fugyx

Úprimná výpoveď prvého prezidenta SR ešte pred udalosťami, ktoré poznačili jeho život. Mnoho nadčasových myšlienok. Kiežby v politike bolo viac tolerancie a morálky, ktorá tu chýbala nielen v deväťdesiatych rokoch, ale chýba aj dnes. Správne, že RTVS vytiahla tento film z trezoru.

Keďže nie som extra fanúšik fantasy, nešiel som do kina s veľkými očakávaniami, no keď som z neho vychádzal, zostal som viac ako príjemne očarený. Dali by sa tam nájsť drobné nezrovnalosti, ale, popravde, ja som to zožral celé aj s navijakom. Keby som mal každú jednu oblasť rozoberať, zrejme by som sa opakoval, tak len poviem, že sa im podarilo na skvelý námet nájsť dobrých (mladých i skúsených) hercov, dobré lokácie, prostredie, kostýmy, masky, hudbu, grafiku, atď. Stále sa niečo dialo, občas sa smejete, občas sa bojíte. Najlepšie je pre mňa na filme to, že som v napätí, ako to celé dopadne, čo sa ešte udeje. A tu som tento pocit mal neustále. (Poznámka na záver: Keď som uvidel a započul Allison Janney, nezdržal som sa smiechu. Vôbec som netušil, že tam hrá a prvýkrát som ju uvidel v inej úlohe ako tej v sitcome Mom. Nakoniec sa aj z jej postavy niečo vykľulo. Ale veď to zistíte...)

Pri niektorých scénach som mal dèja vu, akoby som to už niekedy videl. Až potom som zistil, že na motívy tejto divadelnej hry bol natočený film Rozmary mocných s de Funèsom. To však šlo o komédiu. Táto dramatická adaptácia je hodnotným spracovaním klasiky. Nehovoriac o skvelých hercoch.

Príbeh od Ivana Bukovčana ma zaujal už na škole, ale až teraz som sa k nemu dostal a onemel som úžasom. Jednak nad celou zápletkou - absurdným zajatím desiatich ľudí, čo nemajú nič spoločné s vraždou nemeckého vojaka, ale aj nad psychológiou celého diela, keď sa vynára jedna morálna otázka, na ktorú musia nájsť zajatci odpoveď, za druhou. V neposlednom rade stoja za zmienku samotné herecké výkony - bez výnimky - všetci dokonalí. Uveril som im každé slovo, veď darmo, keď sa spoja takíto herci s tak kvalitným scenárom. Pán Dibarbora v úlohe vyjednávača, vedomého či nevedomého kolaboranta s Nemcami (toho som sa bál aj ja cez obrazovku), V. Durdík ako zverolekár s morálne pokrivenými hodnotami, ochotný obetovať hoc'koho, aby sa zachránil, J. Króner ako holič schopný všetkého, i toho najhoršieho, učiteľ v podaní pána Chudíka, ktorý si sprvoti nechce priznať o čo ide, následne drží skupinu pri rozume, aby si zachovala ľudskosť.. Ale i ďalší - Ondrej v podaní pred pár dňami odídevšieho pána Slezáčka aj za cenu svojho života ochotný ochrániť Božidaru Turzonovovú, Jozef Adamovič, ktorý v postave tuláka bez škrupúľ nastavuje zrkadlo dobe a všetkým, prostitútka v podaní E. Pappovej-Zvaríkovej je takmer všetkými opovrhovaná, no keď sa Fischl (Dibarbora) pýta na pravdu a ona ju povie, aby nezostala poškvrnená pamiatka nevinného, všetci mlčia, i učiteľ, iba holič kričí: „Neverte tej kurve!“.. Tej, čo sa zachovala najčestnejšie. Jednoducho, toto obsadenie dokázalo verne zachytiť hodnotový súboj vnútri človeka, zástancov ľudskosti, ale aj špiny charaktery. Za celý film bol iba jeden alebo dva predely medzi scénami s odstupom času. Bolo to tak skvele zahraté, že by som sa vôbec nečudoval, keby to celé zahrali na jedenkrát. Tento film u mňa patrí medzi to absolútne najlepšie, čo sa u nás natočilo, nech si kto hovorí čo chce. Ak chcú, aby mladí mali vedomosť, čo sa tu dialo za vojny, nech im pustia tento film. Neviem, možno je to pritiahnuté za vlasy, ale vystihuje to zvrátenosť a zverstvo toho režimu. Cinco estrelhas.

