Avathar

Takže takto: jediné, čo som od BITKY PIATICH ARMÁD čakal bolo, nech si udrží aspoň úroveň druhého dielu. Viac som nepýtal. Čo som dostal? Sklamanie, aké nemá obdoby. A nie, tentokrát už nebudem prehliadať chyby a pridávať body za nostalgiu. Jackson toto absolútne nezvládol. Naplno sa ukazuje, ako mocne je celá táto trilógia točená pre prachy. Je mi ľúto, ale vôbec tu nevidím Jacksonove nadšenie pre vec (až na svetlé výnimky), nevidím jeho hravosť. Vidím len kopu digitálneho bordelu a režiséra odtrhnutého z reťaze, ktorý zvysoka kašle na nejaký príbeh, dej, či postavy ale zato sa nechá mydliť digitálne armády jedna radosť! Bolo mi srdečne jedno, kto umrie, film bol beztak otrasne predvídateľný. Úvod so Smaugom bol úžasný, mohol byť pokojne dlhší, záchrana Gandalfa pecková (ale opäť, mohla byť o niečo dlhšia) a... neviem, možno Bilbov návrat domov (bol som rád, že konečne vidím aj nejaké ozajstné rastliny a nie pixely) a... záverečný song. Zvyšok totálne nudná omáčka. Tá rádoby epická bitka ma prestala zaujímať ledva začala. Mimochodom, prečo bolo tak málo Beorna a Radagasta? Prečo sa mnohé linky vlastne vôbec neuzavreli? Kam zmizol Dáin? Prečo boli po zuby ozbrojení orkovia totálne neschopné máčky? Prečo tam boli tie obrovské červy? A kam zmizli? Prečo tie nudné, nekonečné súboje a rádoby emotívne scény, pri ktorých som necítil absolútne nič? Akurát som sa len modlil, nech to konečne skončí. Jackson, nepotešil si ma, ale teba to aj tak zaujímať nebude. Hlavne, že to sype, že jo? Tie prachy ti ale tentokrát neprajem.

Pre mňa osobne atmosférické zjavenie, ktoré nemá obdoby. Hodne tiesnivá, dusná a psychologicky až nepríjemná záležitosť (trochu pripomínajúca SINISTER alebo SESSION 9). Perfektné komponovanie scén. Dôsledná, pomalá gradácia. Husia koža po celú dobu stopáže. Z minima vytrieskané TOTÁLNE maximum a moje nervy vybičované na prasknutie. Jennifer Kent svojou až puntičkárskou réžiou a zameraním sa na postavy a ich psychiku, než na lacné bu-bu efekty, s prehľadom vytiera zrak konkurenčným hororovým flákom (a ukazuje ako je napr. taký - skvelý! - CONJURING len neškodnou púťovou atrakciou). Prvotriedny zážitok.

Slabota. Pritom to vyzeralo sľubne. Atmosféru to spočiatku celkom má, ale stopáž je zbytočne prestrelená, dej sa neustále rozrieďuje pohľadom do súkromia hlavného hrdinu (ktoré ma teda vôbec nezaujímalo) a pokusy o psychologizáciu, pričom samotný exorcizmus a úplný záver to strhávajú až niekam k paródii. Banovi som toho "ultra-hyper-badass" poliša vôbec neveril. Ramírez dobrý, ale je ho pomerne málo. Tupý a doslovný scenár stojí za starú bačkoru (vysvetľuje sa dokonca aj počas vymietania, asi aby pochopil aj najväčší debil). Je to škoda, potenciál tu bol a Derricksona mám rád a už mi dokázal, že horory točiť vie. Aj v tomto prípade som mu bol ochotný odpustiť drobné chybky, ale ako minúty pribúdali, film sa v mojich očiach stále viac a viac rútil do žumpy. Na taký SINISTER či EMILY ROSE to nemá ani náhodou.

Milý malý hororík, pri ktorom som sa dobre bavil. Fajn tempo, žiadne dlhé expozície, po pár minútach sa ide rovno na vec. Samozrejme, muchy to má - nie moc sympatické postavy, zbytočná hudba (pre FF subžáner zbytočná). Ale záver potešil a Bigfoot sa viac než podaril.

