clementinka

Na filme ma dusila nielen atmosféra doslova zapadnutého mesta niekde v horách a zastaveného v čase, ale aj štýl spracovania filmu. Pre mňa zaujímavý len záver filmu, kedy som mala pocit, že sa tam niečo deje. Vzťah matky a dcéry ma tiež iritoval, tá vzdialenosť medzi nimi ma doslova dusila. Jednu hviezdičku dávam za výber hercov. Jevgenij Cyganov je skvelý herec, na ktorého sa dá s radosťou pozerať a poznám ho aj z iných ruských filmov. A predstaviteľka Evridiky bola tiež zaujímavá na pohľad, takže aj napriek pomalému deju sa dalo dobre na ňu pozerať. Ale bohužiaľ pekný herci nie sú všetko.

Štyridsaťdva ročný David žije život nezodpovedného adolescenta. Pretĺka sa životom s minimálnou snahou a udržiava si zložitý vzťah s Valerie. Čoskoro sa však dozvie, že je darcovským otcom 533 detí, ktoré ho hľadajú.

Čo by ste robili, keby sa váš partner ( aj keď nie úplne dokonalý, čo sa týka popíjania alkoholu, ale však, kto je dokonalý? ), s ktorým ste doposiaľ prežívali krásne chvíľe, dva roky sa snažili o dieťa, mali spoločnú domácnosť, jednoducho všetko, čo patrí k normálnemu vzťahu, začal radikálne meniť? Presne toto musí riešiť Luna, ktorej priateľ Amar po vyhadzove z práce kvoli alkoholu nevie ako ďalej. Na odvykačku, nie. Nájsť si novú prácu, nie. Až raz jedného dňa stretne bývalého kamaráta, Bahriju, s ktorým bojoval počas vojny a ten mu ukáže svet mešít ( pre mňa čistá sekta ), wahábizmu a to všetko pod zástierkou práce s deťmi v ich komunite na opustenom ostrove, ďaleko od civilizácie, kde ženy všetko čo urobia je hriech, pokiaľ nie sú zahalené od päty až po hlavu, s mužmi sa takmer nestretávajú, iba ak cez polopriesvitné záclony počas omše. Pre nás, ľudí zo západnej Európy, je to nepredstaviteľné a ako aj vo filme môžeme vidieť, aj pre niektorých mladých ľudí z Bosny ( ak sa nemýlim, lebo v tomto som vždy mala zmätok, kto proti komu bojoval, akého vierovyznania ). Film sa mi páčil aj vďaka pohľadu Luny na celú vec. Vo všetkom som sa s ňou stotožňovala a myslím, že kebyže som z Bosny, bola by som presne ako ona. Áno, doržiavať zvyky, byť moslimkou, ale nie radikálnou, už len z úcty k mŕtvym rodičom, blízkym a priateľom. A v podstate by som celý film ukončila tak, ako ho ukončila ona. Okrem iného, Luna pracuje ako letuška, čo bolo vždy mojim snom. Takže mi bola o to viac bližšia. Každopádne to nie je vôbec sentimentálny film, je to film o živote a o láske z triezveho uhľa pohľadu.

30.3.2010 som videla v FK 35mm film Polytechnique. Pred filmom som netušila, aká hra emócií sa na mňa o chvíľu bude valiť. Nemala som slov. Na moje odporúčanie sa "chytil" iba jeden človek, nevadí, aj to je úspech. Ale akosi som pozabudla na film, aj na režiséra, ktorého meno som si ani nepamätala. A dnes ( 15.4.2011 ) vrámci festivalu FIFBA som si vybrala, taktiež v kine 35mm, film s názvom "Žena, ktorá spieva" (Incendies). Upútal ma dej, ale neštudovala som viac o filme ani o režisérovi. A zrazu prišiel film. A čakala ma taká istá záplava emócií, akú som naposledy zažila pri Polytechnique. Počas záverečných tituliek, som si prečítala, že režisérom je Denis Villeneuve, "otec" filmu Polytechnique. Úplne som zmeravela a môj pocit z filmu sa stonásobil. Neuveriteľný príbeh, natočený krásnou kamerou, celá dejová línia je vhodne usporiadaná, vsunutie piesní od Radiohead nesmierne zapadli do deja ... po filme som taktiež nemala slová, iba slzy v očiach. Nádherný film, úžasný režisér! Plus zistenie, že v hlavnej úlohe hral taktiež geniálny Maxim Gaudette, ktorý si zahral zabijaka z Polytechnique.

