Visáč

Docela schopný derivát dnes už klasických ritchieoviek a ich napodobenín typu Biznis od Nicka Lovea. Ibaže s akýmsi anti-Scarface podtónom: hlavný hrdina chce byť legit a vystačí si aj s malým baráčkom. Pekne po francouzsku, takže o tragikomické figúrky včetne kadejakých lúzrov, feťákov a wannabe gangstrov nie je núdza. Za zmienku stojí karaoke najebaných Škótov na Africu od Toto a vždy spoľahlivý Cassel s výtečnou Adjani.

"Mom, I am going to rip off your head and shit down your neck." Prvé sólo Dana Aykroyda, hodne poplatné dobe vzniku (čti: kokainum), kde si to dáva v roli pasáka s vizážou bondovského zloducha (kovová protéza, paruka). Hudobné číslo Jamesa Browna do zábavy tohoto ražení zapadá rovnako dobre ako Rick James v soundtracku.

Vskutku inteligentná filmárčina. The (acting) best of George Clooney.

"Peter and I barely spoke to each other anymore... because I wanted to kill him." Očistná terapia režiséra Medaka formou dokumentu prináša vytúženú katarziu a rozuzlenie za účasti všetkých tých, ktorí prežili jedno komplikované nakrúcanie a predovšetkým hodne komplikovaného Petera Sellersa. Z rovnakého súdka ako Gilliamov Lost in La Mancha, akurát tie ubehnuté roky a faktor Sellers pridávajú na emóciách.

Sean Penn je výborný herec, ale do role akčného hrdinu sa vážne nehodí. Inak je tohle rovnako nenápaditá a naťahovaná rutina európskeho strihu, akými nás bežne zásobuje Liam Neeson.

Ukrutne cheesy a over-the-top Russell Crowe si ide pre mastný paycheck v neškodnej blbine z kategórie 90’s throwback, ale na viac ako slabý priemer to aj tak nestačí. Hrôzostrašný cover Don’t Fear the Reaper v záverečných titulkoch len podtrhuje béčkovosť a všeobecnú bezradnosť celého projektu.

Otvorená spoveď futbalového žoldniera a solitéra s minimálnou dávkou sebareflexie. Očivodná snaha tvorcov rehabilitovať Anelku cez imidž zásadového family mana pôsobí občas kontraproduktívne. Anelka je aj po rokoch "true to his nature" a budí skôr dojem človeka na nesprávnom mieste v nesprávny čas. Pre niekoho "jeden z tragickejch případů promrhanýho talentu", pre mňa komplikovaná postava hodná dôkladnejšej analýzy.

"Kids in bed. I took a night shower (means I want sex and he knows it). He’s over here doing push-up challenge instead of discussing anything or fucking me." First world problems jak vínečko.

Existential Jewish noir.

Jediné, čo stojí jakž takž za pozornosť u tejto uvrieskanej pakárny je fakt hodne odviazaná Jennifer Tilly, pretože to v móde "crazy fucking psycho bitch" konštantne vytáča do červených čísel.