48 hodin v Paříži

Jak Ford tak Polanski mají výrazně na více než-li na skrz na skrz průměrný thiller v atraktivních lokacích Paříže, kde první polovina snímku je výrazně lepší druhé části. Krom tohoto není moc co vytknout, ale ani není moc co chválit. Prostě solidní průměr na víkendový večer u TV. Což vzhledem k dvojici výše zmíněné je málo. (26.04.2005)

Jeho filmy jsou i po letech živě zajímavé, řeč je o Polanského 48 hodinách v Paříži. Židovský tvůrce natočil velmi slušný thriller, ve kterém si dá kardiochirurg Harrison Ford svou poslední klidnou sprchu, po které se leccos změní. Z pařížského hotelu náhle zmizí jeho žena, nikdo mu zrovna moc nevěří, takže se pouští do hledání na vlastní pěst. Výborná práce kameramana odpoutá pozornost i od mírně kostrbatého příběhu, Ford si něco podobného (bezvýchodná situace) vyzkoušel o pár let později v brilantním Uprchlíkovi, Polanski neselhává, atmosféra je zdařilá a tajemná kráska Emmanuelle Seigner (nová žena režisérova života pak zaujala i v brilantním Hořkém měsíci) je ztělesněním někdejších vlhkých snů.. (08.01.2015)

slusne thrillerove remeslo v hitchcokovskom style (nic netusiaci muz a mcguffin ktory chcu vsetci), clovek presne vie ako sa obycajny clovek (a ziadny superhrdina) harrison ford cit,i teda strateny a osamely v meste kde mu nikdo nerozumie... skoda ze sa polanskemu vynikajuce tempo a atmosfera nedari udrzat po cely film lebo v polke sa pomaly zacina nastavovat kasa a miestami je frantic plny wtf momentov (tanec na diskoteke, skratkove a nezmyselne chovanie niektorych postav...). emmanuelle seigner je zlata so svojim francuzskym prizvukom a harrison hra svojho univerzalneho every-mana... (16.07.2011)

Radšej, ak by ma v budúcnosti volala žena, keď sa budem práve sprchovať, tak už poučený od doktora Walkera, zvolím to, že zastavím vodu, a opýtam sa jej, čo potrebuje, pretože sa môže stať, že keď odtiaľ vyjdem, tak po nežnom pohlaví, ani chýru, ani slychu... Toto sa stalo tomuto, povedzme suchárovi, ktorý zažil nepríjemný reťazec udalostí v hlavnom meste Francúzska, v Paríži, a hovorím o Richardovi Walkerovi. Strávi tu 48 hodín, to sú v podstate dva dni, alebo ak chcete 2880 minút, či až extrémnych 172 800 sekúnd, ale som si istý, že tieto zdrobneniny, nemal šancu tento človek vnímať, pretože ani NESPAL, vlastne dá sa povedať, že si pár hodín po počiatočnej sviežej parížskej sprche, zdriemol, ale odvtedy, čo sa prebudil, mal hlavu plnú starostí, kde zmizla Sondra ? Vyparila sa, ako smrad... Na príčine, je výmena kufríkov z letiska, áno títo manželia prileteli zo San Francisca. Hovorieva sa, že niečo zlé, je na niečo dobré... Richardovi bude pomáhať pátrať SEXY kočka Michelle, ktorá sa zaskvie v červenom, niečo na spôsob AFRODITY. Aj popri týmto všetkým starostiam, ktoré ho postihli, nestráca elán, pretože má po ruke práve Michelle, a snaží sa zistiť, kde je pes zakopaný ? Ja som to postupne zistil, ale najprv to vyzeralo všelijako, až postupne to všetko zapadalo do seba, ako ozubené koliesko do hodín... POLANSKI má očividne bujarú fantáziu, ktorá mu pracuje na plné obrátky. Toto vymyslieť, nie je len tak, je to pomerne prehnané, ale popri tom, aj výborne nakrútené, títo borci, t. j. - Roman a kameraman Witold, sa inšpirovali jedným geniálnym, starým, klasickým filmom, ktorý sa považuje za majstrovské filmové dielo. Nepoviem vám, ktoré to je. Máte jedinú možnú možnosť. Zistiť si to sami. Brilantné 80. roky Harrisona Forda, ktorý strieda výnimočných režisérov, ako ponožky, a ja ho za to doslova žeriem ! A čo na záver povedať na EMMANUELLE SEIGNER ? Je krásna, ako HROM, sexy, nečudujem sa, že si ju Romo vzal za ženu, no musím podotknúť, že extra talentovaná, nie je, Ona je viac pekná, ako šikovná na herecký chlebík s úrodou... (21.03.2017)

Polanski je maestro atmosféry a práve atmosféra a napätie bolo to čo som najviac očakával. Bol som spokojný, ale od môjho TOP5 režiséra som predsa len čakal viac. Po tom ako v iných filmoch geniálne zobrazil paranoiu, schizofréniu, tak tentokrát prišlo na rad zobrazenie čistej frustrácie cudzinca v Paríži. Prvá polka excelentno-hitchockovská, v tej druhej som čakal väčší tlak na diváka a jeho nervy a bohužiaľ opak sa dostavil. Polanski nerezignoval ani na svoj ironický humor, čo len poteší. Enniova hudba je v celku nevýrazná, asi najslabší soundtrack čo som od tohto hudobného barda počul. Ten záver je trošku diskutabilný, ale aj tak sa jedná v mojich očiach o nadštandartný triler s vynikajúcim (!) Harrisonom Fordom. (19.07.2007)