Du rififi chez les hommes
Bitka medzi mužmi
Rififi
Režie:
Jules DassinScénář:
René WheelerKamera:
Philippe AgostiniHudba:
Georges AuricHrají:
Jean Servais, Carl Möhner, Robert Manuel, Jules Dassin, Janine Darcey, Pierre Grasset, Robert Hossein, Marcel Lupovici, Dominique Maurin, Magali Noël (více)Obsahy(1)
Dnes již klasické dílo Rvačka mezi muži patří mezi nejlepší tzv. Film noir nebo-li žánru černého filmu a stal se vzorem pro mnohé filmy natočené v tomto duchu během dalších desetiletí, a to nejen ve Francii. Režisér Jules Dassin nepotřebuje k vyjádření napětí mnoho slov, černobílý obraz dodává dílu nevšední poezii a syrovost zároveň. Dassin vychází z autentického popisu prostředí pařížského podsvětí. O filmu lze směle říci, že je to vloupání zapsané do filmových dějin. Tony se po pěti letech vrací z vězení a pečlivě naplánuje poslední velkou loupež svého života. Samotné vyloupení klenotnictví proběhne podle plánu, ale pak do hry vstoupí náhoda a nepřátelský gang, který se pokusí všemi prostředky kořist ukrást. Neúprosná válka gangů si vyžádá krvavé oběti. Režisér Jules Dassin, který za svůj film získal v Cannes cenu za režii, si sám zahrál jednoho z gangsterů. (oficiální text distributora)
(více)Zajímavosti (39)
- Tony le Stéphanois (Jean Servais) nosí hodinky značky Chronographe Suisse. (dyfur)
- Film byl natočen s velmi malým rozpočtem. (Kulmon)
- Zlatý věk, klub ve filmu, byl pojmenován podle stejnojmenného filmu režiséra Luise Buňuela z roku 1930. (Kulmon)
- Francouzské slangové slovo “rififi” znamená brutální ukázku síly užívanou v pařížském podsvětí. (Kulmon)
- Mexické úřady film stáhly z kin, když se objevila spousta loupeží spáchaných stejnou metodou, která se objevila ve filmu. (Kulmon)
- Motív zrady a jej potrestania spolu s Tonyho (Jean Servais) zásadovosťou nám Dassin odhaľuje už v úvode, kedy trestá svoju bývalú partnerku Mado (Marie Sabouret), ktorá teraz žije s nepriateľským gangstrom Grutterom (Robert Hossein). Tonyho spôsob trestu je obdobný ako pri fašistickom dozorcovi Munseym z jeho skoršieho filmu Hrubá síla (1947), ktorý bičuje trestanca kvôli tomu, že odmietol udať spoluväzňov. Mado mlčky prijíma trest ranami od opaska po holom chrbte. Scéna je zaujímavá kvôli kamere, ktorá pred násilným trestom uhýba na starú fotografiu, ktorá idylicky zobrazuje kedysi zamilovaný pár. (Biopler)
- Dassin dal vo filme dôraz na silu komunity, ktorá funguje nielen medzi štvoricou komplicov, ale aj medzi celým podsvetím, ktoré sa po únose malého Tonia (Dominique Maurin) zomkne a snaží sa pomôcť Tonymu (Jean Servais) a Toniovmu otcovi Joovi (Carl Möhner). To je značne odlišná črta oproti klasickým hollywoodskym caper filmom, v ktorých protagonisti konajú zhodne egoisticky. (Biopler)
- Dassinov film bol odvážnejší v zobrazení sexuality ako snímka Asfaltová džungle (1950), s ktorou je častokrát spájaný. Činí tak skrz presvitajúce bradavky Idy (Claude Sylvain) pod nočným negližé, resp. skrz sporé oblečenie počas scény v kúpeľni. Huston až tak nehrotil zobrazenie pedofilného vzťahu Emmericha a mladej milenky Angele, ktorá ho oslovuje „strýčko“. (Biopler)
- Dassin mal v obľube objavovanie rôznych častí mesta a ich zapracovávanie do diel. Preto aj v tejto snímke rozmiestnil dej na sever, juh, východ i západ, až v tom kritici badajú výpočet osobitých uhlov pohľadu. Je to typická črta filmárov, ktorí nakrúcajú v meste, v ktorom sa sami nenarodili. (Biopler)
