Strategie pavouka

S touto Borgesovou povídkou mám jeden problém: pokaždé, když ji čtu, tak si zaboha nemůžu vzpomenout, jak to je s tím zrádcem a hrdinou. A Bertolucciho film jsem pustil, aniž jsem si povídku osvěžil, takže jsem místo sledování filmu celou dobu jen přemýšlel nad tím, jak to vlastně bylo. Teď už si to snaž zapamatuju (fixovaná vizualizace se do paměti ukládá líp, než imaginativní narace - snad...) (16.09.2018)

"Tento film je ukážková podoba europského umeleckého filmu. Rozprávanie je fragmentárné, postavy sa chovajú rozporuplne, je takmer nemožné sledovať časový priebeh a miesto príbehu. V divákoch tak zostáva celkový dojem neistoty. To všetko je tu samozrejme vytvorené celkom zámerne. Bertolucci podobne ako Antonioni, Alain Rasnais a ďalší tvrcovia, mal záujem o to, aby sme museli pochybovať aj o takých prvkoch porozumenia filmu, ktoré bežne berieme ako samozrejmosť : príbeh, zápletka, čas, miesto, akcia. Je to doslova antihollywoodsky film! "- to bol úryvok k filmu z knihy 1001 filmů, které musíte vidět, než umřete." (13.07.2010)

Ja sa odvážne domnievam, že práve tento štýl rozprávania nie je Bertollucimu až tak vlastný, ako niektorým jeho európskym kolegom. Príbeh muža, ktorý prichádza do mesta, kde "odbojoval" jeho otec, vznikol na motívy poviedky a stále mám pocit, že na celovečernú dĺžku je preťahovaný trochu umelo. Možno som očakával niečo v zmysle Konformistu, tento film je ale úplne iný, komornejší. Mestečko, ktorého meno som už aj zabudol, je akoby dávnou traumou stále paralyzované, akoby sa stali z miestnych žijúce, statické mŕtvoly, vytvárajú ho prázdne priestory. Nie sme upozorňovaní na prechody v čase, rovnakí herci nám túto identifikáciu taktiež sťažujú, ale tieto momenty prechodov mi prišli na filme ako to najzaujímavejšie: forma strihu. Stratégiu pavúka považujem trochu za Bertolucciho experiment, ktorý si vyžaduje cca dve zhliadnutia. Ak by ste chceli o ňom niečo zmysluplné aj napísať. A ten názov? Klamstvá sú zložité siete, ktoré ale nie sú tak pevné ako pavučina, iba to predstierajú....hm...70% (12.12.2015)

[2,5*]     "Qui siamo tutti amici." ("We're all friends here.")     Mysteriózna dráma, ktorá stavia na tom, aby bola pre diváka čo najviac mätúca (čo údajne robí majstrovsky a antihollywoodsky). Lenže, stačí to divákovi na nejaký hlbší zážitok? Za seba môžem napísať, že určite nie. Ak chcem byť na konci filmu totálne zmätený, ale zároveň aj ohromený, dám prednosť skôr niektorému z filmov Davida Lyncha. "Stratégia pavúka" je pre mňa film pomerne nezáživný svojím obrazovým stvárnením, prostredím, ale predovšetkým rozvláčnym dejom. Všetko sa točí okolo objasňovania jednej záhadnej vraždy v dávnej minulosti, pričom táto zápletka začne postupne nudiť a jej rozuzlenie sa javí napokon ako dosť chabé. Celé to tajomstvo je podané tak nezaujímavo, že som ani netúžil ho rozlúsknuť. Nezaujali ma ani postavy, ktoré sa takmer všetky chovajú ako šialené ("This is the country of madmen. Mad old men and old madmen."). Snáď jedine Verdiho hudba robí film ako tak zaujímavým. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "What was the real plot of Athos Magnani?" (23.08.2022)

Syn Athose Magnaniho, Athos Magnani (mladší), přijíždí poprvé v životě do městečka, kde se jeho otec před dlouhými desetiletími stal svou smrtí posvěceným hrdinou protifašistického odboje. Jeho příjezd a pátrání po skutečném příběhu otcova života a smrti roztančí nejednoho kostlivce ve svědomí místních pokryteckých obyvatel. Lež ve jménu odvahy, zbabělost skrytá za hrdinstvím, klanění se falešným modlám (jednou fašistickým, pak antifašistickým), lidé co se v jádru nemění, skrze otce se vypořádat sám se sebou. Itálie vypořádávající se sama se sebou. A závěr nás nesmí mýlit - příběh městečka Tara není jen izolovaným příběhem "na konci světa". Úmyslně přerušované vyprávění s množstvím flashbacků doplňují vizuální hody vytvářené skvělou prací kamery. (11.08.2013)