Strategie pavouka

[2,5*]     "Qui siamo tutti amici." ("We're all friends here.")     Mysteriózna dráma, ktorá stavia na tom, aby bola pre diváka čo najviac mätúca (čo údajne robí majstrovsky a antihollywoodsky). Lenže, stačí to divákovi na nejaký hlbší zážitok? Za seba môžem napísať, že určite nie. Ak chcem byť na konci filmu totálne zmätený, ale zároveň aj ohromený, dám prednosť skôr niektorému z filmov Davida Lyncha. "Stratégia pavúka" je pre mňa film pomerne nezáživný svojím obrazovým stvárnením, prostredím, ale predovšetkým rozvláčnym dejom. Všetko sa točí okolo objasňovania jednej záhadnej vraždy v dávnej minulosti, pričom táto zápletka začne postupne nudiť a jej rozuzlenie sa javí napokon ako dosť chabé. Celé to tajomstvo je podané tak nezaujímavo, že som ani netúžil ho rozlúsknuť. Nezaujali ma ani postavy, ktoré sa takmer všetky chovajú ako šialené ("This is the country of madmen. Mad old men and old madmen."). Snáď jedine Verdiho hudba robí film ako tak zaujímavým. Zaradené v zozname 1001 filmov, ktoré musíte vidieť, než umriete.     "What was the real plot of Athos Magnani?" (23.08.2022)

"Tento film je ukážková podoba europského umeleckého filmu. Rozprávanie je fragmentárné, postavy sa chovajú rozporuplne, je takmer nemožné sledovať časový priebeh a miesto príbehu. V divákoch tak zostáva celkový dojem neistoty. To všetko je tu samozrejme vytvorené celkom zámerne. Bertolucci podobne ako Antonioni, Alain Rasnais a ďalší tvrcovia, mal záujem o to, aby sme museli pochybovať aj o takých prvkoch porozumenia filmu, ktoré bežne berieme ako samozrejmosť : príbeh, zápletka, čas, miesto, akcia. Je to doslova antihollywoodsky film! "- to bol úryvok k filmu z knihy 1001 filmů, které musíte vidět, než umřete." (13.07.2010)

Každou Borgesovu povídku by se dalo, mohlo, možná i mělo, zfilmovat - na rozdíl id Ernesta Sabata, u něhož by každá kniha mohla vydat i na někollik filmů. Povídku "Tema del traidor y del héroe" (česky asi nejlépe "Téma zrádce a hrdiny") vydal Jorge Luis Borgesv roce 1944 v 112 čísle časopisu Sur. Třístránkovou povídku lze shrnout ve třech větách: . Fergus Kilpatrick había encomendado a James Nolan el descubrimiento del traidor... (volně: Fergus Kilpatrick - zde Athos Magnani - se svěří členům své protibritské - zde protifašistické buňky - že odhalil zrádce. Nolan nezvratně zjistí, že zrádcem je samotný Kilpatrick. Ten to potvrdí, ale chce, aby jeho trest nepoškodil vlast (tj. prospěl hnutí) --- A to je všechno. Ale v podstatě to není nic. Borges, a stejně tak i Bertolucci řeší několik zásadních otázek - některé z nich: Jaký je vztah mezi (zdánlivě) pravdivým popisem události a dogmatem nebo mýtem, zrádcem a hrdinou, pravdou a básní (Goethe)? Vyžaduje demaskování viny vždy trest (Oidipus)? To, co se stalo, je vždy reálné a musí se neustále opakovat (Shakespeare)? Hrdinské i proradné činy mají své nezbadatelné následky (Rigoletto)? (15.09.2016)

S touto Borgesovou povídkou mám jeden problém: pokaždé, když ji čtu, tak si zaboha nemůžu vzpomenout, jak to je s tím zrádcem a hrdinou. A Bertolucciho film jsem pustil, aniž jsem si povídku osvěžil, takže jsem místo sledování filmu celou dobu jen přemýšlel nad tím, jak to vlastně bylo. Teď už si to snaž zapamatuju (fixovaná vizualizace se do paměti ukládá líp, než imaginativní narace - snad...) (16.09.2018)

Athos Magnani, syn hrdinu z odboja, ktorý bol zabitý fašistami v roku 1936 v rodnej obci Tára v Palerme, prichádza vyšetriť vraždu svojho otca, ktorá doposiaľ nebola objasnená. Obec žije v uctievaní tohto hrdinu, ktorý tu má pomenovanú ulicu, pomník aj kultúrne centrum nesie jeho meno. Ale všade sa stretáva s nepriateľstvom a odhalí sprisahanie s cieľom zakryť pravdu, ako sa všetko odohralo. Film je natočený podľa poviedky Námet o zradcovi a hrdinovi z knihy Zrkadlo a maska od Jorge Luis Borgesa. Jeho méta je klamstvo v mene odvahy alebo zbabelosť skrytá za hrdinstvo. Ľudia sa v podstate nemenia a Taliansko sa musí s touto históriou vysporiadať samo so sebou. (27.03.2015)