Shredder

Uz zas vidim, ako bude plny internet komentarov typu: „DAJTE LEOVI OSCARA!!!" Uprimne nemyslim si, ze toto bude ten film za ktory ho ziska, alebo za ktory by si ho najviac zasluzil. Toho revu, fucania, peny z ust a vrcania sme sa uz napozerali dost a po x-ty krat to nie je take posobive, ako ked to uviedol ako nieco nove. Zaujal ma skor Hardy, ktory bol v scene s Poulterom pri ohni fantasticky a opat dokazal, ze dokaze pracovat s minimalizmom. Hodnotit Revenanta je pomerne tazke. Uvodna scenka je skvela a navnadi divaka, no potom prichadza vytriezvenie. Praca s kamerou je uzasna, Inarritu ukazal pevnu rezisersku ruku, DiCaprio s Hardym hraju dobre, no zase ako celok to uz tak posobive nie je, kedze az prilis sa spoliehalo na uchvatne zabery panenskej kanadskej prirody a nejak sa zabudlo, ze toto nie je 4K dokument o planete Zem z produkcie BBC. Ploche postavy (zakerny survivor, pomstitel), ziadny dej, ziadne dialogy. Reziser aj herci sa dusovali, ze chceli natocit film, ktory priblizi ludom ducha doby a predvedie ako vyzeral zivot v tych casoch, ale v realite sme dostali len krasne a drsne natocenu epizodu Bear Gryllsa.

Po Death Proof druhy najslabsi Tarantino. Ono by ani tak nevadilo, ze miesto filmu si z toho urobil trojhodinovu konverzackovu variaciu na Wink Murder, kedze nepotrebujem akciu aby som sa zabavil. Koniec koncov, Tarantinovou silnou strankou boli vzdy prave neskutocne atmosfericke a unikatne natocene dialogy, ktore stavali na zaujimavom scenari a fakte, ze dokazal z hercov vyzmykat nezabudnutelne vykony. To vsak v pripade Hateful Eight neplati ani omylom. Prva polhodina, odohravajuca sa v dostavniku je prazdne tliachanie o nicom. A ked uz sa dostavame do chatrce, kde sa dostavame do stretu so znamym motivom (akurat, ze nie je divakovi oznameny hned na zaciatku), clovek by ocakaval, ze napatie bude len a len gradovat. No ono sa zas tliacha o nicom, postavy su nevyrazne az nudne a aj ked sa dostavame k rozuzleniu, clovek vlastne ani nie je zvedavy na vysledok. Vsetko to na mna posobilo nejak opotrebovane. K svojmu stylu sa priblizil len pri scene so Samuelovym "velkym ciernym peckerom", kde vsak bolo zase citit ako strasne tlaci na pilu. Ked to porovnam s jeho inymi dielami, napriklad Inglorious Basterds, kde pri kazdej scene s Hansom Landom som si napatim takmer trhal vlasy, je to jednoducho slabota, pretoze taka atmosfera sa tu nevyskytuje a po filmarskej stranke sa ako reziser tiez prilis nevytiahol. Tarantino jednoducho pretarantinoval sam seba. Amici maju pre to vystizny vyraz - overblown, ktory prihodne objasnuje, co sa pokazilo. Podobny osud postihol Nolana, ked sa v TDKR snazil pretromfnut Temneho Rytiera a vymklo sa mu to z ruk. V tomto pripade film smrdi sebalubostou, no postrada rafinovanost, vtip a spravne tempo.

Dvojhodinovy film, ktory nie je prilis psychogicky, ani prilis akcny a cely cas len plava po miernom digitalnom mori. Silny namet mohol poskynut aj silne filmove momenty, no jedine co sme dostali, je silna davka nekvalitneho do oci bijuceho CGI. Postavy su az absurdne jednotvarne a dopredu to taha len charizma Hemswortha (nie kvalita jeho postavy). Dobrodruzstvo sa malo odohravat na mori, no paradoxne najviac zaujimave su konverzacie medzi Whishawom a Gleesonom. Jednoducho podobne filmy sme tu uz mali a boli spracovane omnoho kvalitnejsie, takze divaka ziadny strhujuci zazitok necaka.

