Hudba:
Alex NorthHrají:
Elizabeth Taylor, Richard Burton, Rex Harrison, Pamela Brown, George Cole, Hume Cronyn, Cesare Danova, Kenneth Haigh, Andrew Keir, Martin Landau (více)VOD (3)
Obsahy(2)
Caesarovy legie – výkvět mocného Říma – vítězí v občanské válce. Další Caesarovy kroky směřují do Egypta, kde právě probíhají spory o trůn mezi králem Ptolemaiem a jeho sestrou Kleopatrou, které se chce král zbavit. Kleopatra zde není a je patrné, že mladého krále zcela ovládá eunuch Pothinus. Caesar ale přijíždí právě proto, aby sourozence smířil a dohlédl na jejich společné vládnutí. Večer se objevuje Kleopatra. Do Caesarových komnat ji tajně přináší její věrný sluha Apollodorus smotanou v koberci. Kleopatra se pokouší Caesara přemluvit, aby pouze ji dosadil na trůn. Caesar skrývá velké tajemství – mívá nepříjemné záchvaty. Ale lstivá Kleopatra se o tom samozřejmě dozví. Caesar si uvědomuje, jak je na cizím území zranitelný. Nechává proto spálit egyptské loďstvo. Bohužel při požáru shoří i velká knihovna. To rozlítí Kleopatru, ale Caesar jí dává najevo svoji převahu i jako muž. Za tento čin je nucen svést první bitvu, ve které vítězí. Mezitím se eunuch Pothinus pokusí Kleopatru zabít. Za tento čin je Caesarem odsouzen na smrt a jeho pán – král Ptolemaios – je poslán do středu svých beztak obklíčených vojsk. Kleopatra je tak Caesarem jako jediná dosazena na trůn a mladý král téměř odsouzen na smrt. Kleopatra a Caesar se velmi sbližují. Ona by chtěla, aby zůstal v Egyptě a odsud společně vládli. Caesar však pomýšlí na návrat do Říma. Nakonec zůstává, protože mu Kleopatra oznámí, že s ním čeká dítě. O tom, že se Caesar v Egyptě oženil a zplodil syna, se dozvídá nejen jeho římská manželka, ale i celý Řím. Ne všichni jsou jeho činem nadšeni. Caesar se loučí s Kleopatrou a odjíždí do Říma, kde chce vše připravit k tomu, aby i ona se synem mohli vyrazit za ním... (TV Prima)
(více)Videa (4)
Recenze (266)
Elizabeth Taylor JE Cleopatra 4ever ! Film megalomanský snad v každičkém záběru. Tenkrát v panoramatickém kině to byl velkolepý zážitek. Dneska se mi zdá moje velká obrazovka konkrétně na tento film malá. Velkofilm v každém filmovém okénku. I když je místy zdlouhavý, je se pořád na co dívat a co obdiovat. No a scéna, kdy Cleopatra sedící na zlatém trůnu přijíždí do Říma je nepřekonaná a navždy se mi vryla do paměti! ()
Mnohými kritizovaná, ale podle mého názoru rozhodně kvalitní a zajímavá verze příběhu Kleopatry a Julia Caesara. Elizabeth Taylorová a Richard Burton jsou ve svých rolích přesní, jediné co bych filmu vytkl, je přílišná roztahanost a rozvláčnost děje (a když tady čtu, že director's cut má přes 5 hodin, jímá mě hrůza). ()
„Kleopatra,” s dodatkom VII. Filopator, narodená v egyptskej Alexandrii, pochádzajúca z dynastie Ptolemaiovcov, pričom v (ne)veľkolepom a v (ne)monumentálnom hollywoodskom spracovaní, a to konkrétne pod režisérskou taktovkou Josepha Lea Mankiewicza, (ináč bráško Herman Jacob Mankiewicz napísal scenár pre legendárny snímok Občan Kane), sa v podstate jedná o rozloženie síl do dvoch úsekov, keď práve v tom prvom i druhom, maximálne zahltenom záplavou samých dialógov, (som síce zástancom originálneho znenia pri sledovaní filmov, ale pokým neovládam angličtinu na sto percent, tak sa v tej smršti nekonečných rozhovorov jednoducho naveky stratím, skrátka, nestíhal by som čítať titulky, a to ani nehovoriac o tom, že by mi