Vrah mezi námi

Upozornenie: nasledujúci komentár bude obsahovať spoilery. Strhujúci kríženec žánrových a kinematografických postupov na hrane dvoch definičných ér Hollywoodu, ktorý dal vzniknúť mrazivej spoločenskej štúdii zločinu a trestu. Langovi hrdinovia sa naučili rozprávať a priniesli na plátna príbeh, ktorý ovplyvnil nespočet ďalších filmov a diel. M balansuje na hrane niekoľkých žánrov. Azda prvým, o ktorý pri sledovaní zavadíme je nestriedmo popisný a obrazovo doslovný dokument o metodike postupu policajného vyšetrovania v prípade série vrážd, ktorý sa s úvodnými titulkami nezačal (a, i keď už vieme, ako dopadne, so záverečnými nekončí). Tým druhým je film-noir, zastúpený samotným ústredným motívom zločinu a hlavným antagonistom, vytrvalo unikajúcim pred spravodlivosťou i organizovaným podsvetím, ktoré si vzájomne prekážajú a tým celé vyšetrovanie komplikujú. Tretím je spoločensko-politická sonda do dobových pomerov a nezávideniahodnej situácie, v ktorej sa mnohí (vrátane umelcov a tým pádom i samotného Langa, ktorý odmietol stáť v čele filmového priemyslu meniaceho sa Nemecka) znenazdajky ocitli. K slovu sa preto okrajovo dostáva aj byrokracia "tých hore" a snahy o diplomatické vykľučkovanie zo situácie. ////////// Ako jeho v poradí druhý najznámejší film bol, je a bude neustále porovnávaný s Metropolisom, ktorý bol neporovnateľne výpravnejší a veľkolepejší. Pritom je M minimálne rovnako pôsobivý a to aj pri svojej zdanlivej jednoduchosti, komornosti a minimalizme v kombinácii s chladným realizmom. Je na ňom vidieť sériu inteligentných a nápaditých rozhodnutí, resp.riešení ako vizuálnej stránky (často citovaná úvodná pasáž s tieňom, využívanie plagátov a oznamov na sprostredkovanie informácií pomocou obrazu, dynamický strih vo vybraných pasážach), tak zvuku - absencia hudby prekvapí, ale má svoj dôvod; vďaka tomuto banálnemu detailu musí divák venovať filmu väčšiu pozornosť a poľahky si potom všimne iných zvukových efektov a prejavov, čo je pre dej zásadné. Práve tak si ľahko zapamätá vrahov popevok, ktorý sa neskôr ukáže ako rozhodujúci pri finálnom usvedčení vraha, ktorý je dopadnutý v pôsobivo premyslenom slede scén v kancelárskej budove. V záverečnej časti do popredia vystupuje psychologická dráma narušeného jedinca, zločinca, ktorého súdia sami zločinci a chamraď, a vyžadujú smrť aby tak dokázali, že s ním nezdieľajú a ani nechcú zdieľať spoločné miesto pod slnkom. Oko za oko, zub za zub - nedbajú, že to znamená chladnokrvnú vraždu. Myšlienka sa tým mení v obžalobu spoločnosti podobne, ako v Kieslowského Krótki film o zabijaniu (že obaja režiséri zdieľajú odpor k trestu smrti je teda divákovi viac než jasné). Samotný fenomenálny výstup, teda doznanie Petera Lorreho v závere je jedným z mála prvkov doznievajúceho nemeckého expresionizmu a divadelnosti vo filme (a nie je jediným hercom, ktorý ho evokuje). Pár sekúnd pred koncom sa Fritz Lang otáča na diváka a vraví -"Vy ste zodpovední, vy máte veci v rukách. Vy, obyčajní ľudia, nikto iný. Pretože i keď si to nemyslíte, práve vás sa to týka." 100% (09.09.2014) (méně) (více)

