 80%. (09.09.2020)