Reklama

Reklama

Nejsledovanější žánry / typy / původy

  • Drama
  • Komedie
  • Dokumentární
  • Animovaný
  • Dobrodružný

Recenze (394)

plakát

Hurá na Francii (2013) 

Film, ktorý sa nevyhol istým žánrovým chybám a ktorý sa zrejme nevyhne ani večnému porovnávaniu s Boratom - inak je to však solídna komediálna bomba, ktorá ťaží najmä z rozdielnosti a špecifickosti dvoch kultúr; našej, európskej (špeciálne francúzskej) a arabskej. Niektoré vtipy pôsobili lacne, iné ma úprimne rozosmiali, aj som sa zamyslela, a aj som sa tešila, ako sa to celé nakoniec vyvinie... Za veľké plus považujem aj skvelo zvolenú temperamentnú hudbu, ktorá ma roztancovala už skoro v samotnom kine, a aj pomerne vtipný dabing. U mňa zdvihnutý palec a smajlík :-)

plakát

Jánošík I., II. (1963) 

Úprimne; mne je celý Jánošík akosi ukradnutý. Nech je to pre mňa-za mňa nielen národná, ale aj svetová legenda: akosi ma "neberie". napriek tomu som videla už asi tri filmové spracovania jeho príbehu - a v podstate všetky hodnotím kladne, hoci žiaden sa ma výraznejšie nedotkol. Do bodky to platí o tejto dvojdielnej verzii: pozrieť sa to dá, oceniť sa tu toho tiež dá dostatok, celkovo ma však film necháva chladnou, miestami dokonca znudenou. Aj tak však trvám na to, že štyri hviezdičky si zaslúži.

plakát

Všichni moji blízcí (1999) 

Mierne zidealizovaný obraz jednej židovskej rodine v prvej trištvrtine, mierne zidealizovaný obraz pána Wintona v poslednej štvrtine. Film ako celok funguje dobre, aj keď sa nevyhol mnohým "holocaust klišé", čo by som mu aj celkom rada odpustila, to by ma však musel viac zaujať. Oceniť však treba výborne vybraté exteriéry, výborne pripravené interiéery, a najmä výborne vybratých a pripravených hercov, z ktorých mnohí opäť raz hviezdili (Libuše Šafránková, Ondřej Vetchý, Josef Abrhám), a keď im už aj rola veľmi nesadla, aspoň sa pripomenuli (Marián Labuda). Ono tu ani nie je veľmi čo kritizovať - leda ak ten spočiatku až otravný pozitivizmus (alebo som fakt až taká cynická, že nedokážem uveriť vo vierohodnosť bezkonfliktnej, bohato rozvetvenej rodiny, a že z večne usmievajúceho dievčatka s vrkočmi, ktoré sa ako jediné - no to je náhoda! - nedostane do vlaku, mi bolo miestami už naozaj zle, akoby som do seba napchala tri cukrové vaty naraz?) Načo ďalšie slová - fajn film, ak by som už predtým nevidela X podobných... Čo mu však vyčítať nemôžem. Takže - solídna dráma apelujúca na city diváka a na svedomie každého nežida (čo mi tiež nie je v podobných filmoch veľmi sympatické).

plakát

Tajemství hradu v Karpatech (1981) 

Z tohto filmu mám obdobné dojmy ako z Plesu upírov: u obidvoch týchto filmoch uznávam ich isté nespochybniteľné kvality, ich prínos pre svoj žáner, no zároveň u obidvoch musím skonštatovať, že na mňa veru ktovieaký dojem nespravili, tobôž aby vo mne dáky zanechali. Ak by som mala hviezdičkovať objektívne, bude to - čert to ber! - možno aj za rovných päť, keďže na čsfd som však za "súkromníka", môžem si hádam dovoliť tie tri slabé hviezdičky :) Aby sa však nepovedalo, určite mu skúsim ešte niekedy dať šancu

plakát

Divá Bára (1949) 

Tvorcovia si mierne upravili knižnú predlohu, tentoraz im to však nebudem priveľmi vyčítať, lebo film tak získal vzácnu atmosféru a istú dávku pridaného napätia. V podstate jednoduché, no zároveň aj zaujímavé dielko pôsobí veľmi čerstvo a aktuálne aj napriek svojmu úctyhodnému veku. Trošku romatiky, trošku bu-bu-bu, trošku búrok, trošku viac povier, ešte viac predsudkov a nevedomosti: no a máme tu solídnu výpoveď o tom, ako to majú tí "iní" ťažké - v onej dobe zvlášť. Nebyť záverečného - priveľmi moralizujúceho - Bárinho monológu na margo tuposti jej spoluobčanov (hoci si tie slová bezpochyby zaslúžili) som ešte spokojnejšia: ale spokojná som aj tak. Dokonca veľmi. Snáď sa moje dojmy nepozmenia ďalšími pozretiami...

plakát

Adamova jablka (2005) 

