Severní Marseilles

Kromě příběhu samotného, který byl velmi dobře natočen, obsazen, mělo to švih, styl, grády, je osvěžující, kterak se toho tvůrci politicky korektně nebáli a naservírovali nám v doprovodných záběrech zajímavou podívanou na způsob žití sociálně slabých, emocionálně křehkých, ustrkovaných etnických skupin, kterým je třeba odevzdat nejlépe vše, ideálů včetně. Pro někoho normální povinnost, která ho dělá lepším, ještě lepším, nejlepším, protože jinak by byl asi naprosto nezajímavou existencí, však pro realistu náhled na cosi, co  už někde po světě viděl a nedokáže to dostat z hlavy (třeba v jihoafrickém Shittownu řekněme před dvaceti lety, od té doby a už tam turistiku nesměruje..) nebo to může divák méně zcestovalý, kovaný jen bazénovými destinacemi s all inclusive servisem, znát ze slavného bijáku, který jiní filmařští kabrňáci nazvali Černý jestřáb sestřelen, a našlo by se jistě více starších kousků... Neskutečný bordel, anarchie, anti systém, stát ve státě, Kábul v Marseilles... V takových oblastech být policajtem nebo sousedem musí být chuť. Pěkné. No. Pokud má někdo, při pohledu na tohle, problém s Luníkem IX., možná by měl překopat žebříček hodnot. Zlaté ohně, panely bez drátů, kradené slepice v dírách po oknech, světlíky bez stupaček, či noční zpěvy s kytarou... Já byla v Marseilles v roce 1999. Budu si ji tedy pamatovat takovou, jaká bývala. Tím nic nepokazím. (09.11.2021)

Za dobrotu na žobrotu, že áno...  Partička policajtov sa snaží zatočiť s drogami a drogovými dealermi v Marseillskej problematickej štvrti, v ktorej neplatia žiadne zákony, len tie ktoré si dealeri sami vytvoria. Policajti situáciu skôr regulujú než riešia a pri všetkom čo chcú dosiahnuť musia mierne ohýbať zákony. Situácia je beznádejná,bezútešná a strážci zákona majú ruky zviazané novinármi, právom ale aj vedením. No a keď sa ústredné trio policajtov už nezvládne dlhšie len prizerať a zorganizuje drogový záťah bez povolenia nadriadených, pri ktorom zabavia obrovskú zásielku drog, tak si môžete tipnúť čo sa asi stane... Nebudem prezrádzať ale môžem povedať že nálepka podľa skutočnej udalosti robí z Bac Nord vcelku bezútešnú a depresívnu drámu, ktorá sa na nič nehrá a bez okolkov ukazuje ako to asi v podobných problémových štvrtiach ktoré sú štátom v štáte, chodí. Mňa osobne to až tak nerozložilo keďže o tejto problematike čo to viem a nerobím si žiadne ilúzie. No pre tých, ktorí vnímajú svet s ružovými okuliarmi môže byť Bac Nord poriadna nálož.  A áno-pochvala hercom, svoje postavy zahrali dosť vierohodne a ústrednému triu sa vlastne ani nedá nefandiť... 60% (21.09.2021)

BAC Nord sa rozbieha postupne, asi takých približne prvých päťdesiat minút sa nič také výnimočné nedeje, avšak trpezlivosť sa vyplatí. Potom sa trojica policajtov začne dostávať do komplikovanejších a komplikovanejších situácií. (V mnohom podobné snímky - dosť intenzívna dánska Shorta, prípadne zaujímavý známejší fr. film Bedári). BAC Nord dosť približuje a reaguje na už dlhšie trvajúcu situáciu s hromadou menšín, multikulturalizmom, zvyšujúcou sa kriminalitou v mnohých európskych väčších mestách, kde niektoré neprispôsobivé skupiny začínajú preberať niekedy celé mestské štvrte, neraz vznikajú ghettá, no-go zóny, akési tamojšie mini kalifáty, kde sa ani polícia, armáda neodvážia vkročiť, jedine silou. ("Nevidel si to tam. Začína to byť dosť chaotické. Ako v Bagdade. Bossovia sú nafetovaní od rána do večera. Aby si udržali teritórium, pokojne zabijú. To oni predstavujú zákon. Zbavili sa polišov, politikov aj ostatných. Na sviatky berú deti von. Dávajú im peniaze. Ale žijú v napätí. Kvôli prevzatiu predaja drog dochádza k rozbrojom. Ak si dealer nechá niečo pre seba, hneď sa ozve samopal. Pravidlá už neplatia. Je to divočina. Tá štvrť je šialená.") Spoločensky kritická snímka, ktorá ukazuje v tomto prípade policajtov ako obete a častokrát len ako bezmocných predstaviteľov zákona, čo je dosť prekvapujúce, keďže bežne skôr civilisti neraz bývajú obeťami zlovôle niektorých príslušníkov ozbrojených zložiek, avšak v rámci tejto konkrétnej problematiky to bude akosi naopak a človek až s tými francúzskymi policajtmi pomaly súcíti. ("Sme k ničomu. Sme teraz k ničomu. Je po všetkom. Čím ďalej tú prácu robím, tým mám menšie úspechy. Čoskoro už bude neskoro. Možno už je. V ubikáciách už ani neočakávajú pomoc. Vzdali to. Nič pre nich nerobíme. Pri každej návšteve nás napádajú, nadávajú nám. Deň čo deň ma nazývajú pankhartom... Nesmieme to tak brať. Nesmie sa ničiť vybavenie. Dobre, necháme to tak. Nič nenarobíme. Áno. Tak to je. Nechápem to. Aký je plán?... Načo sme ako policajti dobrí?") Čiže, v rámci hodnotenia štyrikrát hummus, teda ;), štyri červené hviezdy. (15.08.2023)

Drsné místo, drsní poldové, ale svázané ruce pravidly. Když se objeví možnost ty pravidla porušit, shodit rukavice a začít to hrát na vítězství... tak se to taky může posrat. Film svižný, možná jen prostě nemá zrovna dvakrát sympoše policajty a fakt jsem měl problém, abych filmu tu pravdivost věřil. Protože Marseilské sídliště tady vypadá pomalu jak nějaká brazilská favela, a drogy tady bere každý druhý. Ale kdo ví, možná to tam tak fakt chodí. 7/10 (05.04.2023)

Záverečná skladba The Animals: The House of the Rising Sun bola tým najlepším, čo film ponúkol. Novodobá gangsterka v multikulturálnom Marseilles nepriniesla nič nové ani strhujúcu podívanú. Pre mňa ide o síce drsnú, ale bežnú kriminálnu drámu na francúzsky spôsob. A nepriniesla ani nič prekvapivé, možno len fanatický slniečkár sa bude diviť, že to nejako v tých zmiešaných zónach nefunguje a kriminalita je tam najvyššia v celej krajine. Ale slniečkár to bude aj tak považovať za hoax, perspektívy mu totiž blokuje kelímok so sojovým latéčkom v jednej ruke a kartón s fotkou Grety Thunberg na proteste proti ťažbe nerastných surovín v druhej ruke. (19.11.2021)