Pavel Lungin

Mamonov získal rolu po vlne osobného úspechu získaného filmom Ostrov (2006), preto ho režisér Pavel Lungin pozval, aby stvárnil hlavnú úlohu cára Ivana IV. Hrozného v tomto filme. (Arsenal83)

Lungin poznamenal, že film v niektorých ohľadoch pokračuje v Pokánie (1984) od Tengiza Abuladzeho a Cárovrah (1991) od Karena Šachnazarova, ale je intímnejší a je adresnejší skôr jednotlivcovi než spoločnosti ako celku. (Arsenal83)

Režisér filmu Pavel Lungin povedal, že film je „filmom o Bohu, hanbe, hriechu, zločine. Ale je tiež pokusom hovoriť o tom, aké neznesiteľne bolestivé je byť človekom. A aké nevyhnutné je byť.“ (Arsenal83)

V roku 2007 film získal šesť cien "Zlatý orol" - národná filmová cena Ruska založená „Národnou akadémiou kinematografických umení a vied Ruska“ „Najlepší film roka“, „Najlepší herec vo vedľajšej úlohe“ (Viktor Suchorukov), „Najlepší herec“ (Pjotr Mamonov), „Najlepší režisér“ (Pavel Lungin), „Najlepšia kamera“ (Andrej Žegalov, posmrtne), „Najlepší scenár“ (Dmitrij Sobolev). (Arsenal83)

V roku 2007 film získal šesť cien Nika udeľovaných Ruskou akadémiou kinematografických umení: „Najlepší film roka“, „Najlepší herec vo vedľajšej úlohe“ (Viktor Suchorukov), „Najlepší herec“ (Pjotr Mamonov), „Najlepší režisér“ (Pavel Lungin), „Najlepšia kamera“ (Andrej Žegalov, posmrtne), "Najlepšia práca zvukára" (Stepan Albine, Vladimir Litrovnik, Stepan Bogdanov). (Arsenal83)

V roku 2007 režisér Pavel Lungin o filme povedal: "Počas natáčania sme bývali na okraji robotníckej dediny v malom prázdnom hoteli. Je tam mólo, odkiaľ odchádzajú lode na Solovecké ostrovy. V zime už samozrejme nechodili. Odtiaľ boli svojho času väzni posielaní do táborov. Sú to miesta presiaknuté prvou ruskou svätosťou, askétami, kláštormi a zároveň zaliate krvou neznámych mučeníkov sovietskych čias. Ostal tam ostnatý drôt a hrdzavé koľajnice. Z tých čias sa zachovala aj bárka, ktorú sme vo filme potopili. Práve na takýchto člnoch boli väzni odvážaní do Soloviek. Preto bolo toto miesto pre nás špeciálne. Počas nakrúcania sme mali v našej skupine úžasný zmysel pre komunitu, neprišli k nám žiadni cudzinci. Máme veľmi šťastné spomienky. Herci hrali lepšie ako kedykoľvek predtým. Kameraman Andrej Žegalov urobil akýsi kolosálny prelom a nakrúcal tak, ako nikdy predtým. Spoločne sme dokázali viac, ako by každý z nás dokázal samostatne. Toto sa stane raz za život. A som šťastný, že sa to v mojom živote stalo." (Arsenal83)

Natáčanie sa začalo v októbri a skončilo začiatkom decembra 2005. Režisér Pavel Lungin sa pritom ponáhľal: "Musel som to rýchlo natočiť. Bolo potrebné dokončiť nakrúcanie skôr, ako Biele more pokryje ľad." (Arsenal83)

Filmový štáb strávil dlhý čas výberom miesta na natáčanie filmu. Vykonali až 4 neúspešné expedície: filmový štáb precestoval Murmanskú oblasť, navštívili Ladogu, Onežské jazero, Kiži a Pskovské jazerá. Žiaden z kláštorov pôsobiacich na týchto miestach režisérovi Lungina nevyhovoval, pretože potreboval „malý, opustený kláštor a všetky moderné kláštory sú obrovské mestá obohnané vysokými múrmi“. Počas piatej cesty konečne miesto našli - bol to okraj malej dedinky Rabočeostrovsk na pobreží Bieleho mora v Karélii. (Arsenal83)

Pjotr Mamonov bol podľa režiséra Pavla Lungina jediným hercom, ktorý mohol hrať postavu Anatoliho otca. Herec po dlhých presviedčaniach a konzultáciách so svojím spovedníkom súhlasil s účasťou, hoci spočiatku odmietal. Lungin povedal, že Pjotr Mamonov „do veľkej miery hral sám seba“. (Arsenal83)

Dokumentární
2005	La Maison haute (TV film)
1995	À propos de Nice, la suite

Seriály
2015	Rodina
2005	Dělo o Mjortvych dušach