Šťastie príde v nedeľu

Výborná komédia Jána Lacka, ktorá rozpráva o trojici kamarátov a ich spoločnej túžbe a posadnutosti - stávkam na športku. Túto rovnakú premisu neskôr Lacko použil vo svojom dospelejšou a komediálne vyšperkovanejšom filme Skalní v ofsajde. Šťastie príde v nedeľu ma ale potešilo. Pre mňa je to film, ktorému určitú naivitu odpustím a ktorý si dokážem do sýtosti užiť. Či už je to skvelo zahranými postavami, jednoduchým príbehom obohateným o vtipné situácie a čo je hlavné máme možnosť vidieť starú Bratislavu - tak ako ju už nepoznáme. Je to krásna nostalgická spomienka - ktorá pripomína časy dávno miulé, a zároveň baví svojou jednoduchosťou - možno práve preto nestarne a možno práve preto je aj dnes pútavá, zaujímavá a zábavná. Lacko sa vo veselohrách vyznal. Podobne ladené filmy sa netočili na Slovensku často, preto je tento veľmi príjemným spestretním slovenskej kinematografie. (17.03.2012)

"Hurááá, vyhrali sme!" Už niekoľkokrát som film prešvihol, až raz v nedeľu prišlo šťastie...Film ma prekvapil takmer po všetkých stránkach. Pekné farby, dobrý humor, zaujímavý a vďačný námet. Dobrých komédií sa na Slovensku veľa neurodilo, no toto môžme smelo zaradiť k tomu najlepšiemu a aj po toľkých rokoch mi to prišlo vtipné a príjemne pozerateľné. Trojici hercov ťažko uveriť 18-ročných chalanov, ale inak nemám veľa výhrad. Je mnoho spôsobov ako zarobiť peniaze, ale nakoniec sa najlepšia ukázala poctivá robota. 200 korún za montáž antény je dobrý kšeft. 20 korún za lopatovanie fúry uhlia, to už je dobrý vtip aj na vtedajšiu dobu. Kúzlo miniroličiek sa prejaví aj tu. Fúzatý Maďar v závere ma pobavil. " Nie môj antén spadol, sused antén spadol"...80%. (01.02.2013)

Komédiu alebo "veselohru", ako sa film sám nazýva, Jána Lacka z roku 1958 možno vnímať ako propagáciu a zároveň odstrašujúci príklad československej Športky. Snímka o troch tipujúcich kamarátoch, ktorým musia "nabetón" túto nedeľu vyjsť správne čísla, divácky baví z viacerých hľadísk. Jednoduchý, ale šikovne zvládnutý príbeh si zakladá najmä na situačnom humore a momentoch, do ktorých sa hlavní protagonisti dostávajú (estráda v Tatra kabarete, kúpanie sa a rybolov na Seneckých jazerách, montovanie antény Farkašovi (Anton Loderer) alebo snaha získať peniaze falošnou revíziou cestovných lístkov v električke). V prípade príbehu tu teda skutočne platí, že v jednoduchosti je krása, hoci to vždy a stále znie ako otrepané klišé. Klišéovité pocity však divák pri sledovaní určite mať nebude, pretože samotný námet Lackovho filmu je do značnej miery unikátny, pričom papierovo by sa dal pokojne pretvoriť aj na kriminálnu drámu s oveľa "temnejším" spracovaním v snahách získať peniaze na Športku. Ak však berieme do úvahy aj faktor spoločenského zriadenia, aké v roku 1958 v Československu bolo, je zrejmé, že komédia funguje pri propagácii nového štátneho podniku lepšie. Zaujímavé tiež je, že až na niekoľko malých náznakov či oslovení "súdruh" (súdruženko) nie je snímka výraznejšie podfarbená dobovou propagandou. Ba dokonca, po takmer celú dobu jej minutáže pôsobí takmer až "západným" dojmom. Zásluhu na tom jednoznačne majú farebný obraz filmu, kostýmy, vynikajúca (nielen) bratislavská výprava a celková akási uvoľnená atmosféra, ktorá sa nesie naprieč celým dielom. V neposlednom rade je nutné vyzdvihnúť aj herecké obsadenie. Hlavná trojica Marián Kleis, Anton Mrvečka a Ivan Mistrík sa vynikajúco dopĺňa, pričom chémia medzi nimi sa zakladá najmä na jedinečnosti charakterov ich postáv. Zábavné je aj pomerne početné vedľajšie obsadenie filmu. A nemožno nespomenúť aj krásnu Renátu Dočolomanskú, ktorá v príbehu zohráva nemalú úlohu. Šťastie príde v nedeľu je určite šťastnou voľbou pre diváka, ktorý sa rozhodne si tento Lackov film pozrieť. Nie dlhá komédia "odsýpa" a príbehovo baví, pričom predstavuje aj akýsi historický exkurz do súdobej Bratislavy na konci päťdesiatych rokov 20. storočia so sprievodom v podaní výborného hereckého obsadenia. (08.07.2022)

Skrátil som si ním chvíľu, s nezaujatým postojom, bez predsudkov a odporúčaní. Môžem povedať, že som nečakal takú kvalitu. Nadýchal som sa z neho starej americkej réžie a kamery, ako by to američania aj natáčali. Jediné, čo ma držalo v našich zemepisných šírkach boli kulisy mesta, čo považujem za kus umenia, vytiahnuť z Bratislavy tak pekné zábery. Nechcem tvrdiť, že by sme tento film mohli porovnávať s Krstným otcom, chcem len pochváliť odvedenú prácu na réžii, kamere, hudbe, výprave,... na Slovenské pomery. Veľmi reprezentatívne. (02.02.2011)

Vždy som si túto komédiu mýlil s ďalším unikátom - Skalní v ofsajde. To boli ešte časy pravdivých komédií, netrebalo zbytočne zachádzať do vulgárnosti či intimity. Smiech rozdávaný zo života. Tento film je okrem toho reklamou, či skôr antireklamou na športku, loto, gambling. Pre mňa stvárnením i hereckým prejavom večnou legendou a keď sa obzrie človek späť s prekvapením zistí, že ústredná kráska bola Dočolomanského sestra a už nikdy v inom filme nehrala a že dvaja z troch hlavných hercov ukončili svoj život dobrovoľne. Mistrík z lásky, ktorú mu tento film doprial, a Mrvečka pre zdravie. Spoiler: v roku 1958 bola prvá cena v športke až 40 000 Kčs. (10.02.2021)