súčasne unikal i filmový obraz, a tak som pre istotu zvolil alternatívu - českého dabingu, ešte z roku 1994, ktorý slušne vynahrádza môj handicap), keďže prvé dve hodiny z celkovo viac, než 240 minútového filmu, teda lepšie povedané - rozšírenej verzie, to jest 1/2 sa predovšetkým zameriava na Kleopatrin vzťah s diktátorom Gaiusom Iuliusom Caesarom (asi vôbec najikonickejší "milenecký" pár v histórii ľudstva ?), ktorému sa po prvýkrát ukázala zabalená v koberci (avšak ani tento detail neušiel pozornému oku filmárov), z čoho neskoršie vzniklo počatie syna Caesariona, alebo ak chcete, tak („Malého cézara“). V tejto časti sa s reálne žijúcimi postavami väčšinou zdržiavam v Egypte, kedy Elizabeth Taylor neustále striedala svoju garderóbu, že vskutku tých pestrofarebných šiat s dokonalými výstrihmi, vystriedala viac, ako požehnane, aby sa napokon odhodlala prísť pozrieť samotnú kolísku civilizácie Rím, kde sa pochváli nielen svojimi vnadami, ale zároveň sa schyľuje i k povestnému dátumu - 15. marca 44 pred Kr., čo už raz a navždy ukončí jednu etapu jej života. / 2/2 filmu. Po Caesarovej smrti sa ujal vládnutia nielen jeho prasynovec, hlavný dedič Gaius Iulius Caesar Octavius, ale aj vojvodca Marcus Antonius, a to presne v druhom triumviráte, oficiálnom spojenectve, ktoré trvalo 10 rokov, ale nakoľko napätie medzi dvomi mužmi začalo postupne eskalovať, až tým pádom takmer vyvrcholilo pri námornej bitke pri Aktiu v 31 pred Kr. A z diaľky sa na horiace lode prizerala tiež i Kleopatra, ktorá si s Marcusom začala ďalší ľúbostný vzťah... Keď sa teraz zrovna nerozhodlo na mori, mohlo by sa predsa rozhodnúť na súši v Alexandrii, no to sa už pomaličky blížim do finále, ktoré bude pre niektorých zúčastnených tragického vyznenia, zase pre iných víťazoslavného vstúpenia ? ZOPÁR VIET K POČINU: Dať ho na jeden záťah, sa rovná maximalnému vypätiu všetkých síl, na čo som si tentokrát vôbec netrúfol. Je akosi príliš toporný a k tomu i neuveriteľne zdĺhavý, normálne nemá konca kraja, ako by trval snáď celú večnosť, že záverečné titulky nie a nie prísť. Najväčšiu nevýhodu má asi najviac v tom, že sa zväčša, to jest minimálne v 70. percentách odohráva výsostne iba v chrámových, či palácových interiéroch, z čoho v podstate pramení určitý pocit divadelnej teatrálnosti. Jednoducho povedané, nudím sa s postavami, ktoré sa buď len neustále hádajú, alebo hlavná herečka v jednom kuse vymieňa kostýmy, že som to už potom prestal normálne počítať ! Veľká škoda, že sa viacej nenakrúcalo v exteriéroch, čím by samotný snímok získal na potrebnejšej atraktivite. Asi vôbec najlepšia sekvencia z celého filmu, je jednoznačne tá, keď Kleopatra príde po prvýkrát a naposledy do Ríma, čo je absolútne pompézna a mimoriadne opulentná pasáž, že už na ďalšie poriadne nikdy nedôjde (čo už došli money ?), ba ani námorná bitka, ktorú spomínam o pár riadkov vyššie, nie je tak dynamická, ako by si na prvý pohľad v skutočnosti zaslúžila. Kleopatra z roku 1963, je v určitom slova zmysle nespochybniteľnou klasikou, že pre mňa osobne ide o celkom zaujímavý (veľko)film s nemalými ambiciámi, ale napokon by som si asi vedel predstaviť nakrútenie filmu za megalomanských 44 miliónov dolárov (na dnešnú dobu ohromných viac, ako 350 melónov !!!) aj úplne inak ! PS: Vezmite si, že kinematografické skvosty, akými bezpochyby sú: Lawrence z Arabie, či Ben-Hur, mali až trojnásobne menší rozpočet, a v konečnom dôsledku vyzerajú oveľa lepšie, ako Kleopatra. Preboha, za čo sa investovalo toľko dolárov ? Na stavby kulís, výplň dekorácii interiérov, a či honorár a kostýmy pre Taylor, alebo taktiež platenie všetkých hercov, štatistov a komparzistov ? Takpovediac skoro vyhodené peniaze do Nílu ? () (méně) (více)
