helrohir

Príbeh generála Pattona je veľkolepý vojnový film a zároveň pozoruhodná životopisná freska jedného z najlepších spojeneckých veliteľov v druhej svetovej vojne. Dominantným pilierom celého filmu je hlavne oduševnený a charizmatický výkon Georga C. Scotta, ktorý takmer v každej scéne v ktorej figuruje naplno rozohráva majstrovský herecký koncert. Zároveň však film na môj vkus pôsobí počas celej dĺžky pateticky, propagandisticky a vzhľadom k dobe vzniku je tu aj nadmerne pretláčaná protisovietska ideológia. Dialógy plné prázdnych motivačných alebo patriotických fráz možno dokázali otvoriť ústa publiku v 70.-tych rokoch ale v dnešnej dobe pôsobia nanajvýš smiešne. Tým však nechcem zhadzovať celkovú kvalitu filmu, ktorý je po režijnej, hudobnej či kamerovej stránke spracovaný prvotriedne. Je to však môj subjektívny pohľad, keď ma tento film nedokázal až tak zaujať, čomu okrem spomínaných dobových negatív napomohla aj prehnaná dĺžka či slabšie spracovanie bojových scén. 60%.

Zaujímavý film podľa klasickej hollywoodskej šablóny, ktorý minimálne po režijnej či hereckej stránke má v sebe istotu kvalitného remesla. Z hľadiska štruktúry je film možné rozdeliť na dve rozličné polovice, pričom tá prvá vďaka výbornej vojnovej atmosfére, napínavému deju a celkovo viacerým skvelým scénam bude určite u väčšiny divákov rezonovať ako tá lepšia. Druhej polovici dominuje dramatická konšpiračná dejová linka s psychologickým tlakom na hlavné postavy. Tiež má svoje silné momenty aj emocionálne vygradované finále, ale ako celok nedokáže až tak strhnúť. Celkovo je film zaujímavou zmesou napätia a komornejšej romantiky na pozadí vojny. Pomalšie tempo rozprávanie príbehu až tak neprospieva a myslím si, že tvorcovia mali viac pritlačiť na pílu ohľadom dejových zvratov a menej predvídateľného vývoja príbehu. Nie je to výnimočný film, ale za pozretie rozhodne stojí. 75%.

Tento film bol pre mňa dosť veľkým sklamaním takmer vo všetkých ohľadoch. Jednak chce dej obsiahnuť príliš veľkú časovú os, a tým pádom vyznie skôr epizodickým dojmom, čo by nevadilo, keby aj tie jednotlivé epizódky nepôsobili len útržkovito poskladané scénky. V tomto smere by mal príbeh potenciál ak by bol spracovaný v štýle seriálov "Band of brothers" a "The Pacific". Sklamaním sú aj bojové scény, ktoré akoby zaspali dobu o dvadsať rokov a pôsobia ako typické teatrálne a polo-amatérske pitvorenie ála 60. roky. Vo filme nefunguje ani napätie a všetko mi pripadá zbytočne odľahčené. Snaha o nejaké hláškovanie tiež nepadá na úrodnú pôdu. Pre mňa ide o jeden zo slabších vojnových filmov. Podotýkam však, že som videl len tú pôvodnú krátku verziu. 40%.

Celkom slušne natočený film z nemeckej produkcie, ktorý sa snaží podať slávnu stalingradskú bitku v čo najrealistickejšom svetle. Filmov točených z pohľadu "tých zlých" nie je zas až tak veľa, ale v tomto prípade je treba tvorcov pochváliť za to, že nemeckých vojakov tu nevykreslili len ako fanatických nacistov, a taktiež sa ich nesnažili ani heroizovať. Ide tu len o prostý ľudský príbeh na pozadí útrap vojny, v ktorej väčšinou bojovali obyčajný vojaci. Z hľadiska príbehu filmu nie je veľmi čo vytknúť, ale horšie je to po technickej stránke, ktorú viditeľne nahlodal zub času. Bojovým scénam chýba väčšia monumentálnosť a celkovo film pôsobí skôr civilnejším dojmom, kde sa hlavne veľa komunikuje a premýšľa. Kvalitu filmu trochu zráža aj záverečná necelá hodina, ktorá je už naťahovaná a občas zmätočná. Nie je to tak úplne veľkolepý vojnový film, ale jeho hlavná myšlienka prinášajúca protivojnové posolstvo určite stojí za zamyslenie. 60%.

