Porp

Kde bolo tam bolo, bol raz jeden Ivan a jedna Nasťa, ktorí sa veľmi ľúbili. Problém bol v tom, že kým ona je banderistka, on je naopak separatista. Základný kameň úrazu sa paradoxne stáva hnacím motorom neustálych politických debát medzi oboma hlavnými hrdinami o príčinách vojny. Film má samozrejme dve stránky - ideologickú a umeleckú. K tej ideologickej sa radšej vyjadrovať nebudem, keďže vojna stále prebieha a už samotný fakt, že som si tento film pozrel znamená, že som dezolát, ktorý sleduje ruskú propagandu. Nikto "slušný" by sa predsa týmito ruskými klamstvami nezaoberal. K tej umeleckej stránke môžem povedať len toľko, že rozhodne nepatrím k expertom na herectvo, ale po zhliadnutí tohto filmu som sa stal expertom na neherectvo, lebo tak príšerne ako tu hrajú obidvaja hlavný hrdinovia, to som ešte nikde nevidel.

Aj keď žáner vojnových filmov nejako zvlášť nevyhľadávam, po pozretí musím konštatovať, že nie je nič, čo by som tomuto filmu vytkol. Keď vás film donúti gúgliť informácie, tak to asi nebol zlý film. Woody Harrelson ako admirál Nimitz bol veľmi dobrá voľba. Pohľad z tej druhej japonskej strany sa mi tiež veľmi páčil. Snáď len tie triky boli také ... no ako to povedať ... až príliš peknučké, akoby som sledoval World of Warships.

Sadol som pred telku s tým, že som trestuhodne porušil jednu zo svojich životných zásad: "Najprv trailer, až potom film!" Chvíľu to vyzeralo nádejne: "niečo je tam vonku a my nevieme, čo to je..." Tajne som dúfal, že by sa mohlo jednať o niečo podobné ako bola kedysi Priepasť alebo Guľa, aj keď Barbie a Ken v hlavných úlohách dávali tušiť, že to tak asi nebude. Počiatočný mysteriózny opar sa vytratil hneď, ako sa na scéne objavila mimozemská vesmírna loď. Monštrózny kolos sa po hladine oceánu presúval akýmisi výskokmi. Zvyšok filmu sa niesol v podobnom duchu ako Armageddon alebo Vesmírny kovboji.