clementinka

Od Kornéla Mundruczó som videla už viacero filmov, ale tento ma najviac sklamal. A to najmä muzikálovým spracovaním. Muzikál je veľmi vysoká latka pre hocikoho a zasadiť to do prevedenia utrpenia Panny Orleánskej, ktorá je moderne zasadená do tmavej, pochmúrnej nemocnice v podzemí, kedy hlavnú postavu zobrazuje drogovo závislá Johanna ( ktorá uzdravuje senilných chlapov sexom ), je pomerne nešťastné riešenie. Maďarčina mi v iných filmoch nikdy veľmi nevadila, ale naspievaná opera v maďarčine bola pre mňa o 11-tej v nedeľu ráno ako pokračovanie nočnej mory. Jediným svetlým bodom ( a to doslova, v tej bielej uniforme ) bola pre mňa počas filmu postava Johanny, ktorú veľmi dobre zahrala Kornélova obľúbenkyňa, perfektná maďarská herečka - Orsolya Tóth. Táto herečka hrala aj v mnou obľúbenom filme Delta a v Šťastných dňoch ( a aj v Table od Gábora Dettre, ktorý som videla v Karlových Varoch 2008 ). Samozrejme to nie sú jediné filmy od Kornéla Mundruczó, kde hrala, ale iba tieto som videla a všetko zahrala naozaj skvele. Z filmu som odchádzala absolútne zničená a unudená, na hodinky som sa pozrela asi 83-krát - toľko minút film trvá.

Príliš zdĺahvé zábery ma pomaly, ale isto uspávali a myslím, že režisér sa asi nechal trochu uniesť svojou poetickou dušou a trochu pozabudol na to, o čo mu asi vo filme išlo. Čo sa mu na druhej strane veľmi podarilo, boli krásne scény, najmä tie na pláži ( človek by si to s hlavnými postavami hneď vymenil ), spojené s peknou hudbou. Škoda toho, že príbeh nestál ani trochu za to. Myšlienka bola pekná, však práve preto som si film aj vybrala, ale úplne sa to v tom deji stratilo. Hlavná postava, Mark, nedával svoje pocity vôbec najavo a divák si aspoň mohol porozmýšlať kam zajtra pôjde von. Takže z celého filmu mám zmiešané pocity a kebyže sa ma niekto opýta o čom vlastne film bol, odpoveď by som nevedela povedať.

Jednoznačne jeden z najlepších filmov, čo som videla ma MFF Bratislava 2010. Film si prišli osobne uviesť režisér Daniel Grou a herec Robert Naylor, ktorý si zahral hlavnú postavu Tommyho. Celé je to o 10 a pol ročnom ( z čoho pochádza aj názov filmu ), ktorý trpí, nie svojou vinou, záchvatmi agresie a sexuálnymi úchylkami. Jeho rodičia, obaja bývalí feťáci a alkoholici ( matka, psychicky labilná žena, ktorá skončila na psychiatrii a otec, ktorý sa ledva postará sám o seba ) sa o neho v detstve príliš nestarali s láskou a tak sa postupne presúval z jednej opatrovateľskej rodiny do druhej. A my sa prizeráme na jeho príbeh od chvíle ako sa dostáva do novootvoreného detského domova, so svojským systémom prevychovania, po tom ako ho polícia našla dobytého v lese. Do popredia sa dostáva i opatrovateľ, ktorý ho dostal na starosti. Bod uberám za to, že celý film sa to príliš naťahuje a človeka to viac a viac ťaží a čaká kedy už tomu chlapcovi niekto vrazí, ale nestane sa tak. A chcela by som vedieť ako to v skutočnosti naozaj chodí v takýchto zariadeniach. Bolo vidieť, že to je kanadský film, len vo vyspelých krajinách je šanca, že takýto domov nájdeme. Režisér pôvodne ani nechcel natočiť takýto film. Avšak keď mu priteľ porozprával a zobral ho do takéhoto zariadenia, tak si hneď v mysli vytvoril Tommyho a ako sám povedal "sám sa v ňom trochu našiel". Nech to myslel ako chcel, film odporúčam.