Jeden z najslabších vojnových filmov aké som za posledné obdobie videl. Názov "Stalingrad" je skoro až zavádzajúci pojem, nakoľko najväčšiu bitku druhej svetovej vojny si rozhodne predstavujem v inom svetle, než konverzačný gýč občasne narušený prestrelkou. Romantika vo filme vystrkuje svoje chápadlá snáď z každej miestnosti a takmer všetky dialógy sú plné nezmyselných a nudných žvástov. Filmu úplne chýba atmosféra beznádeje aká by sa v tomto pekle jednoznačne mala vyskytovať. Akčných scén je naozaj pomenej a naviac ich zabíja neustále používanie spomalených záberov. Občasné použitie spomalovačiek na efekt mám rád, ale tu to bolo jednoducho otravné. Obvyklá ruská heroizácia svojich vojakov tu snáď dosahuje maximálnych výšin, čo je zrejmé už pri tej ohňovzdornej scéne, ktorá bola v mojom prípade aj zlomovým momentom, keď som začínal tušiť, že tento film nebude taký aký som očakával. Sklamanie je o to väčšie, že to točil Bondarčuk, ktorý už raz ukázal schopnosť natočiť výborný vojnový film, v ktorom absentuje klišé, propaganda a iné veci, ale v tomto prípade to vyzeralo akoby to točil nejaký B-čkový amatér. Dve hviezdy dám za vizuál a aspoň pár scén, ktoré mi dokázali vyvolať nejakú emóciu. 40%.

Remeselne dokonalý seriál, ktorému nechýba výborný dej, skvelá výprava, obdivuhodné herecké výkony či geniálny hudobný podmaz. Avšak príde mi svojím spôsobom akýsi chladný, bez emócií či nejakých poriadnych "kulervoucích" scén. Absencia akcie je z môjho pohľadu tiež na škodu. Prvá séria je taká rozbehová, zoznamujeme sa s postavami, ktoré si však svojím vystupovaním získavajú najvyššiu pozornosť. Charizmatický Murphy vo svojej životnej roli či slizký Sam Neil si svoje party viditeľne užívajú. Celá séria je však na jednej úrovni a chýba jej nejaký výraznejšia gradácia. /75%/. Druhá séria ma bavila o niečo viac, hlavne to úžasné finále. Aj dej je už trošku spletitejší a naviac pribudla nová postava v podaní excelentného Toma Hardyho, ktorého výstupy si musí každý zamilovať. /80%/. Treťou sériou sa seriál dostal do menšieho útlmu, hlavne prvá polovica sezóny je trochu nudnejšia, ale vyvrcholenie má opäť parádne grády. /75%/. Štvrtá séria bola pre mňa zatiaľ najväčším zážitkom, nakoľko sa zo seriálu vykľula skvelá gangsterka, presne v štýle aký mám rád. Sicílska mafia a herecký vklad Adriena Brodyho boli veľmi silnými devízami. /85%/. Piata séria bola trocha nevyrovnaná, pretože mala v sebe dokonalé, ale aj priemerné epizódy, v každom prípade ten záverečný cliffhanger poriadne zatriasol emóciami a čakanie na ďalšiu sériu bude o to napínavejšie. /80%/. Po zakončení piatej série sa tvorcom naskytala možnosť na poriadne dramatické a epické pokračovanie, ale miesto toho sa príbeh utápa v zmesi cigánskych spirituálnych halušiek, nudných dialógov, melanchólie a lacného sentimentu. Ako tak to nakopne výbušný záver, hoci niektoré tie dejové zvraty sú už trochu na hlavu. /60%/.