Amatérske videá majú väčšiu gradáciu, než toto... Ten vyše 40 minútový úvod tam bol načo? Tá statická scéna v stane bola možno na papieri dobrý nápad (dáme tam len zvuky, vydesené ksichty a necháme pracovať fantáziu diváka), ale aby to aj fungovalo, no... na tom by si skúsenejší borci vylámali zuby. Maník chce od ôsmich rokov vidieť Bigfoota, ale keď má možnosť, je posratý až za ušami. Tak načo, kurva do toho lesa vôbec liezol?! Btw: prečo z toho stanu nevyliezli a nerozhliadli sa okolo, či tam naozaj niekto je? Prípadne sa nepokúšali nejako brániť? Keď už nič, aspoň by sa NIEČO dialo. Whatever. Miestami to bol taký kopírák BLAIR WITCH až to bolelo („Okolo tohto stromu sme už šli!“). Mimochodom, fakt krásne lesy. A hlavne obrovské. Dvaja týpci rozbijú tábor uprostred divočiny a zatiaľ čo si odskočia na pár minút zaplávať do riečky, tak ich kemp už stihne rozmrdať svorka Bigfootov (ponožka pobavila). Hej, tých Bigfootov, ktorých nikto nikdy poriadne nevidel. A ktorí si z CELÉHO lesa NÁHODOU dajú zraz PRÁVE TAM, kde kempujú naši hlavní hrdinovia. Yeah, seems legit. Hlavná hrdinka mi inak prišla celkom sympatická a dokonca sa aj pokúšala hrať, na rozdiel od svojho kolegu. Tomu som mal chuť miestami rozbiť hubu. Tie jeho preslovy do kamery nemali chybu. Začujeme zvuk krokov, týpek sa otočí do kamery a vážne prehovorí: „Práve sme začuli kroky!“ No shit, Sherlock! Žvanenie o ich vzťahových problémoch mi boli srdečne u prdele, rovnako ako celý úvod pozostávajúci z dementných interview a ešte dementnejších bigfoot songov. Ak by sa to brutálne prestrihalo a urobili sa dotáčky, mohlo by to byť na dve hviezdy. Ale takto... To už mizerné ALIEN ABDUCTION malo svižnejší dej. No, snáď Sánchezov EXISTS bude záživnejší.

„ANYWAY, HOW’S YOUR SEX LIFE?“ No, verím, že to Wiseau myslel dobre a snažil sa nakrútiť skutočne strhujúcu drámu a zapísať sa do filmovej histórie. A svojím spôsobom sa mu to skutočne podarilo a z jeho filmu sa stal kult. Hoci možno trochu inak, než si pôvodne želal. Ale koľko filmov sa môže pochváliť takým početným fanklubom ako THE ROOM? Ktorý film, ktorý je tak šialene zlý v každej svojej sekunde, dodnes nadšene navštevujú jeho oddaní priaznivci a poznajú naspamäť všetky dialógy? Čo viac si Wiseau môže želať? :) Vrelo odporúčam, takúto filmovú katastrofu len tak ľahko neuvidíte a herecký koncert Majstra Wiseaua je niečo... nezabudnuteľné! Osobne som sa bavil kráľovsky. Dík, Tommy :) „YOU TEARING ME APART, LISA!“

