Prolomit vlny

Neviem, či filmom Larsa von Tiera nerozumiem a preto sa mi nepáčia alebo preto, že jeho svet nie je mojim svetom. Výsledok je rovnaký - Lars von Tier nie je režisérom, ktorého obdivujem, uznávam a ktorého filmy majú pre mňa nespochybniteľnú hodnotu. Nemám z toho najmenšie mindráky, nanajvýš z toho, že mám potrebu pozrieť si viacero filmov slávnych režisérov, aj keď by bolo lepšie opustiť ich dielo po jednom-dvoch filmoch. Takže film považujem za remeselne dobre sfilmovaný neuveriteľný príbeh, u ktorého mám pocit, že ním chcel režisér diváka viac šokovať ako mu priniesť dlhotrvajúci zážitok. Preto tie dve hviezdičky, lebo pre režisérske exhibície nemám pochopenie. (16.04.2018)

Mystický příběh za který získal Lars von Trier Velkou cenu poroty na filmovém festivalu v Cannes 1996. A mnoho dalších cen, ocenění a nominací : Ocenění: Oscar 1996 - nominace: hlavní herečka (E. Watson) Zlaté glóby - nominace: film (drama), herečka v dramatu (E. Watson) BAFTA - nominace: hlavní herečka (E. Watson) FF Cannes - Velká cena poroty, nominace na Zlatou palmu César - zahraniční film Evropské filmové ceny - herečka (E. Watson), film, cena FIPRESCI Český lev - zahraniční film Amanda Awards - norský film Bodil Awards - herečka (E. Watson), film, vedlejší herečka (K. Cartlidge) Fotogramas de Plata - zahraniční film Ft. Lauderdale International Film Festival - herečka (E. Watson), režie London Critics Circle Film Awards - nováček (E. Watson) New York Film Critics Circle Awards - herečka (E. Watson), kamera, režie Robert Festival - herečka (E. Watson), kamera, střih, film, masky, výprava, scénář, zvuk, vedlejší herečka (K. Cartlidge) Satellite Awards - cizojazyčný film (Dánsko) FF Stockholm - cena FIPRESCI MFF Uruguay - film MFF Vancouver - nejpopulárnější film (22.12.2012)

Ani ďaľšia Trierovka neprelomila moje presvedčenie, že všetko má svoje hranice a Lars von Trier hranice nemá...má svoje, sú mimo mojich...vďaka čomu vnímam jeho filmy ako priemerné, emocionálne preexponované a so sympatizovaním s jeho filmárskym štýlom mám jednoducho problém...po vstrebaní filmu mám pocit, akoby som práve od niekoho dostala nakladačku (emóciami presýtenú a manipulatívnu)...a to nie je fér. Na druhej strane príbehy, ktoré si pán režisér vezme na mušku sú výborné, životné peripetie mladej veriacej dievčiny s labilnou emotivitou a silnou vôľou scenáristicky zaujímavé, miestami úplne dojemné..ale čo je veľa to je veľa...a keď je veľa, čo v Trierovom prípade skoro vždy platí, kvalita zážitku klesá...a ten môj tentokrát zase klesol len na tri a celkový dojem je úplne totožný s Tancom v temnotách.. (23.11.2009)

Po tom, čo ma Trier dokonale odzbrojil mozajkou vzťahov a pokleskov obyvateľov mestečka Dogville som bol zvedavý ako ma zaujme táto severská romantická dráma. Zatiaľ čo v Dogville ma zaujal nielen obsah ale aj forma v Breaking the Waves som mal pocity vcelku rozporupné. Dokumentaristický štýl možno dodával snímke realistický prvok no v kombinácii s niekedy až príliš brutálnymi strihmi zo scény na scénu a s častokrát len útržkovým vysvetlením danej situácie som v tom mal menší chaos. Trier ponúka divákovi vodítko, podľa ktorého si zbytok musí logicky vydedukovať. Film ponúka a rozoberá zaujímavé otázky napr. kam až je človek schopný zájsť kvôli láske a čo s ľudskou psychikou dokáže urobiť trvalé postihnutie. Skrytý obsah tohoto výnimočného diela tentokrát vyhráva nad formou ktorá je zámerne amatérsky realistická. Vo filme úplne absentuje orchestrálna hudba a okrem niektorých krátkych úryvkov piesní je film po hudobnej stránke prakticky nemý. Čo je vážne škoda pretože niektoré scény by s jej využitím boli ešte o stupeň silnejšie a pôsobivejšie. Z hereckého obsadenia jednoznačne vyzdvihujem Emily Watson ktorá právom získala nomináciu na oscara. Svojím výkonom dokonale zatienila všetkých ostatných. 70% (23.08.2008)

Jsem si plně vědom velikosti jména Larse von Triera a respektuji i poučky o síle dánského dramatu, takže je to jen a jen má vina, že jsem se nudil. Na mne je zkrátka strašně málo jediná vtipná scéna, tedy ležérní vyhonění důchodce v autobuse, za dvě a půl hodiny dramatického trpění. Ty emoce a myšlenky byly prostě příliš velké na to, abych je mohl brát vážně a nedumat o tom, z čeho asi žijí, když se chromý válí v posteli a poblblá nikdy nenaznačila zájem o nějakou práci. Nechci být vyloženě negastivistický, ale kdybych si měl vybrat mezi opětovným zhlédnutím této filmové lahůdky a návštěvou zubaře, tak vrtačka spolehlivě zvítězí. (08.09.2013)