Shredder

Konstatoval by som, ze novy prirastok do SW rodiny je velkym sklamanim, lenze od momentu kedy bolo oznamene, kto sadne na rezisersku stolicku bolo jasne, ze film neskonci dobre. Abrams, kral priemernych filmov prinasa navrat, ktory nie je zrovna velkolepy, ale aspon dava priestor buducim reziserom. Prva vec pribeh - 60% recyklat New Hope, 40% zlepenec klise. Druha vec - postavy. Kedze povodni predstavitelia predsa uz maju nejaky ten rok navyse, je logicke, ze ich nahradila cerstva krv, no ide o naozaj lacny subsitut. Finn - Abramsova kastingova zmena na poslednu chvilu, kedze jeho SW rozhodne nebude so white as Oscars. Nezaujimava postava s naozaj stereotypnou minulostou, ktora je o to horsia, ze Boyega nema ani stipku charizmy. Rey - charizmaticka a tiez trochu enigmaticka, no zufalo prehnana postava. Vyrastala v pusti podobne ako Luke, no zatial co on spociatku bol trulko zo zapadakova, Rey je v momente super zena. Dokonaly mechanik, dokonaly pilot, dokonaly bojovnik, neuveritelne inteligentna, bez hocijakeho vycviku dokolane ovlada silu (kontrola mysle, privolavanie..) a dokonca nema problem porazit so svetelnym mecom ani Kylo Rena. Poe - buddy na jedno pouzitie, talentovany Isaac nedostal prakticky ziadny priestor. Kylo Ren - novy Vader, teda do chvile nez si da dole masku a ukaze sa, ze je to len ufnukany chlapec. A aby sa nepovedalo vratia sa aj stare tvare, ktore maju vzbudit nostalgiu, lenze Harrison aj Carrie posobia utahane, bez energie, ako keby si len prisli po vyplatu. Chyba mi tam ten uvolneny humor, kvalitne vypracovane suboje so svetelnymi mecmi a mnoho dalsich prvkov, ktore robili SW tak vynimocnymi. Jedina scena, ktora vycnieva z priemeru je nahanacka na Jakku medzi Millennium Falcon a TIE Fightermi. Ak sa nato clovek pozrie objektivne a odmysli si, ze to je SW a ze divaci vrieskaju nadsenim, uz ked zbadaju Stormtroopera, Force Awakens je zufalo priemerny sci-fi film, ktory mozno nema tie chyby ako prequely, lenze je ovela viac bezpohlavny, kedze Abrams sa ako vzdy boji riskovat a jeho stavky na istotu neprinasaju nic, co by vytvorilo unikatny filmovy zazitok, ktory by sa nezmazatelne zapisal do mysli divakov.

Love the Coopers? Impossible. Tuto ponuru melancholiu by za vianocny film neoznacil ani clovek, ktory sa chysta natiahnut si slucku. Nevyrazne a neprijemne postavy, ktore posobia dojmom, ze sa na placi objavili len z donutenia. Steve Martin so svojim slabym monotonnym hlasom musi byt jednym z najhorsich naratorov v historii. Cely film sa vsetci utapaju v sebalutosti, aby v poslednych piatich minutach kazdy prisiel k osvieteniu a najdeniu vnutorneho pokoja. Po dopozerani do konca sa citim ako masochista.

Uplne tradicna Kung Fu Panda. Kto videl prve dve casti, vie presne do coho ide. Kreativne suboje, simplicitny pribeh, rodinny humor, komicke postavicky, pestrofarebny svet a nas tarbavy draci bojovnik. Funguje to, ale v podstate je to takmer ako prva cast len s nejakymi modifikaciami, predovsetkym v prostredi. Stale pekna rozpravocka, len uz tomu chyba ten efekt prekvapenia, ktory mava novum.

Krampus nie je taky, ako si ho ludia predstavovali. Prekvapenia nie su nevyhnutne zle a v tomto pripade u mna plati, ze som neostal sklamany, ale ani netlieskal nadsenim. Prva polovica ma naznaky ciernej komedie a zaroven buduje mrazivu atmosferu, ktora je rychlo nahradena humornymi hororovymi sasovinami ala Gremlins. Druha cast filmu je vlastne len jeden dlhy suboj obyvatelov domu s nevitanymi navstenikmi a len s len malou davkou originality. Film sa neberie prilis vazne, takze aj napriek statusu hororu sa to kludne moze zaradit medzi Vianocne oddychovky pre kazdeho, kto prekrocil prah 12 rokov. FIlmov o Santovi je az-az, pocet tych o Krampusovi mozeme zratat na prstoch (plus sa predbiehaju v tom, ktory je horsi), takze ako nieco nove do zanru to beriem, ale ci do hororovych prvkov, alebo satiry, Krampus ma co dohanat.

