meave

Po prečítaní všetkých komentárov som nevedela čo mám čakať. Ja akčné filmy veľmi nežeriem. A celkom najmenej tie, čo sa ma snažia presvedčiť, že takto sa to skutočne niekde mohlo stať a hrdinovia, ktorý všetko zmáknu /okrem tej skvelej holky z druhej strany barikády/ žijú možno aj na susednej ulici, iba ja sa zle dívam. Tu sa ma ale nikto nesnažil presvedčiť o tom, že to všetko nie je iba pre zábavu na sobotný večer a tak som sa celkom dobre bavila. Vin Diesel pomedzi strely dobre jazdí na tácke aj na motorke a vmestil sa do prípustnej hodnoty trápnosti...pretože ak na čistom vzduchu má človek pocit, že mu niečo chýba, tak je to práve ona...príslušná dávka znečistenia. Celkom som sa bavila a Praha je krásne mesto. Iba za to rozbíjanie českého skla by som im dolámala ruky - ignoranotom zasratým /uf, konečne som i ja akčná/

Kvalitný film z neurochirurgickej kliniky. Postavy sú prepracované, majú svoje príbehy, pochybnosti, omyly. Podarilo sa však oprostiť ho od zbytočného pátosu a nánosu nevyhnutnej spolupatričnosti či neomylnosti lekárov, ktoré tematicky podobné diela často divákovi nanucujú. Páčilo sa mi tiež, že pre niekoľko rovín príbehu je aj záverov viacero a tak celkový dojem nepôsobí ani ponuro ani príliš happyendovo.

Sila vzdoru voči láske, vek v ktorom dieťa potrebuje priame odpovede, ktoré nedokáže pochopiť aj to, ako to dokáže zamávať s každým. Bez ohľadu na čokoľvek. Zase sa mi potvrdila ruská úžasná schopnosť spracovať tragédie ľudskej existencie tak poeticky a úžasne. Nemám viac slov.

Ako oddychovka po ťažkom dni toto dielko obstojí, ale to je všetko. Chýba mu čokoľvek výnimočné a preto je iba obstojným priemerom. Avšak musím priznať, že aj mizernejšie filmy už u mňa získali rovnaký počet hviezdičiek.

Celý čas premýšľam nad pointou tohoto filmu. Natiaľ som neprišla na nič. Ale možno si spomeniem....jedine, že by som zabudla...

Film v ktorom je v hlavnej úlohe symbolika každého druhu. Bez pozorného sledovania a záľuby v lúskaní orieškov sa jeho hodnota stráca v obrázkoch a skrytých významoch. „Čo vidíš? – Jablko. – A ja národy, ktoré sa milujú, zabíjajú a bojujú. Ako ho môžem zjesť?“ „Boh odpúšťa. – Ktorý? – Všeobecne..Boh! – Odpúšťam Ti. Choď!“ Kto z nás je blázon? Ten, čo nemôže zjesť jabĺčko, alebo ten, čo chce slobodu, pomstu, trávu, jesť? Boh odpúšťa všetkým. Je to jeho práca a navyše – všetko vie a preto nesúdi. Necháva súdiť hlúpeho človeka. Hudba, ako symbol iného sveta, kde sú všetci šťastní a spokojní, láska, ktorá nás drží pri živote, kým sa niekto za nás modlí. Mnoho takýchto podobenstiev je vo filme o vojne, ktorá zbavuje ľudí zvyškov ľudskosti, ktoré v nás ostávajú, keď nám chýba sloboda a životy riadi diktát. Ľudstvo nikdy nepochopí, že sloboda je len vnútorný pocit, rovnako ako ten, ktorý nám navráva, že môžeme niekoho ovládať. A preto, kým na zemeguli nebude veľkým nápis „dom durakov“ a my všetci budeme dnu, neprekročíme svoj tieň a nedotkneme sa slobody ani jedným prstom.

Existujú náhody? Moja teória je, že nie. Každá „náhoda“ má svoj dôvod, ktorý ukáže budúcnosť, niečo nás naučí a zavedie na miesta, kde sme ešte neboli, alebo kde by sme mali skončiť na základe vyššieho princípu. Kieslowski dáva mojej teórii nový význam, keď ukazuje, ako sa môže budúcnosť zlomiť na okamihu a vlak je len inou formou výhybky života. Zmyslel pre detail, ľudia, ktorí sa mihnú v každom z troch príbehov, ich miesto v živote hlavného hrdinu, spôsob jeho vnímania socialistického realizmu zo strany priaznivca, odporcu či pozorovateľa robi z filmu perlu, a dáva tejto myšlienke zásadný rozmer. Filmy ako napr. Srdcová sedma, ktoré majú rovnaký základ sa tak stavajú do pozície outsidera. A to hlavné je v záverečných sekundách, ktoré rozuzľujú podstatu bytia i nevyhnosť osobnej účasti na ňom.

Celkom príjemný pohľad na "problém" mnohých dlhodobých vzťahov, ktorý pomerne z nadhľadom a humorom zachytáva skutočnú realitu. Ak máte pocit, že vám dlhodobý stereotyp už nudí, možno po tomto zábavnom dielku nájdete v ňom aj pozitíva, na ktoré ste už zabudli. Ak nie, tak hurá do dobrodružstva.

Napriek tomu, že nie som až taký fanda tohto žánru musím povedať, že tento film ma zaujal. Svojou témou i nepopreteľným faktom, že ak by sa niečo také stalo, asi by to prebiehalo veľmi podobne a náš latentný strach zo všetkého neznámeho by zohral príbuzný scenár. A tie krásne telá - zvlášť Alanovo...hm. Kľudne si to pozriem znovu.

Je to tretí komix za sebou, ktorý som videla a musím sklamane skonštatovať, že napriek tomu, že námet nie je o nič lepší /či horší?/, ako tie ostatné, sa Daredevilovi nepodarilo vyšlphať na priečky. Dorazil ma hneď prvý animovaný potkan. Akoby nebolo na svete dosť skutočných potkanov. Všetky scény so skokmi a lietaním, boli bakelitové ako trabant a celý film šiel len na dva takty. Už si nepamatám, či Ben niekedy skutočne hral, alebo sa len usmieval vedľa Matta, ale tu sa veru nepretrhol. Jediný impozantný bol Kingpin – a tiež nemôžem s istotou povedať, či to nebolo len veľkosťou a spomienkovým optimizmom. Sice som to prežila v zdraví a dokonca v pohode, ale to neznamená, že by som tento film niekomu odporučila.