Zvláštny, no veľmi milo a osviežujúco zvláštny film o viere, Bohu, ľuďoch, jablkách, náhodách, klamstvách, sebaklamoch, nacistoch, skeanheadoch... v podstate o každom človeku...Dokonalé vyváženie dramatických a komediálnych prvkov, úžasné postavičky (neviem, fakt neviem, či sa mi viac páčil nechcene vtipný neonacista Adam alebo priveľmi pozitívne zmýšľajúci Ivan), strom plný jabĺk, Jóbova kniha, pekné prostredie, mnoho podnetov na uvažovanie... Čo si viac od filmu priať, že? Sama som zvedavá, či zo mňa tieto vcelku pozitívne dojmy nevypŕchajú, zatiaľ však film hodnotím veľmi kladne a prínosne, a to i napriek tomu, že by sa našli aj nejaké tie negatíva...

plakát

Teď a tady (2012) 

Už knižná predloha (u nás vyšla pod názvom Skôr než zomriem) mi v takých 15, keď som si ju kúpila a na dúšok prečítala, dala poriadne zabrať, no tento film bol... Neskutočne dojemný. Príbeh dievčaťa, ktoré umiera a popritom sa snaží čo najviac vyťažiť zo zostávajúceho života, mi miestami zastavoval dych. Žiadne dramatické scény či prevratné myšlienky, "len" dievča, ktoré chce žiť, hoci umiera, a užiť si, čo môže, kým smrť skutočne príde... Drásajúce, veľmi smutné, autenticky pôsobiace, nútiace sa zamyslieť sa nad vlastnými hodnotami. Klišé? Možno, možno sa však len neviem správne vyjadriť; každopádne ma však príbeh veľmi dojal, vlastne znepokojil, rozplakal... Mňa nie je síce rozplakať ťažko, no tentoraz som naozaj plakala dlho a takmer bezmocne: tak silno na mňa záver zapôsobil, hoci som od začiatku vedela, kam celý Tessin život (a s ním aj jej príbeh) smeruje... Film, z ktorého budem asi ešte dlho znepokojená, nevraviac o mojej hypochondrii po každom takomto "nemocničnom" filmovom počine, ale... aspoň som sa konečne musela úprimne pozrieť zoči-voči pravde: Všetci sme smrteľní. Ľudský život je ozaj taká poľná tráva... Ďalšie klišé? Hej, ale... No, veď si pozrite sami.

plakát

Noční jezdci (1981) 

Odstúpenie určitých území istému štátu - to je jeden z najväčších, ale aj jeden z najobchádzanejších problémov prakticky celej strednej Európy. Tento film sa tejto problematike pozrel zoči-voči, doslova chlapsky. A kým sa tak stalo, stihol aj nadchnúť partiou hôrnych junákov pašujúcich kone a túžiacich spasiť svoju dedinu jej presídlením; rovnako - a predsa inak - udatnou partiou českých strážnikov prichádzajúcimi nastoliť poriadok, a spormi oboch ich "vodcov". Prirátajme k tomu prenádhernú podtatranskú scenériu, uhrančivú muziku, neopakovateľnú atmosféru, prestrelky, dedinskú zaťatosť, chalpskú silu, krčmové popíjanie, originálne procesie, silu kolektívu, silu dominantného jednotlivca... 92 veľmi efektne využitých minút. A klobúk dole. Plus hlboká poklona pred tvorcami.

plakát

Štyridsaťštyri (1957) 

Tento film - tak ako vlastne väčšina Bielikových - je dokonalou ukážkou toho, ako spojiť komerčný úspech a maximálnu kvalitu. Ďalší zo slovenských filmových skvostov, ktorý si zaslúži čestné miesto v pomyselnej sieni filmového neba. Výborný námet, výborné spracovanie, výborné obsadenie, výborná hudba, výborné hlášky, výborný pomer romantiky, akcie, humoru i dojatia... Čo je to päť hviezdičiek; tento film je hodný celej galaxie! :)

plakát

Předčítač (2008) 

Už čítanie knižnej predlohy ma nútilo prehodnotiť mnoho z mojich hodnôt, no tento film... Hotová rapsódia. Kronika ľudí, ktorí oscilujú medzi dobrom a zlom; kronika sveta, v ktorom sa zlievajú čierna a biela, kde vinník môže byť zároveň obeťou, kde láska môže mať rôzne formy, kde gramotnosť sa stáva kľúčovou. Veľmi citlivý, veľmi krásny, veľmi zaujímavý. Veľmi zásadný. Taký je príbeh chlapca, ktorý vyrástol v muža, a nikdy neprestal milovať jednu ženu. Ženu, ktorá bola nacistkou. Film, ktorý núti uvažovať, rozmýšľať, nebanalizovať. Film, ktorý nevypovedá len o jednom konkrétnom historickom zle, ale o ZLE v každom z nás. Film, ktorému verím a v ktorého silu verím - ak existuje príbeh, ktorý má reálnu šancu donútiť sa pozrieť na otázky ľudského bytia, prežívania, utrpenia a predovšetkým ľudských omylov a vín inak, je to tento.