Režie:
Maren AdeScénář:
Maren AdeKamera:
Patrick OrthHrají:
Sandra Hüller, Peter Simonischek, Michael Wittenborn, Thomas Loibl, Trystan Pütter, Ingrid Bisu, Hadewych Minis, Lucy Russell, Victoria Cociaș-Șerban (více)VOD (1)
Obsahy(1)
Život zestárlého učitele Winfrieda Conradiho uplývá v naprosté rutině, kterou mohutný muž jen občas naruší svou pubertální vášní – drobným žertovným převlekem. Poté, co mu zemře jediný věrný druh, slepý pes, se Winfried rozhodne investovat veškerou pozornost do své odcizené dcery Ines, která dělá kariéru v nadnárodní firmě a nemá na nic a na nikoho čas. Po naprostém fiasku první návštěvy v Bukurešti mění Winfried strategii – čeho nemůže dosáhnout jako neúspěšný otec, toho může docílit jeho neforemné alter-ego. A tak se rodí životní kouč – německý ambasador Toni Erdmann, tragikomická figura s absurdní parukou a umělými zuby, která se workoholičce Ines začne plést do života v těch nejméně vhodných momentech. (Film Europe)
(více)Videa (5)
Recenze (358)
Nerozumiem nadšeniu z tohto filmu, ide o takmer trojhodinový film, kde sa málo čo stane. Nejde o žiadny výpravný film, akcie je tam málo, jednu hodinu sa to len ako tak rozbieha. Humor? Tých pár frkov alebo poznámok, to malo byť všetko? Neverte komentárom, že film je vtipný, len málokedy pohne vôbec kútikmi úst. Alebo mi malo prísť smiešne ako si tam Rumun vyhoní pred špatnou Nemkou? Alebo keď začali brať kokaín? Film mohol byť kľudne o hodinu kratší a o nič by sme neprišli. Jeden chlap si chce získať pozornosť dcéry, ktorá sa zaujíma len o prácu a visí na telefóne. Myšlienke rozumiem, ale rozvinutá bola veľmi odtažito a okrem jednej lepšej scény s piesňou od Whitney Houston som tam nič nenašiel. Ani narodeninová nahá párty nestála za nič. A navyše originál strieda nemčinu s angličtinou, to vyznelo chaoticky. ()
po 13 rokoch v korporáte a čerstvo v dobrovoľnej výpovedi ma nemohol žiaden film, celkom na záver kviff, zasiahnuť viac. Ani chvíľa zbytočná, presné, úderné, smutné, neuveriteľne smutné (pre tých, čo aspoň chvíľu takto žili) a paradoxne, vtipné zároveň. Ako zabíjame seba, seba v sebe, navzájom, ako zabúdame na tých, čo nám dali dobré základy. Ako čumíme do mobilov, miesto toho, aby sme sa zhovárali, ako devastujeme prežívanie. Takmer celú dobu som pozeral s otvorenou hubou. Kto pozná mojich posledných pár rokov takto detailne? Sandra Hüller - geniálne. Za mňa jediné - zbytočných posledných 5 minút, monológ pre nepozorných. Takto si každopádne predstavujem moderný európsky film! ()
Skutečně festivalový zázrak. Bezmála tříhodinová komorní dramedy ani na okamžik nesklouzne do nějaké banality či klišé. Skvělé vykreslení otce vtipálka a jeho workoholické dcery má za následek, že vás ty postavy budou zajímat v každém okamžiku. Celá sekvence s nahou party mě neskutečným způsobem rozesmála. Opravdu výborný snímek, jenž si právem zaslouží vaši pozornost. ()
Nemci opäť dokazujú, že vedia. Toni Erdmann možno nebude pre každého, je to prevažne konverzačný film, ale mňa to bavilo. Film v jednoduchosti ukazuje pravdu na pozadí modernej doby a honby za kariérou a to, že kariéra ešte neznamená šťastie. Vydarený návrat otca, ktorý si vymyslel meno Toni Erdmann dcéra docení až oveľa neskôr, divák má však karty na stole a vidíme, že takýto život stojí za hovno. Pochválim vydarenú scénu dcéra spev - otec piáno v podstate u neznámych ľudí... Bulharský chlpatý kostým v byty na "nahej party" nemal chybu, dobre som sa zasmial. Stopáž 162 minút sa možno zdá náročná, ale zbehlo to ako voda. Takmer každý by dnes potreboval takého Toniho Erdmanna, aby nám pripomínal - Spomaľ a užívaj si!...80%. ()
Keby sa to po režisérskej stránke dotiahlo do stavu prijateľného splynutia s hlavnými postavami a získania si tak bližšieho vzťahu k nim, tak mohlo ísť o jasnú päťkovú záležitosť. Výsledok bol preto celkom emotívne chudobný, no zato ma náramne bavil samotný príbeh a celkovo zjav Toni Erdmanna bol tiež zaujímavý. Herec sa posnažil. 70/100 ()
Galerie (50)
Zajímavosti (9)
- Vyslanec německé kinematografie na 89th Academy Awards. (Hal_Moore)
- Timeline: Film si odbyl světovou premiéru 14. května 2016 na filmovém festivalu v Cannes, kde byl zařazen do méně prestižní soutěžní kategorie Un Certain Regard. Den před plánovanou tiskovou konferencí Maren Ade oznámila, že její film bude soutěžit o Zlatou palmu. Krátce nato zakoupila práva na kinodistribuci ve Spojených státech společnost Sony Pictures Classics. V kinech se dramedie objevila 14. července, ve Spojených státech pak 25. prosince 2016. (Hal_Moore)
Reklama