Vrah [detí!] následne píše do novín: „pretože polícia nezverejnila môj prvý list, píšem teraz priamo do novín. Pokračujte vo vyšetrovaní. Všetko sa vám čoskoro potvrdí. Ale ešte som neskončil.“ • A v podstate i takmer celý 4,5 miliónový Berlín je zrazu na nohách, resp. »hore nohami«, keďže v jeho exteriérových priestoroch vyčíňa akýsi neznámy VOTRELEC, ktorý sa teda akosi mimoriadne zameral na sériovú podobu brutálnych vrážd niekoľkých berlínskych dievčatiek [pedofilná zvrátenosť najhrubšieho zrna?!], z čoho sa následne vynárajú až 2 konkrétne problémy: A). Nielenže sa zo strany polície začína už pomaličky prejavovať bezvýchodiskový stav spojený s vysiľujúcou únavou, nakoľko vskutku začínajú byť čoraz viacej v úzkych; skrátka sú naprosto bezbrannými, lebo si nevedia dať rady s týmto Škodcom, ktorého momentálne ani nedokážu poriadne vystopovať! B). Ale zároveň by sa dalo snáď tiež podotknúť i to, že taktiež aj u takej «berlínskej mafii», sa čím ďalej, tým viac vyskytujú určité trhliny, t.j. »škrty cez rozpočty«, inými slovami povedané: i tento obzvláštnym spôsobom pochybný, kriminálny tábor; medzitým začína mať tohto Škodca v zuboch ešte podstatne vo väčšej miere, než povedzme i samotná «ruka zákona». • A čo z toho nakoniec vari [automaticky] vyplýva? → ...že »obidva tábory«, začnú konať skoro simultánne od seba, keď každá strana v tomto intenzívnom hľadaní, hľadá úplne iné záujmy: a). nad berlínskymi, temnými ulicami sa zmráka zlovestná atmosféra, kedy sa rodičia boja púšťať sa hrať svoje deti vonka na ulicu, a preto by malo zakročiť nemecké "OČTK". b). samozrejme, že KRIMINÁLNE PODSVETIE v tom vidí celkom rozdielne príčiny, pozostávajúce z celkom prostého zistenia, že sa jej tým pádom nejakým činom narúša biznis! • A najmä preto by sa mal mať práve teraz tento [ne]ústredný protagonista: Hans Beckert; v priam nadčasovom stvárnení týmto rodákom z Ružomberka!, Petrom Lorreom, jednoznačne i na veľkom pozore, aby dajme tomu nebol náhodou kýmsi náhodne ocejchovaným... • Podobne ako i 2 nerovnaké strany, tak aj váš milý recenzent, horúčkovito HĽADAL nejakého, nuž najlepšie európskeho zástupcu, ktorý by mu vyplnil daný priestor v jeho exkluzívne nabitom rebríčku: NAJLEPŠÍCH TITULOV, z ktorého síce povyhadzoval i zopár amerických reprezentantov [ku ktorým už ani zďaleka nemá taký vrúcny vzťah, ako voľakedy predtým], a to zrejme iba kvôli tomu, aby ich nahradil čímsi oveľa adekvátnejším čo by mu zase nepripomínalo predchádzajúcu [yankeeovskú] pôdu; a hľa, čuduj sa svete, predsa sa to napokon i podarilo v tom ponímaní, že relevantná N Á H R A D A, prichádza z neďalekého Nemecka! • Dovolím si tvrdiť, že nemecký AUTOR vo výrazne expresionisticky ladenom titule: M, dosiahol predovšetkým najviac toho, že nielenže vytvoril unikátne, a k tomu i vrcholné ARCIDIELO 20. STOROČIA; osobné OPUS MAGNUM, aké mimochodom ani nemá žiadnej obdoby, čo sa adresne týkalo svojho umeleckého spracovania, ale popritom ho takisto aj vhodne ozvučil zvukovou stopou, čo je vôbec definované, ako 1. ZVUKOVÝ FILM: FRITZA LANGA! • Miestami sa to ale nezaobišlo bez určitých, nemých prvkov, vďaka čomu sa dosiahla nevídaná, estetická rovina, a to ani nehovoriac o geniálnej montáži, ktorá je vedľa imidžu, rovnocenným partnerom... • A čo azdaže dodať na samý záver? Asi by som si neodpustil, aby som nespomenul to, čo si to vlastne hvízdaval tentohľa antagonista s vypleštenými okáľmi: ♫ In the Hall of the Mountain King [V Sieni Horského kráľa] ♫ ...a to bolo neoddeliteľnou súčasťou naprieč divokým dianím; poprípade kľúčovým, poznávacím znamením... (23.12.2023) (méně) (více)