Visáč

Štandardná TV produkcia s univerzálnym zacielením a bez ostrých hrán. Pôvodný Helter Skelter zo 70. rokov je 3-hodinová procedurálna dráma s podstatne menším záberom (udalosti PO vraždách Tate-LaBianca), no paradoxne je to drsnejšie (flashbacky z miesta činu) a viac ponuré. Novšia verzia začína príchodom Lindy Kasabian na Spahn Ranch, jej uvedením do Rodiny a vykresľuje všetky podstatné udalosti až do súdneho procesu. Manson tu má až parodický rozmer a pôsobí dojmom vyšinutej rockovej hviezdy, akoby niekde na polceste medzi skutočným Mansonom a Jimom Morrisonom. Nie je to vyslovene fail, ale v porovnaní s démonickým Railsbackom z originálu je to druhá liga... Ako celok, táto verzia Helter Skelter nenadchne ani neurazí, no pre laického diváka nedotčeného fenoménom Manson to nemusí byť zlá voľba.

"Let’s go ride some waves." Milius na vrchole komerčného potenciálu, zastrešený vlastnou produkčnou company A-Team Productions, totálne free, riding some waves s excelentne obsadeným triom slušne rozbehnutých talentov. Je v tom všetko: pláže, surfing, parties, peckinpahovské výjazdy do Mexika, esenciálna podstata chlapského kamarátstva, životná skúsenosť, horká pachuť Vietnamu a tie osudové momenty, keď je život v prdeli. Toto sú Johnove Americké graffiti/Lovec jeleňov.

Satirický exkurz do nitra art-scény newyorského downtownu za účasti širokého spektra pokrivených figúrok. Ray Liotta v roli flegmatického umelca pôsobí trochu nepatrične, ale Buscemi, Bogosian a Sean Young si idú svoje archetypy presvedčivo. V réžii chlápka, ktorý sa preslávil spraseným cyberpunkom Johnny Mnemonic.

"You slap my ass in the guys locker room and call ME a pervert?" Spojenie Wynorski-Haim sľubovalo hodne trashovú nálož a ono je to prekvapivo docela koukatelný mix Die Hard a Školy zlomených srdcí. Na Wynorského pomery civilne pojaté béčko s rozumne dávkovanými over the top a WTF prvkami neurazí aj vďaka obsadeniu hlavného záporáka (notorický bad guy Jeff Kober) a akejsi bad bitch náhražky Julie Strain.

Sebestredná televízne vyzerajúca detektívka, ktorú Norton nenápadne promoval ako "druhý Chinatown", no vo výsledku je z nej skôr horúci kandidát do rubriky "film týždňa" pre TV kanál typu Hallmark.

The best of Alex Cox. Obdivuhodný strih. Film presne podľa môjho gusta: bez vaty a hluchých miest.

Béčkový neon-western skoro jak od Cannonu. Zápletka o motorkárskom gangu terorizujúcom zapadnutú vesnicu je fakt triviálna, ale koho to zaujíma, keď si fakujúceho záporáka s chuťou dáva mladý Forsythe a ešte k tomu smelo vyhrávajú smyčce a synťáky od De Palmovho dvorného skladateľa Pina Donaggia?

Zapomenutá romanťárna, ktorej referenčným bodom je mladučká Jennifer Connelly v úzkom tope rajtujúca na mechanickom koni. Námet o "divokej noci v supermarkete" podľa scenára Johna Hughesa sľuboval kopec zábavy, ale vtipné to fakt nie je. Skôr to funguje ako časová kapsula early 90s, plná dobových produktov a popkultúrneho slacker mindsetu, kedy flákači boli proste cool. Pre Franka Whaleyho (Brett z Pulp Fiction) ojedinelá príležitosť zahrať si hlavnú postavu a dôkaz, že kariéra leading mana bola nad rámec jeho talentu.

“Fuck you! Your God is vulgar. Your God is a bore, like a tortoise.” Nedokončené post scriptum k Angerovmu Lucifer Rising (to je ovšem viac trippy a celkovo zaujímavejšie), po rokoch skompletizované pod vedením Cammellovho dvorného strihača Franka Mazzolu (podobne ako režisérsky zostrih Wild Side). Úchvatná kamera Vilmosa Zsigmonda, špičkové lokácie (Bryce Canyon, Utah), dobový acid feel a kapánek nepatričný hudobný doprovod (zrejme nahraný dodatočne v 90s). Uvedené pred dvoma rokmi na TIFF v rámci retrospektívy Nicolasa Roega a Donalda Cammella ako predfilm k Walkabout.

Bunker Spreckels. Kontroverzný surfer, nevlastný syn Clarka Gablea, dedič cukrovarského impéria a ku koncu krátkeho (ale turbulentného) života feťácky samuraj, ktorý miešal kokaín s heroínom a zapíjal to panákmi vodky. Mentor skejťáckej legendy Tonyho Alvu a slovami Lairda Hamiltona "all-time original". Slušné matro z produkcie Anthonyho Kiedisa a Edwarda Nortona: okrem tradičných rozhovorov s kadekým obsahuje najväčšie hity z video archívu Spreckelsa (surfin, trippin, drugs n bitches), množstvo raritných fotografií od Arta Brewera a ukážky z výživného interview pre Rolling Stone.