Prerod spoločnosti na príklade konkrétnych osudov. História Brazílie je hektická, plná zvratov. V tomto dokumente sledujeme politické zmeny 20. a ich dopady na spoločnosť, aj to nie všetko sa tam podarilo dostať. Prerozprávať históriu od roku 1500 by si vyžiadalo x-dielny dokumentárny seriál.

Aj by to bolo za štyri* keby nieto tej rozpačitej, niekedy príliš akčnej kamery, ktorá zostala nepochopená.. Podobne aj parochňa Szidi Tobias sa neteší veľkej uveriteľnosti.. Ale príbeh dobrý, retrospektívne scény, Trenčianske Teplice a samozrejme obe herečky sú skvelé.

+ Samuel Adamčík, Hana Meličková, Daniel Králik

Podarená inscenácia so skvelými hercami, ktorý držali charakter svojej postavy dokonca. Ja som sa zabával na tých doťahovačkách medzi Krížikovou a Dibarborom. Poniektoré situácie akoby boli modelové, vystrihnuté z bežného života, dokonca aj v súčasnosti. Ja som sa dnes, v sobotu ráno, pobavil. Áno. "Koľko je hodín?" "Zastali!"

K Larssonovi som sa dostal úplnou náhodou, prostredníctvom audioknihy v žltom autobuse. Dve a pol hodiny ani zďaleka nestačili a dal som sa na knižnú formu. A nedalo mi to porovnať s oboma filmami, ktoré boli natočené na základe tejto skvelej knihy. Priznám, že pri americkej verzii som bol skeptický, ale práve naopak, práve tá je podľa mňa lepšia a zachováva viac knižný originál. Čo ma však prekvapilo pri oboch filmoch je pár vecí. 1) Obe verzie vypúšťajú akýsi druh vzťahu medzi Mikaelom a Ceciliou (v americkej verzii bol jej postave daný takmer nulový priestor). Pritom autor venuje veľký rozsah ich romániku aj k jeho okolnostiam. Dokonca knižný Mikael ju chvíľu považuje za možnú podozrivú. 2) Postava Haralda (Henrikov brat, Ceciliin otec) - v knihe sa s ním Mikael stretáva raz, Harald mu povie, že ta jeho "kurva" nie je doma, myslel tým práve na Ceciliu. Kniha ho zobrazovala ako zarytého nacistu (ktorý znenávidel dcéru, lebo sa zaplietla s mužom, ktorý je zo štvrtiny žid...) Vo švédskom filme sa Mikael vkradne do jeho domu, on ho naháňa s puškou. V americkom ho Harald milo prijme. V oboch prípadoch Mikael hľadá fotky, ktoré mal poriadiť onoho dňa, kedy Harriet zmizla. V knihe ich mal Birger po otcovi. Ale toto chápem, vo filme by to bolo priveľa postáv. 3) Postava Anity v knihe je minimálne, ale bola veľmi dôležitá. V americkom filme bola takto podobne zobrazená, až s tým rozdielom, že mala zomrieť pred 20 rokmi. Čím pozmenili koniec celého príbehu. V knižnej predlohe žila v Londýne, Mikael sa s ňou stretol, sledovali jej hovory a maile, na základe vystopovali Harriet v Austrálii (odkiaľ pochádzal posledný zarámovaný kvet Henrikovi k narodeninám - tieto kvety posielala práve Anita). Namiesto toho "americká" Harriet žila v Londýne ako Anita. Určite by sa dalo toho popísať oveľa, oveľa viac. Samozrejme, že vo filme sa nedá zachytiť úplne všetko, hlavne ak má predloha 520 strán... Ale aj tak oba filmy sú spravené na veľmi veľkej úrovni a niet dôvodu, prečo si ho nepozrieť (aj napriek brutálnym scénam medzi Lisbeth a jej novým poručníkom...).

Niet nad klasiku a Tajovského, a ešte v prevedení skvelého DAB. Milan Ondrík to snáď ani lepšie zahrať nemohol, Eva Pavlíková a Gabriela Dolná v rapotajúcich monológoch, Ivanovia Vojtekovia... Neviem, ako im napadlo, zapojiť do toho telenovelu, ale úspech to zožalo. Čo sa týka Dámy v čiernom, ja si naopak myslím, že aj keď v originále nevystupuje, svoj účel splnila ‒ vystúpiť z deja a apelovať, čo tým celým chce byť povedané. „Neskuhrite bez prestania a verte, tak ako aj ja verím v krásu, v lásku ‒ najcennejší statok ‒ on sa naostatok v celej svojej sile vyjaví a skvitne, kým pokoj všetky srdcia neprenikne. Treba len veriť a čakať, a tak dočkáme sa, všetci.“