"JOY, NEBOJ SA. JA SA NESMEJEM TEBE. SMEJEM SA S TEBOU!" - "ALE JA SA NESMEJEM..."____Spoilery. Možno sa to zdá ako zvláštne porovnanie, ale napadlo mi, že podobný film by možno urobil Michael Haneke, keby sa rozhodol nakrútiť komédiu. Avšak tam, kde Hanekeho filmy vyvolávajú takmer výlučne depresiu a zmar, Solondz tieto javy zahaľuje do nadsázky, čierneho humoru a vtipu.____ŠŤASTIE je filmom, ktorý by sa dal označiť ako sociálna kritika, alebo ešte lepšie: satira, možno až fraška. Už prvá scéna, zobrazujúca Joy a jej priateľa v reštaurácii, ktorá akoby vypadla z absurdného divadla, predznamenáva celý tón filmu. Postupne sa nám predstavuje panoptikum bizarných postáv, ktoré svojimi charaktermi a činmi nastavujú zrkadlo navonok bezstarostnému a „normálnemu“ životu usporiadanej strednej triedy. Solondz film delí na viacero dejových línii. V každej sa zameriava na iného protagonistu, resp. protagonistov a ich príbeh. Film je dôkladne štruktúrovaný, predstavenie charakterov je dostatočne vyprofilované a aj vďaka tomu všetky tieto línie držia pohromade a vytvárajú jeden kompaktný celok. Spomínal som, že ŠŤASTIE je satira, pre niekoho možno miestami až prekvapivo cynická a absurdná. Takmer žiadnej z postáv nemožno „fandiť“ či si ju obľúbiť. Každý je niečím doslova úchylný. Pedofilný psychiater. Jeho manželka, ktorá má všetkého dosť a ktorá utešuje svoju sestru slovami, že si „vždy myslela, že to nikam aj tak nedotiahne.“ Úspešná spisovateľka-poetka, ktorá si spätne želá aby bola v detstve znásilňovaná. Jej sused, ktorý sa ukája náhodnými telefonátmi cudzím ženám a do ktorého je zamilovaná jeho susedka, trpiaca komplexmi zo svojho vzhľadu a ktorá zavraždila vrátnika a teraz skrýva jeho rozporcované telo v chladničke. Možno jediná z postáv, ktorá sa k divákovi trochu približuje je smoliarka Joy, na ktorú sa sype jedna pohroma za druhou a ktorá sa akoby snaží zapadnúť do sveta, ktorý ju obklopuje, ale vždy sa vyskytne nejaký prvok, ktorý jej to prekazí._____Divácky odstup od protagonistov je však len ďalšia režisérova rafinovaná pasca. Áno, všetkým hrdinom sa smejeme a možno si myslíme, že sme takpovediac lepší a iní. To je však samozrejme úplne mylná domnienka. Myslím si preto, že film nefunguje len ako zrkadlo výlučne americkej spoločnosti, ale akejkoľvek konzumnej society. Celý ten smiech je teda do istej miery mrazivý a dalo by sa povedať, že gogoľovský – sami sebe sa smejeme. Niektoré scény sú vyslovenou paródiou na podobné schémy zo všetkých pozitívnych amerických filmov – napr. rozhovory pedofilného otca so svojim synom ohľadom pohlavných orgánov a masturbácie, za doprovodu idylickej hudby. Inokedy nastupuje vyslovene cynický škľab – keď pedofil mieri autom k malému chlapcovi, ktorý ostal sám doma, odbočí do tmavej ulice a kamera sa zastaví na výstražnej značke Pozor, deti! Mnoho ďalší scén je nakrútených v podobnom duchu: z hereckej akcie, hudby a spôsobu nakrútenia je jasné, že ide o humor a to o humor, ktorý funguje. Napriek tomu zo zobrazovaných udalostí mrazí a Solondz tým iba podčiarkuje absolútnu vnútornú prázdnotu a egoizmus hlavných hrdinov._____Vo svojej podstate je pre mňa film radikálnym, nihilistickým podobenstvom nielen o spoločnosti, ale o samotnom človeku ako takom. Skvelému dojmu napomáhajú bezchybní herci, sústredená réžia a skvelá práca s hudbou a gradáciou jednotlivých línii. Rozhodne stojí za pozornosť!

Nádherný psychedelický videoklip! Ako malý som z toho mal nočné mory :)

Viac by ma to bavilo ak by hlavná hrdinka nebola 3-D, ale skôr klasicky nakreslená, prípadne realizovaná bábkovou animáciou. Tiež možno vyústenie mohlo byť výraznejšie. Ale napriek tomu ma to bavilo. Fajn atmosférická jednohubka.

Atmosféra to poriadne ťahá. Bavilo.