Báchorky

Ale tak prečo nie, čistý maďarský noir z vojnových čias, reznutý Poštárom zvoní vždy dvakrát a Želary, každopádne si ide vlastnú cestu, nekopíruje ich dejové zvraty a otvára aj iné témy. Istú dobu nevieme, či sa film uberie artovou cestou, alebo melodramaticko-gýčovou, či noirovou a nakoniec tá posledná prevládne. Vica nám hanbu určite nerobí, jej zmyselná lesníčka je presvedčivá. Presvedčivá je aj kamera a na rozdiel od takej našej Malej ríše máme pocit, že nesledujeme trochu drahšiu televíznu inscenáciu, ale skutočný kinofilm. 70% (09.12.2019)

Nestáva sa mi to často, no keď som odchádzala z Drobných bájok z kina, nevedela som sa dohodnúť sama so sebou, či sa mi to, čo som videla, veľmi páčilo alebo naopak vôbec. Rada si nechávam príbeh uležať v hlave, dávam mu čas, aby pomaly doznel a až potom sa k nemu vyjadrujem. Dnes v tom ešte stále nemám jasno, ale prikláňam sa viac k tej prvej verzii. V maďarskej kinematografii sa v poslednom čase pohybujem dosť často a tentokrát išlo o príbeh z povojnového obdobia. Muž, ktorý uteká z Budapešti na svojej ceste využíva emocionálne zlomených ľudí, ktorí čakajú, že sa im z vojny každú chvíľu vráti otec/syn/manžel. Potrebujú aspoň iskričku nádeje, že to nie je vylúčené. On im tvrdí, že má o ich rodine čerstvé správy. Takto spozná aj ženu so synom, ktorí žijú v lese. Ona však po návrate svojho muža netúži, pretože je to údajne netvor. Postupne medzi nimi vzniká láska, až kým sa jedného dňa jej manžel nevráti z frontu... V deji nastáva niekoľko zaujímavých zvratov a občas si naozaj nie ste istý, kto hovorí pravdu a kto len rozpráva vymyslené bájky. Atmosféra, kostými a herecké výkony hodnotím slušne. Mala som však trošku problém s tým, že mi snímka ako celok prišla akási “neuprataná”. Nájdete v nej prvky typické pre mnohé žánre (dráma, western, dokonca aj noir...), čo v konečnom dôsledku môže dopadnúť veľmi dobre, ale aj naopak úplne katastrofálne. Aktuálne máme v kinách Parazita, v ktorom režisér Bong Joon-Ho zo striedaním žánrom naberá majstrovsky, no toto sa podarí naozaj málokomu. V tomto prípade mi to miestami vadilo, napriek tomu dávam tvorcom palec hore za odvahu vybočiť z bežných zaužívaných praktík a aj zato, že si ten film v hlave stále analyzujem. (06.12.2019)

Vzťahová dráma na vysokej úrovni plus tá povojnové ovzdušie, no dá sa len chváliť. Samozrejme námet nie je originálny, takých diel, či už literárnych alebo filmových sme tu už mali. Ale predsa ma to nesmierne bavilo a očami som odďaľoval koniec, v podstate 75 minút som si vychutnával každú sekundu tej atmosféry. Len ten záver som očakával prepracovanejší, vyznel dosť teatrálne, a úplný koniec sa mi zdal zbytočne komplikovaný. (28.12.2020)

Druhá svetová vojna sa v Európe už skončila, nikto už nebojuje o holé prežitie, ale spustu vojakov sa pomaly vracia zo zajatia. Krajina je zmrzačená aj hlavné mesto Maďarska je v troskách a vládne tu chaos a neistota. Archívne zábery nám predstavujú zbombardovanú Budapešť, čím sa dostávame do základnej atmosféry filmu. Drobné príbehy sa rozbiehajú keď hlavný hrdina Balázs Hankó vyhľadáva v inzerciách životné príbehy, kto koho hľadá, kto zmizol na fronte a kto sa nevrátil z nasadenia. A on bezohľadne zneužíva týchto ľudí, ktorí, aj keď od neho dostanú vymyslené správy o milovanom človeku, sú ochotní za tieto táraniny mu dať hocičo, nádej ich tak aj bude ďalej sprevádzať. Aj tu sa objavuje všemocná sovietska posádka, ktorá všetko rieši gulagmi alebo úplatkami. Tu musím poukázať na činnosť Sovietskej NKVD v Maďarsku v povojnovom období, veľmi pekne vykreslenej v úžasnom maďarskom filme „Večná Zima“ ( Eternal Winter), 2018. Nakoniec v poslednom príbehu sa vykresľujú povahy všetkých hlavných aktérov filmu, záver naberá na napínavosti a postupne sa vypĺňa zmysel skorších jednotlivých motívov a tém. Predstavujem vám ďalší vynikajúci maďarský film, tento krát z obdobia tesne po vojne a pevne verím v silný filmový zážitok. (20.07.2020)

A mě to celkem chytlo. Začátek se mi sice trochu vlekl, ale jakmile nastoupila na scénu Vica, bylo to fajn. Poválečná noir záležitost, na kterou jsem se těšila od chvíle, kdy jsem spatřila velikánský, fakt krásný retro plakát, jako z časů starého Hollywoodu na náměstí Oktagon při mých výletech do Budapešti. Potěšilo mě, že "naše" Vica se blýskne v čemsi maďarském. No a když jsem ji za chvíli potkala na ulici, protože tahle kočka v Budapešti žije, bylo rozhodnuto. Na film se už těšilo. Role jí sedla, utáhla to levou zadní, ano bylo to takové jakože už jsme to kdesi viděli, ale vždy se to v poslední chvíli začalo chovat trochu jinak. Já jsem spokojená. (02.11.2020)