Tento film mi bolo ťažké hodnotiť, keďže hlavná postava mi bola maximálne nesympatická a jej správanie mi prišlo nepochopiteľné. Avšak na druhej strane príbeh občianskej vojny a jej vplyv na obyvateľov, ale i tých, ktorí do krajiny "nepatria" sa mi veľmi páčil a zaujal ma. Ako pozitívum vidím i výkon Isabelle Huppert, ktorá aj napriek tomu, že hrala, podľa mňa, nie zrovna pozitívnu postavu, to zahrala dobre. Avšak, aj tak mi nejde do hlavy, akoby mohla nejaká žena obetovať svoju rodinu, ale i iných ľudí, kvôli jednej úrode kávy. Myslím, že o peniaze tu vôbec nešlo, ale potom si neviem vysvetliť také konanie a preto som sa nevedela zžiť s daným príbehom. K tomu ma celkom miatlo, že som nevedela presne, kto proti komu bojuje a bolo potom ťažké sa zorientovať, komu čo hrozí a od koho. Ale samozrejme, to určite nebolo podstatné. Váhala som medzi 3/5 a 4/5, ale vďaka Isabelle a príbehu na pozadí dávam 4/5. ( MFF Bratislava 2010)

Film, na ktory som bola zvedava hlavne kvoli hercovi Andrewovi Garfieldovi, o ktorom viac a viac pocut. A ma byt preco. Pri najmensom velmi dobre stvarnena postava Tommyho v tomto pribehu, kedy sa clovek ku koncu pyta sam seba aka je hodnota ludskeho zivota. Tato tema je v dnesnej dobe viac nez aktualna, kedy spejeme k tomu, ze v laboratoriach po celom svete sa vedci snazia vynajst akekolvek mozne prostriedky ako vyliecit ludi postihnutymi rakovinou a podobnymi chorobami. Rezsier tohto filmu, Mark Romanek sa nechal inspirovat knihou, a myslim, ze sa toho podujal velmi dobre. Aj ked priznam sa, ze v urcitych chvilach, najma v uvodnej casti filmu, ktora sa odohrava este na internatnej skole Hailsham, som sa nudila. Mozno prave preto nedavam plny pocet bodov. V mojom veku je tazke pochopit, vcitit sa uz, do detskeho veku, kedy sme boli zalubeni a "malo by to" vyzniet ako laska medzi dvoma dospelymi ludmi. Avsak druha polovica filmu je ovela viac zaujimava, kedy sa dozvieme o co vlastne vo filme ide. Urcite odporucam, minimalne kvoli trom hlavnym postavam ( i Kiera Knightley, ktoru nemam velmi v laske nevyznela prilis gycovito a posobila celkom doveryhodne, najme ku koncu ).

Celkom podarena britska komedia, kde bolo urcite tazke nesklznut do uplnej gycovitosti a trapnych vtipnych scen. A aspon ja som sa zchuti zasmiala na podarenych postavach a celkovo na pribehu, kedy sa odohrava akesi zadostucinenie hlavnej postavy, Tamary Drew, ktora pocas tych najcitlivejsich rokov svojho zivota mala problemy ukazat svoje prednosti zmyslania, kvoli fyzickej sarapate s jej velkym nosom. Po rokoch sa vracia predat do svojej rodnej dediny dom matky, ktora pred nedavnom umrela. Avsak z povodnych par dni, kedy chcela zrekonstruovat dom a predat ho, vznika ovela dlhsie obdobie, kedy sa jej cely zivot obrati hore nohami. Okolo nej sa tocia traja muzi, kazdy absolutne odlisny, dve mlade teenagerky, ktore rady intriguju, len aby si mohli splnit svoj sen a vypadnut zo zapadakova, v ktorom sa narodili a manzelka zo susedneho domu, ktora zije so slavnym spisovatelom, ktory ma velmi rad zeny :). Takze tu mame pribeh v podstate dvoch zien a s trochou davky cierneho humoru tu mame film, ktory urcite pobavi.

Od tohto filmu som na MFF Bratislava 2010 ocakavala najviac. A nakoniec ma naozaj nesklamal. Nebolo ani jednej chvili, kedy by som sa nudila, k tomu pocas celeho filmu hrala pekna hudba ( najviac si cenim zaverecnej piesne od Cinematic Orchestra - To Build A Home, ktoru milujem a absolutne sa hodila textovo a atmosferou do tej casti, kedy odzneje ). Tych pozitiv bolo ovela viac. Najma hlavna postava Dawn, ktoru stvarnila jedna z mojich najoblubenejsich hereciek Charlotte Gainsbourg a jej dcera Simone ( ktoru by som ozno tiez oznacila za hlavnu hrdinku - okrem Stromu :) ), ktoru zahrala Morgana Davies, ktora ako som sa dozvedela v diskusii po filme, nemala pred tymto filmom ziadne herecke skusenosti a na jej vek podala perfektnu pracu. Filmy, kde sa sklbi laska k prirode a este takymto sposobom, mam velmi rada a tu to malo este peknu pointu a celkovo aj koniec bol pekny. Samotne natacanie filmu ma vela zaumavosti, ktore som sa dozvedela v diskusii s producentkou tohto filmu Yaël Fogiel. Najviac ma prekvapila udalost, ktora sa stala reziserke pocas pisania scenara, kedy aj jej samotnej umrel manzel, tak ako hlavne postave v tomto filme. Film si urcite este raz pozriem a odporucam kazdemu.