Možno keby sa film nehrá na tak vážny a dramatický, možno s viac zaujímavým hlavným hercom by som z kinosály neodchádzala, ako z priemerného filmu. Áno, hudba bola zaujímavá, už po prvej scéne ma zaujala, ale mať dobrú hudbu nie je výhra, ani celá pointa filmu nebola nič moc.

Nápad skvelý, a zo začiatku to vyzeralo sľubne. Ale ten záver mohol byť oveľa lepší.

Boris Yellnikof je človek, na ktorom sa človek zasmeje, ale na druhej strane je to človek, ktorého by som veľmi nerada stretla. Aj keď osobne mám tiež nie veľmi optimistický náhľad na svet, ale ako sa hovorí "čo je veľa, to je veľa" :). Avšak k Woodymu sa mi to hodí a ako hovorievam, jeho "intelektuálny" humor ma vždy pobaví. Niektoré hlášky jednoducho stoja za to, v tomto filme sa ich nájde kopec! Film si ešte určite pozriem. Každopádne milá, vtipná, sčasti ( ak sa to tak dá nazvať ) romantická komédia, na woodyho spôsob. My géniovia máme ťažký život s takýmito "píďalmi" :).

Jedna hviezdička za skvelú hudbu Edit, ktorú milujem. Druhá za skvelý výkon Marion Cotillard. Ale to preskakovanie z minulosti do budúcnosti a podobne ma iba zbytočne dezorientovali a nedokázalo ma to donútiť zžiť sa s jej osobným príbehom. Koniec som ani nepozrela, už som sa na to nemohla pozerať, ako to predlžovali. Určite mala krutý osud, ale čo je veľa, tak to je veľa. Všetko treba s mierou.

Kebyže mám vyčísliť počet replík, ktoré som si v tomto filme zamilovala, asi by som sa nedopísala. Scenár je jednoducho úžasný. Ak by si tu zahral Rhys Ifans, tak ako to malo byť pôvodne, nemyslím si, že by film nadobudol rozmeru, aký nadobudol s Gaelom. On mu dal tvár a dušu, tak ako aj spolu s Charlotte. Film, hneď po Večnom Svite Nepoškvrnenej Mysle ( Gondry je proste môj ), je mojím druhým najobľúbenejším filmom. Je možné vôbec zostaviť rebríček? Asi ani nie, ale uprednostňujem filmy, ktoré ma dokúžu aj rozosmiať a nie vo mne iba vyvolať zvieravý pocit z celého sveta, zo všetkých zlých emócií ( ale aj také býva dobré ). Gondry má krásnu fantáziu! A najviac scéna, kde často skoro plačem od smiechu ( a pri dnešnom stom pozeraní som sa aj ) je v kartónovom autíčku! Avšak takého pošahaného chlapca by som radšej ani stretnúť nechcela, aj keď ... :)

Tento film bol pre mňa voľakedy ( tých 9 rokov mi príde ako večnosť ), keď som ho prvý raz zhliadla, niečo absolútne nové, fantastické, niečo, čo vo mne ostalo niekoľko rokov - v podstate až doteraz. Dovtedy som nikdy nevidela film plný toľkej fantázie, krásnych nápadov, plný pozitívnej farby a tak krásneho príbehu. Audrey Tatou bola odvtedy pre mňa symbolom ženy, ktorá je dokonalá herečka ( škoda jej neskoršieho zájdenia do amerických sfér ). Každá minúta tohto filmu je výnimočná. Možno si už dnes veľa ľudí povie, že sú to už obohrané scény, ale nech si každý úprimne povie, čo cítil, keď to prvý raz videl ( oblaky v tvare zvierat, počet orgazmov, cestovanie trpaslíka, tajomný fantóm z kabínky, scéna na kolotočoch, hľadanie majiteľa krabičky, potrestanie Colignona ... ). Film poznám naspamäť a nemám problém si ho pozrieť niekoľkokrát do roka. Vždy ma naplní pozitívnou náladou a vrátim sa pri ňom vždy o niekoľko rokov dozadu, do svojho detstva :).