Na svou dobu naprosto fantasticky zpracovaný snímek, ta výprava, kulisy, kostýmy, hudba, herecké výkony, vše naprosto parádní. I v dnešní době jde znát ta velkolepost filmu. Ale samozřejmě film trochu kazí ta stopáž, protože 4 hodiny a několik přetažených scén prostě ten film trochu kazí. I tak ale jde o skvělé dílo. ()
Genialny historicky velkofilm, v ktorom hraju moji dvaja oblubenci : Richard Burton a Elizabeth Taylor. Pribeh sa odohrava na konci rimskej republiky, kedy Gaius Iulius Caesar /100 -- 15. marca 44 pred Kristom/ zacal vladnut ako diktator rodiacemu sa Imperiu Romanu. Filmu vladne krasna Kleopatra /Elizabeth Taylor/, mimoriadne zaujimave lokality, kulisy, vyborne dialogy nielen o politike, a vyborni herci. Film bol dovtedy najdrahsim filmom vsetkych cias /predbehol ho az James Cameron so Svojim Terminatorom 2 -kou/ a stal neuveritelnych 44 milionov USD. Kto ma rad oslnive herecke vykony, ktore mu film plnym priehrstim poskytuje, je presne na spravnom mieste. Trochu zamrzi absencia akcnych scen, ale to tu nie je az tak podstatne. Co je podstatne, je cela monumentalnost a epickost filmu. Pre mna najlepsou scenou bol prichod Kleopatry do Rima, to bolo nieco neopisatelne. Taku okazalost a nadheru raz v zivote zazit a umriet. 100 % ()
Galerie (193)
Zajímavosti (42)
- Natáčení bylo započato pod vedením Roubena Mamouliana. Ten byl však po různých problémech vystřídán Josephem L. Mankiewiczem. Všechen dosavadní materiál za 5 milionů amerických dolarů byl zničen. (Coldrex)
- Kleopatra filmovému studiu 20th Century Fox’s málem zlomila vaz, přitom měla naopak být tolik potřebným hitem v souboji kina s televizní obrazovkou. Studio při hledání námětu našlo ve svých archivech němý film Kleopatra z roku 1917 (r. J. Gordon Edwards) a rozhodlo se natočit jeho remake. Svého času byly již natočeny všechny scény bez E. Taylor, kvůli jejímu onemocnění. Taylor byla schopná natočit jen kostýmní zkoušky. Nicméně ve chvíli, kdy studio k překvapení režiséra přijalo jeho rezignaci a natáčení mělo začít znovu jinde, s jiným scénářem, některými hlavními herci a režisérem, bylo použitelných jen deset minut natočeného materiálu. Doslova za pět minut dvanáct před položením studia převzal jeho šéfování Zanuck. Dotlačil režiséra Mankiewicze k dokončení filmu s omezenými prostředky, ale během stříhání ho stejně vyhodil. Pak ho ale musel prosti o návrat, protože nikdo jiný nebyl schopný střih dokončit, vzhledem k tomu, že film byl daleko více v Mankiewiczově hlavě, než ve scénáři. Oba nakonec stejně museli spolupracovat. Režisér film sestříhal na šest hodin (zamýšlel film jako dvoudílný s premiérou druhého dílu po půl roce), ale šéf filmového studia ho donutil další dvě hodiny (a později ještě jednu) vyhodit (ty zůstávají ztraceny dodnes). Právě to ale film oslabilo, neboť zploštilo charakter některých postav a jejich motivů (také lokace v Římě a Egyptě zůstaly naprosto nevyužity) – střihu např. padlo za oběť znatelné množství Burtonových scén. (TroiMae)
- Do úlohy Antonia bol pôvodne zvažovaný Peter O'Toole, ale odmietol ju. (burina)
Reklama