Šťastie príde v nedeľu

Komédiu alebo "veselohru", ako sa film sám nazýva, Jána Lacka z roku 1958 možno vnímať ako propagáciu a zároveň odstrašujúci príklad československej Športky. Snímka o troch tipujúcich kamarátoch, ktorým musia "nabetón" túto nedeľu vyjsť správne čísla, divácky baví z viacerých hľadísk. Jednoduchý, ale šikovne zvládnutý príbeh si zakladá najmä na situačnom humore a momentoch, do ktorých sa hlavní protagonisti dostávajú (estráda v Tatra kabarete, kúpanie sa a rybolov na Seneckých jazerách, montovanie antény Farkašovi (Anton Loderer) alebo snaha získať peniaze falošnou revíziou cestovných lístkov v električke). V prípade príbehu tu teda skutočne platí, že v jednoduchosti je krása, hoci to vždy a stále znie ako otrepané klišé. Klišéovité pocity však divák pri sledovaní určite mať nebude, pretože samotný námet Lackovho filmu je do značnej miery unikátny, pričom papierovo by sa dal pokojne pretvoriť aj na kriminálnu drámu s oveľa "temnejším" spracovaním v snahách získať peniaze na Športku. Ak však berieme do úvahy aj faktor spoločenského zriadenia, aké v roku 1958 v Československu bolo, je zrejmé, že komédia funguje pri propagácii nového štátneho podniku lepšie. Zaujímavé tiež je, že až na niekoľko malých náznakov či oslovení "súdruh" (súdruženko) nie je snímka výraznejšie podfarbená dobovou propagandou. Ba dokonca, po takmer celú dobu jej minutáže pôsobí takmer až "západným" dojmom. Zásluhu na tom jednoznačne majú farebný obraz filmu, kostýmy, vynikajúca (nielen) bratislavská výprava a celková akási uvoľnená atmosféra, ktorá sa nesie naprieč celým dielom. V neposlednom rade je nutné vyzdvihnúť aj herecké obsadenie. Hlavná trojica Marián Kleis, Anton Mrvečka a Ivan Mistrík sa vynikajúco dopĺňa, pričom chémia medzi nimi sa zakladá najmä na jedinečnosti charakterov ich postáv. Zábavné je aj pomerne početné vedľajšie obsadenie filmu. A nemožno nespomenúť aj krásnu Renátu Dočolomanskú, ktorá v príbehu zohráva nemalú úlohu. Šťastie príde v nedeľu je určite šťastnou voľbou pre diváka, ktorý sa rozhodne si tento Lackov film pozrieť. Nie dlhá komédia "odsýpa" a príbehovo baví, pričom predstavuje aj akýsi historický exkurz do súdobej Bratislavy na konci päťdesiatych rokov 20. storočia so sprievodom v podaní výborného hereckého obsadenia. (08.07.2022)

Film bez hluboké myšlenky, zcela přímočarý, s fraškovitými prvky, který ale jako celek tak nějak funguje... Přátelství, láska, horké léto, "zlý" policista - to vše patří do prvorepublikových scének a gagů a tady ta barevná komedie si s tím hezky hraje... Škoda pro film je Renaty Dočolomanské, které to před kamerou moc sluší. Okem dnešního diváka je vtipné sledovat dobové odlišnosti - od porostu po podivně řešené košile:-) (19.03.2014)

Nostalgia, nič než nostalgia. Tento film som videl ako jeden z prvých a tak ma zaujímalo, čo z neho ešte ostalo ako-tak zaujímavé. Nie je toho veľa. Zopár budov zo starej Bratislavy, švédske košele a pár známejších slovenských hercov. Ale dve hviezdičky by boli voči tomuto pravekému slovenskému filmu nespravodlivé. (21.11.2022)

Dnes sú zo stávkarov gambleri a rozmýšľajú, kde neustále zháňať peniaze do automatov, pretože šťastie môže prísť v každej minúte. Dúfam, že o tom nenakrúti nikto slovenskú komédiu. To skôr sociálno kriminálnu drámu. Nie je nadto si raz za čas pozrieť starý slovenský film, kde sú ešte naše mestá zachytené bez sklenených ničnehovoriacich tridsať poschodových kociek. (14.08.2012)

"Páni moji, ja vám hovorím. Keď nemáte tip-top favorita, môžete ísť do kelu, favorit, to je všetko." Ujo zo stávkovej kancelárie to pomenoval jasne s vygúľanými očami ako ropucha pri Dunaji. Celkovo dohadovačky pred uložením tiketu sú úsmevné a nostalgické, podobne ako stará Bratislava. Trojica kamarátov je už iná vec, jeden väčší ťuťko ako druhý, ale zahrali to fajn. Príbeh však nemal do čoho vyústiť a tak sa dá len konštatovať, že film je milým príspevkom k malej skupine slovenských komédií. (06.01.2018)