S týmito rebootmi komixových filmov sa v poslednom čase roztrhlo vrece, ale v prípade Fantastic four to bol možno aj celkom dobrý nápad, pretože tie dva filmy čo vznikli pred zhruba desaťročím, osobne považujem asi za najhoršie a najslabšie filmové spracovanie komixu v tomto miléniu (spolu s Ghost Rider). Tento nový pokus mal tak relatívne jednoduchšiu štartovaciu pozíciu oproti iným rebootom. Ale táto šanca zostala trestuhodne nevyužitá. Pritom rozbeh nie je taký zlý a ide v podstate o origin aké majú aj ostatné komixovky, to znamená postupné poznávanie postáv a ich charakterov. Odfláknutá mi prišla hlavne druhá polovica, ktorá je odbitá prirýchlo, nie je tu využitý potenciál hrdinov, a aj záporák je predstavený a vyriešený veľmi rýchlo. Obsadenie je tiež dosť nevýrazné a chýba tu nejaká postava čo by dokázala zaujať. Vizuálne triky sú tiež zo slabšieho súdka. Celkovo však hodnotím tento pokus o pár percent lepšie ako jeho predchodcov, ale stále je to len podpriemer. 40%.

Podľa žánru ide síce o vojnový film, ale rozhodne nečakajte nejaké akčné hody. Tento film je totiž to skôr o klaustrofobickej atmosfére džungle, kde za každým krom či stromom môže číhať nepriateľ. A nepriateľ tu nie je len Japončík s nabrúseným bajonetom, ale aj samotná príroda, choroby či dosť silné črevné problémy. V tomto smere je film zachytený v realistickom smere, avšak je nutné priznať, že príbeh jednoducho nemá taký spád a veľká časť stopáže sa javí nezáživným dojmom. Herecké výkony tiež nie sú na extra vysokej úrovni. Celkom dobrú prácu však odvádzal kameraman, ktorý efektne zachytáva krásy aj nebezpečia tohto kúska sveta. Film má v sebe pár zaujímavých a originálnych prvkov, ale celkove ho hodnotím len ako priemer. 55%.

Tak tento vojnový film ma až tak nenadchol. Jednak je prvá polovica podaná trocha nezáživne a to plánovanie na oboch stranách proste nedokáže výraznejšie strhnúť pozornosť. A v druhej polovici je síce na obrazovke trošku živšie, ale mne osobne nesadli tie dobové zábery dosadené miesto klasických filmových, ktoré mi prišli len ako alibistické rozhodnutie tvorcov vyhnúť sa vyššiemu rozpočtu alebo náročnému snímaniu leteckých súbojov. V hereckom zložení vidíme slávny menoslov, ale väčšina postáv sú len štatisti bez výraznejšieho priestoru. Nedávno videný film "Tora Tora Tora" ma teda zaujal vo všetkých smeroch viac. 60%.

Nový "Hellboy" ma prekvapil. Príjemne. Isteže, tiež patrím medzi tých, ktorý by najradšej videli regulérnu trojku od del Tora, ale v tomto prípade som dostal aspoň poriadne zábavnú a zároveň drsnú komixovku. Harbour je v úplne v pohode, jeho hlášky aj interakcia s ostatnými postavami fungujú na výbornú. A hlavne sme sa po "Deadpoolovi" konečne dočkali aj nejakej iného komixového filmu, kde sa nešetrí krvavými a drsnými, občas až skoro hororovými scénami, a taktiež ostrejším slovníkom. Možno to má vzhľadom k občasným slabším efektom, obsadením pár hercov (Milla) či niektorým fakt priblblým frázam nábeh na béčkovosť, ale pre mňa to bolo akési guilty pleasure, ktoré mi perfektne sadlo. Nuž a ten všeobecný hate a finančný prepad ma trošku mrzí, pretože ja by som si veru pozrel aj dvojku. 70%.