Nadherne mrazivy thriller. Tajomna a hutna atmosfera mi pripomenula Shinsekai yori a Higurashi no Naku Koro ni. Minuly rok One-Punch Man dobil internet a na zaciatku 2016 tu mame dalsiu bombu, ktora asi nezaujme tak siroke spektrum divakov, no do povedomia komunity sa stihla zapisat uz teraz. Dokladny popis uz zanechal v obsahu Jeoffrey, takze nema zmysel to tu blizsie rozpisovat, lebo aby clovek pochopil, preco to kazdemu ucaruje, treba si to pozriet. Obdivujem s akym minimalizmom, dokazu vybudovat nervy nervydrasajucu klimu.

"That Jewish guy crucified the Messiah! Klasicka Rogenovka - trava, penisy, nabozenske narazky a dalsie osvedcene prvky. V duchu podobnych komedii ako Superbad ci Harold & Kumar sa nase trio vydava za nocou plnou zabavy, aby sa stali obetami neocakavanych sialenych situacii. Ako relaxacna komedia na vecer to funguje skvele, najde sa par dobrych vtipov, ale zas sa neda tvrdit, ze by som sa chytal cely cas za brucho, alebo zeby Rogen a spol. prisli s niecim novym.

Ani by mi nenapadlo, ze niekto dokaze natocit horsi akcny film s motivom carodejnic, nez Season of the Witch. Co cakat, ked scenar pisal clovek, ktory je zodpovedny za Priesta, jeden z najvacsich odpadov noveho milenia. Pripocitajte si k tomu podpriemerneho rezisera a 90 milionov leti len tak von z okna, za 15 rokov stare efekty. Stary mudry Michael Cain (aka netradicna rola prenho), Diesel mrmlajuci si popod nos svojim hlbokym basom a dve uplne zbytocne vedlajsie postavy tapaju z miesta na miesto, aby nam predviedli nejaku tu stvrtotriednu CGI akciu vo filme, ktory sa ani len nesnazil posobit originalne. 2015 bol celkovo slaby filmovy rok a The Last Witch Hunter u mna napriek tomu vyhrava sklamanie roka.

Uplne tradicna ducharina, ktora neprinasa ani malicky zablesk originality. Nizky rozpocet (predpokladam), diskotni herci a amatersky filmarsky tim sa podstarali o to, ze v roku 2015 vytvorili najplytkejsi a najklisovitejsi tretotriedny horor za poslednych za XY rokov.

Soumenska verzia Margin Call. Myslim, ze aj napriek vysvetleniam od Seleny a Margot, budu mat bezni divaci v tom vsetkom zmatok. The Big Short je hlbkovou sondou do pozadia financnej krizy, ktora bola pociatkom svetovej hospodarskej krizy, ktora napokon zasiahla aj nas. Sladka nevedomost obycajnych ludi, arogancia financnych zralokov (a neexistencia etitky) a dokonca aj ignorantstvo tzv. high society dostavaju do varu Carella, ktoreho pociatocneho rozhorcenie prechadza cez spravodlivy hnev az do krajneho soku, ked zistuje, ze cely americky financny system je jeden nefunkcny chaos, z ktoreho urcite skupiny tazia miliardy, no kedze je cely postaveny na podvodoch, raz sa zakonite musi zosypat. V tomto pripade to bolo prasknutie bubliny s nehnutelnostami. Film je toceny faktualnym stylom, aj ked pravdepodobne v snahe zabranit divakom zaspat a urobit pribeh viac farbistym, pridalo sa aj nejake to soumenstvo. Z hercov ma zaujal najviac Bale, aj ked najviac priestoru dostal rozbesneny Carell, ktory sa tu pohybuje ako nezastavitelne tornado. Kazdopadne zaujimavy pohlad do pozadia aj pre tych, co uz maju o krize co to nastudovane, ale nie je to typ filmu, co by som si pozrel dvakrat.

Clovek by taky ordinary akcny flick ocakaval od nejakeho rutinera, ale Guy Ritchie ma rozhodne vacsi potencial. Posobi to ako snaha o Mission Impossible, no vyzera to ako predlzena epizoda serialu. Skratka film neponuka nic nove, medzi hlavnymi postavami nefunguje ziadna chemia, chyba akakolvek kreativita. Cavill a Hammer su mladi, pekni a urasteni, no chyba im sarm, zaporaci su nevyrazni a cely pribeh marne cakate nato, kedy vas nieco naozaj zaujme. Otazkou je, ako ohromit, ked cely scenar je len zbierkou klise (pekny agent, sexi dievca, nacisti, atomovka, zachrany na poslednu sekundu etc.). Boli tu pokusy o humor, no nespominam si ani len na usmevnu situaciu.