Written by Hallmark Channel. Clovek by tuto vetu vobec nemusel citat a hned vie, kto za filmom stoji. Hallmark totiz nema tovaren na filmy, ale klonovacie laboratorium. Pracovne zaneprazdneny clovek? Muz/zena vychovavajuci sam dieta? Zlate dieta? Simplicitny pribeh, pocas ktoreho sa parik do seba zamiluje? Male prekazky, s ktorymi sa musia protagonisti vysporiadat? Odpoved znie patkrat ano a nechybaju ani dalsie klasicke "trademarky", vdaka ktorym vsetky ich diela (respektive vacsina) posobia ako ten isty, nespocetne krat recyklovany film. Druhy Northpole, s podtitulom Open for Christmas je neuveritelne presladeny, pricom to vsetko posobi umelo, kedze hercom sa na tvarach miesto emocii zrkadli len falosny usmev. Je to nieco podobne, ako ked modelky/tanecnicky vyjdu na podium a vsetky ich upozornia, aby sa usmievali, tak sa skeria, aj ked vo vnutri umieraju. Rad by som dodal nieco pozitivne, ale uprimne, nenapada ma jedina vec, co by sa dala pochvalit, nefunguje to ako romantika, ani ako vianocny film, takze z mojho pohladu absolutna strata casu.

Vo vacsine pripadov plati, ze ak ste videli jeden Sandlerov film, videli ste vsetky. Velkohuby loser/outsider sa dostava do pozicie, kde sa jeho zbabrany zivot zacina otacat k lepsiemu. Objavi sa krasne dievca, ktore nasim loserom najprv pohrda, ale neskor si ju ziska svojim humorom a dobrym srdcom. Samozrejme pred koncom prichadza zvrat, po ktorom Sandler opat raz zachrani den pobozka svoju vyvolenu a prichadza sladky zaver. Takto si Sandler zije od filmu k filmu, len zmeni meno postavy a profesiu, ale vzdy nakoniec hra a tak len sam seba. Clovek by sa dokazal preniest cez vsetko to klise, keby tie jeho komedie boli aspon stipku zabavne (ako napr. Zohan), co vsak nie je pripad Bedtime Stories.

Kvalitnejsie filmy dnes uz tocia aj YouTuberi. Film je vlastne zmeskou 4 roznych pribehov (+ Shatner), ktore spolu vacsinou suvisia len okrajovo a kazdy z nich pripomina zle natocenu hororovu poviedku z televiznej sou. Ocakaval som nejaku vianocnu bizarnost v style Santa's Slay, ktora sa nebude brat prilis vazne, no kedze tento film bol az prilis seriozny tak v spojeni s totalnym amaterizmom vyznieva uplne hrozne. Koho vystrasi duch, na ktorom je vidiet, ze je to obycajne dievca s trochou bieleho make-upu, alebo maly chlapec, ktory po rane do hlavy zmizne aby v zapati mohol v tej najviac stereotypnej scene skocit mame na chrbat? Latka je nastavena tak nizko, ze Krampus, ktory sa zanedlho dostane do kin, ju musi zlahka preskocit aj keby nechcel.

Ak ste videli vsetky tri trailery, vlastne ste videli uplne vsetko, co sa vo filme stalo. K tomu vam pribalia tak 110 minut vaty a dostanete nudny, bezobsazny a bezpohlavny vyplach pre tinedzerov. Hlavna hrdinka, ako inak, je outsider, ktory nema vo svete miesto. Ako sa vsak coskoro ukaze (velmi predkvapivo), je najvynimocnejsi clovek na svete, ktory ho ako jediny dokaze zachranit Zem. Ze uz ste to niekde poculi? Nuz, nie ste sami. Po uvode sa dostava do vysnivanej Krajiny zajtrajska, ktoru nam vo filme predstavia tak na 1-2 minuty a aj to len ako prehliadku futuristickych vynalezov. Najvacsiu cast filmu tvori infantilna nahacka, kde zlodusi idu po krku nasej nie prilis charizmatickej hrdinky, opat plati, ze pravdepodobne ste uz o niecom podobnom poculi. Finale nie je ani zazivne, ani zabavne, ani velkolepe a ja uprimne netusim, kde minuli tych 190 milionov dolarov, ked cely film posobi ako lacne becko, ktore ledva naskrabalo 15-20 milionov a ani zdroje nedokazali alokovat efektivne.

