Správca skanzenu

Odvážny počin odvážneho tvorcu, ktorý žiaľ dopláca na množstvo motívov, ktoré rozohráva, čo uberá prežitku na intenzite. Vzťah k dcére je vykreslený šablonovito, k partnerke predvídateľne (je otázkou, čo z toho bol autorov zámer, čo príkaz zhora). Najpozoruhodnejším tak ostáva otázka spytovania svedomia, morálnych diliem, čestnosti a zásadovosti. Snímka nakrútená bez náznaku komerčného potenciálu. (21.10.2010)

Nemám tyhle psychologické sondy rád. Na začátku se hlavnímu hrdinovi stane křivda, on odejde na vesnici dělat správce a od té chvíle se neděje vůbec nic. Žádné drama, žádný děj, jen zachycení stavu stagnace. Hrdina se rochní ve svých depresích, občas s někým pokecá, řekne pár mouder a trpí a trpí. Až na konci se zničehonic bůhvíproč vzchopí a vrátí se do práce. Myslím, že tohle téma bylo možné pojednat dramatičtěji. Vím, že tvůrcům šlo o kritiku normalizace, ale přišlo mi to hrozně krotké a opatrné, jen pár náznaků a to je vše, jako by se tvůrci báli, aby je někdo shora neseřval. No, za tuhle připosranou ne-kritiku je shora možná ještě pochválili. Zajímavá je jen závěrečná otázka: máme se mstít těm, kdo nám ublížili a být tedy jako oni, nebo máme být velkorysí ? (22.07.2009)

Rozvláčny a väčšinou nezáživný dej prerušovaný krátkymi "dramatickými" etudami P. Mikulíka. Miestami úsmevné až tragikomické (Mikulík v sadre). Vôbec nechápem situáciám, kedy hlavná postava má komunikovať v dialógoch, namiesto toho sa rozpráva s vodou, dverami - v zásade to potom bol monológ protistrany - no strašne podivné. Myšlienka bola zaiste dobrá, ale nakoniec z toho vyšiel len slabý rozháraný scenár, kedy herci nemajú čo hrať. Ostalo len pri podivnej kritike normalizácie... (06.07.2009)

Nepáčilo sa mi to. Strašne útržkovité a nesmerujúce odnikadiaľ nikam. Všetky vzťahy medzi postavami sú len ľahko nadhodené a vyvíjajú sa skokovo zo scény na scénu bez toho, aby sme videli prečo vlastne došlo k ich zmene, čo vlastne tá-ktorá postava má za problémy, ciele, atď. Príklad za všetky - Mikulík zmláti v kostole dcéru, lebo jej nájde toluén, je okolo toho veľa cirkusu a o pár scén ďalej už spolu koexistujú pri návrate domov. Nevidíme do vnútra postáv, do ich motivácií, resp. vidíme len veľmi málo. Film v zásade nemá niť, ktorá by ho celý spájala - je to len kolekcia voľne na seba nadväzujúcich epizódiek, ktorá na záver skončí návratom domov, lebo...lebo asi už si svoj zmätok v duši hlavný hrdina doriešil dostatočne, alebo čo. Mikulík sa celkom snažil a miestami nie márne, ale ten film skrátka ako celok nefunguje. (22.09.2016)

„Najhoršia je závislosť. Taká, čo ponižuje.“ Fantastický Pavol Mikulík (Perinbaba) dominuje v sebaspytovaní a depresii naloženom príbehu. Stvárňuje muža, ktorému ublíži komunistický režim. Sklamane a odovzdane (pretože nie je žiadny veľký bojovník, čo je príjemne realistické a teda ľahko uveriteľné) odchádza pracovať ako správca skanzenu. Tu rieši osobné problémy, ako je nevera alebo drogovo závislá dcéra. A na konci možno nájde sám seba. Pavol Mikulík bol vynikajúci herec, bohužiaľ sa to isté nedá povedať o scenári, ktorý je priemerný. Atmosféra je miestami príliš silená (na hranicu zrozumiteľnosti deja). (06.07.2009)