- Paralely k zrovnávaniu s dielom Asfaltová džungle (1950) sa natískajú aj skrz postavu Joa (Carl Möhner), ktorého správanie je podobne ako u Dixa motivované „americkým snom“ po lepších zajtrajškoch. Jo vyrastal v skromných pomeroch, a preto najviac túži, aby svojmu synovi mohol dať všetko, o čo jeho detstvo bolo ukrátené. Dixovo súznenie s Docem, spolu s ich vzájomným rešpektom, zodpovedá otcovsko-synovskej väzbe medzi Tonym (Jean Servais) a Joom. Taktiež Cesarova (Jules Dassin) sebadeštruktívna slabosť pre ženy je badateľná i pre postavy Doca a Emmericha, ktorí však majú slabosť na mladé dievčatá. (Biopler)
- Dassin sa rozhodol minimalizovať priestor vo filme pre policajné vyšetrovanie. Zobrazuje akurát pôchodzkára počas lúpeže v strihovej skladbe a vzdialené pozorovanie policajného inšpektora počas pohrebu Maria (Robert Manuel). (Biopler)
- V osude Tonyho (Jean Servais), ktorý radšej strávil päť rokov vo väzení než by zradil chránenca Joa (Carl Möhner) a pretĺka sa životom bez peňazí, navyše odmietnutý bývalou frajerkou, sa črtá paralela na súkromný život Dassina, ktorý bol mccarthizmom akoby tiež odsúdený na päťročné väzenie v podobe straty práce i reputácie, taktiež bol zradený blízkymi priateľmi a ocitol sa aj na finančnej mizine. (Biopler)
- Postavu Cesareho stvárnil samotný režisér, lebo na poslednú chvíľu krachla spolupráca s istým talianskym hercom. (Biopler)
- Sekvencia lúpeže je tak tichá, ako len môže byť. Čo sa týka zvuku, počuť len ruchy pri práci lupičov a hluk ulice. Dassin prehlásil: „Sú to profesionáli a hluk je ich nepriateľ.“ Na začiatku akcie sa prezúvajú do tenisiek, Cesar do baletných cvičiek dokonca. Komunikujú len pohľadom očí a gest. Orosené čelá od potu a špinavé oblečenie robia lúpežníkov reálnejšími, režisér nám nechce predstavovať superhrdinov. (Biopler)
- Hudobné číslo vo filme, parodujúce obliekanie gangstrov, je odkazom na baletné číslo „Lov dievčat“ Freda Astaira a Cyd Charisse z muzikálu The Band Wagon (1953). (Biopler)
- Tridsaťminútová sekvencia lúpeže sa stala známou vďaka absencii slov a nediegetickej hudby, tá je nepoužitá v 21 minútach súvislej stopáže. Vďaka tomu vznikli nezhody medzi skladateľom Auricom a režisérom Dassinom, lebo Auric bol presvedčený, že bez hudby tak dlhá časť nebude fungovať. Hudobný podkres preto zložil, avšak Dassin ho presvedčil nepoužiť jeho výtvor, keď mu pustil sekvenciu lúpeže s doprovodom a potom tú istú sekvenciu bez doprovodu. (Biopler)
- Význam výrazu rififi je vysvetlený skrz spevácko-tanečné predstavenie Viviane, ktorá ho ako jediná v snímke vysloví. (Biopler)
- Raymond Borde a Etienne Chaumeton prirovnávali snímku ku The Asphalt Jungle. Samotný Dassin takéto zrovnávanie či spájanie otvorene popieral. (Biopler)
- Hudobný motív ústrednej piesne snímky zložil Philippe-Gérard. Zaznieva pri úvodných titulkoch, v scéne z klubu L’Age D’Or a je počiatkom lúpežnej sekvencie. (Biopler)
Související novinky
Noir Film Festival 2015 startuje již 20. 8.!
4 dny, 5 míst, 47 projekcí... Unikátní přehlídka filmů noir na hradě Křivoklát se blíží mílovými kroky! Třetí ročník festivalu, věnující se širšímu pojetí noirového fenoménu, startuje ve čtvrtek 20.… (více)
Al Pacino zlodejom šperkov
Režisér Harold Becker si v pripravovanom kriminálnom thrilleri RIFIFI potretíkrát zopakuje spoluprácu s Al Pacinom (na obr.). Pôjde o remake francúzskej noir klasiky z roku 1955 o zlodejovi šperkov,… (více)