After Story nadvazuje presne tam, kde prva seria skoncila, no postupne dostava uplne iny ton. Clannad, aj ked odohravajuci sa typicky na strednej skole a prvkami, ktore pripomenu mnohe ine komicke anime mal svoju osobitost. Okrem beznych studentskych problemov sme sa vyrovnavali so smrtou blizkych, alkoholickym otcom, dievcatkom v kome, velkou obetou rodicov a dalsimi vecami, ktore prekvapivo neboli prehnane, ako to v Japonskych serialoch byva, no drzali sa pri zemi, vdaka comu sa serial ukazkovo zaradil do tzv. "slice of life" zanru. Vsetky trpke, depresivne a smutne momenty vsak boli vyvazovane tymi sladkymi a humorom, ako to casto pri studentskom zivote byva aj v realite. Druha seria sa zacala podobne zvolna, no po uspesnej maturite sa vsetko zacina menit. Zatial co vacsina studentov sa vyberie uzivat si nadalej mladost na univerzite, nas hlavny parik bojuje s ustavicnymi problemami. Nagise zdravie brani ukoncit skolu a zit plnohodnotne, zatial co Tomoya nevie, co dalej so svojim zivotom. Postupne sa rozhodne zaradit medzi dospelych a trochu predcasne sa vrha do namahavej manualnej prace, aby sa dokazal postarat o seba aj Nagisu. Nechcem rozpisovat cely dej a preto len poviem, ze zivot ustedruje Okazakimu jednu ranu za druhou a ked sa uz konecne vzchopi, zivot ho odzadu treskne po hlave ocelovou trubkou. Postupne sa cely serial meni na tearjerker s mnozstvom silnych momentov (zmierenie s otcom, plac v naruci a vy viete co). Posledny diel obracia vsetko naruby, ked sa pohrava s vedeckymi hypotezami zmiesanymi s folklorom a mozno vyvola v divakoch zmiesane pocity, co vsak nemeni nic na tom ze C: AS prinasa jeden z najuprimnejsich, najudernejsich a najemotivnejsich pribehov.

45. miesto v rebricku na MAL, 86% na CSFD a zda sa, ze mne tentokrat nieco uslo. Zamatovy a horskosladky pribeh, ktory je vo svojej forme viac menej lyricky. Efemernost zivota, utrapy milujich ale tiez tych, ktori nemozu milovat, do tohto kratkeho pribehu sa toho zmestilo relativne vela. Problemom je charakter diela. Nepatrim k fanusikom harmonickych, hlbavych a komornych pribehov ako Hanbane Renmei, ci v tomto pripade Hotarubi no mori e, lebo si ich jednoducho nikdy neviem naozaj vychutnat.

Black Butler je spat. Po prvej serii, ktora sa po par castiach zvrtla na filler prisla druha, uz kompletne vymyslena. V tretej serii sme sa vratili do polky prvej, aby sa opat nadviazalo na mangu a islo o spracovanie jednej arc do 10 dielov. V ten isty rok uzreli svetlo sveta tiez dve hodinove OVA, spracovavajuce Kuroshitsuji arc cislo pat - Phantomhive Manor Murders. Ta sa pohrava so starym znamym nametom. V dome sa stane zahadna vrazda, kazdy je podozrivy a nikto neodijde, kym zahada nebude vyriesana a vrah dolapeny. Book of Murder prinasa rozne zvraty (vacsinou ocakavane), ale v zasade neposkytla nic ine, co ste predtym nevideli vo filmoch/serialoch s tou istou tematikou.