Pondělky na slunci

Parta nerozlučných kamarádů, bývalých zaměstnanců loděnice. Všichni už jsou v nepopulárním věku kolem 50 let, zaměstnavatelé o ně nestojí a všichni se snaží nějak prožít den. Skupině velí Javier Bardem, coby nejatraktivnější z nich, největší proutník a také jediný svobodný. Všichni ostatní mají nebo měli rodiny. Bardem je z nich jediný optimista, a to za všech okolností, ostatní čas od času propadají menším či větším depresím. Jeden z nich to nezvládne. Ale nakonec všechny čeká skvělá jízda. (20.03.2020)

reziser madridskeho "barria" si opet nasteloval vercajk smerem do ulice a zachytil particku kamaradu, kteri se snazi vyporadat s zivotem a nezamestnanosti, pote co je uzavrena tovarna ve ktere busili. Mimoradne pohodovy film ktery pozvolna pluje neurcitym smerem a konci tam kde zacina. Plus jedna z nejsympatictejsich bardemovych roli (03.04.2006)

Spomenul som si na časy, ked' som bol nezamestnaný a schádzali sme sa u kámoša a vždy niekto mal krabičku Startiek alebo Marsiek a vyhulili sme ju spolu a pri nej premýšľali odkiaľ splašiť prachy. Pripomenul som si i chvíle, kedy mi nič iné nezostávalo, len čumieť na telku a aspoň tak nemyslieť na hlad, ale ked' i v tej blbej televízi vám všetko pripomínalo, že ste lúzerom a nemáte prachy. Ked' blbý smiech niekoho v reklame vás nutkal si to hodiť... Chvalabohu, že tu robotu mám. Idem sa nachystať a valím na nočnú. Po tomto filme sa mi bude hned' lepšie pracovať... (03.09.2012)

Pondelky na slnku svojim príbehom odkazujú na britské "Do naha", ale narozdiel od jeho komediálnejšieho vyznenia skôr akcentujú trpkejšiu stránku života nezamestnaných. Snímok bol v španielskych kinách obrovským hitom a pri príbehu, ktorý ponúka (nie je to nič originálne - podobný sociálno-kritický pohľad je už hodne obohrané klišé, s ktorým si najlepšie vedia poradiť britskí režiséri ako Ken Loach a Mike Leigh) to nie je až takým prekvapením. Najsilnejšou devízou nie je ani schopný režisér, ktorý síce zručne dávkuje a zvláda žánrovo typické scény, rovnako drží patričnú mieru sentimentu v tých správnych medziach (proste drží film správne pohromade), ale všetko stojí na hereckých výkonoch - a tie sú najsilnejšou stránkou filmu - typovo výborne obsadení herci sú naprosto uveriteľní a najväčší kus koláč si pre seba ukrojil Javier Bardem (Mar adentro, Before night falls, Carne Trémula), ktorého donjuánsky životný stroskotanec a vzbúrenec je kreáciou per excellence. Vďaka silnému hereckému týmu som schopný odpustiť aj viacero klasických klišé scén (banka, krčmové debaty) a najlepšie je to vidieť na najsilnejších scénach (zbalené kufre, hudobné číslo či pohreb - tu cítiť silnú zohratosť a aj slušnú prácu režiséra s hercami). Preto napriek tomu, že podobných snímok som videl už dosť slušné množstvo, dokázal ma tento filmík pripútať, vtiahnuť a miestami aj dojať a preto moje hodnotenie predstavuje poctivé 4 hviezdy. (07.06.2005)

Film z roku 2002, ktorý svojou tematikou tak trochu predbehol dobu a terajšiu ekonomickú a hospodársku krízu, ktorá vyplavuje na povrch ľudí podobných ako hlavný hrdinovia tohto filmu, ktorý sa mohol odohrávať kdekoľvek na svete. Naozaj vynikajúco vykreslená psychológia, aj čo sa jemných detailov týka, trpkosť a horkosť z celého filmu len tak srší, ale nie je prvoplánová. Javier Bardem je herec svetovej extratriedy, tu opäť iný ako všade inde (a nie je to len tými kilami navyše- tak flexibilný herec sa len tak nevidí). Film, ktorý nepostráda psychologický a filozofický backround, zahreje, poteší, rozosmutní...Jó, španieli to skrátka vedia!!!:) (11.04.2009)