helrohir

Na dobu vzniku je tento film veľmi profesionálne spracovaný, príbehovo vyvážený a svojím spôsobom aj tak trochu nadčasový. Nápad spracovať tento film z oboch pohľadov vtedajšieho konfliktu, pri využití režisérov a tvorcov všetkých zúčastnených strán, je na poli vojnových filmov jedinečným a originálnym zjavom. Tým pádom sa film vyhýba akémukoľvek skresľovaniu informácií, prípadne ponižovaniu schopností protivníkovej strany respektíve glorifikácie vlastných kvalít. Sympatické je aj to, že obe strany sa vyhýbajú akémukoľvek pátosu, a na vtedajšie udalosti nazerajú mnoho krát aj v kritickom svetle (či už na japonskú militantnosť alebo americkú neschopnosť a ignoranciu pri posudzovaní hrozieb). Z technického hľadiska treba pochváliť hlavne zobrazenie samotného útoku, ktorý hoci zaberá len menšiu časť stopáže filmu, je nakrútený veľmi realisticky, snímaný skvelou kamerou a výborne ozvučený. 80%.

Na to, v akých pomeroch a finančnej situácii tento film vznikal, ide o celkom schopné vojnové divadlo. Bojové scény sú natočené relatívne na úrovni, pričom najväčší applause si určite zaslúži spracovanie tankov, ktoré napriek tomu, že sú čisto prácou počítačových trikov, vyzerajú naozaj realisticky, pričom vzhľadom k rozpočtu je to skoro zázrak. Zvyšok deja však nie je taký zaujímavý, a z väčšej časti je vyplnený len nudnými žvástami o živote a vlasteneckými preslovmi. Taktiež trochu zamrzí fakt, že celý ten príbeh je z časti prikrášlený. Ale s prihliadnutím na ten mini rozpočet si tento film zaslúži trochu miernejšie zaobchádzanie. 60%.

V "Shazamovi!" je cítiť určitý potenciál, ktorý by pri lepšej konštelácii všetkých filmových prvkov mohol dosiahnuť úspech podobný "Deadpoolovi", avšak tvorcovia chceli zrejme zaimponovať skôr mladším divákom, nakoľko "Shazam!" je de facto rodinný film. Poňatím príbehu pomrkáva skôr po teenagerských filmoch a viac krát vyznie skôr ako paródia než regulárna komixovka. Hlavný hrdina, respektíve jeho dospelé alter ego, je pre mňa v podstate neznámy herec, ale v tomto filme je to celkom sympaťák. Film nemá extra zaujímavý príbeh, ale celkom dobre tu funguje humorný element, najmä v prostrednej pasáži filmu v súvislosti s objavovaním schopností. Rozhodne netreba čakať nejaké akčné hody, keďže po tejto stránke je film veľmi chudobný, a aj to málo akcie čo tu je, nie je nejakým prevratným zážitkom. Škoda prílišnej infantilnosti, keďže to je zrejme kameňom úrazu pri tomto filme. Násťročných to určite muselo zaujať viac než ostatných filmových konzumentov, pre mňa je to len priemer. 55%.

"Aquaman" je dejovo opäť len neoriginálnou superhrdinskou jednohubkou s tak trochu rozprávkovou atmosférou, ale v tomto prípade je to veľkolepá, skvele zrežírovaná rozprávka, vizuálne odzbrojujúca takmer ako Avatar. Film vyniká vynikajúcou choreografiou akcie, skvelou kamerou, epickou hudbou a skvele zohratou partičkou hercov, ktorým nemám problém odpustiť aj menšie herecké nedostatky. Veď kto by odolal macho charizme Momou, sexy morskej víle Amber Heard alebo filmovým legendám ako sú Dafoe či dokonca Lundgren. Aj Patrick Wilson ako hlavný záporák má čosi do seba. Zaujímavým spôsobom je spracovaná mytológia a celkové zobrazenie podmorského sveta s rôznymi technológiami či podmorskými príšerami. Wan ukazuje vo filme svoje režijné majstrovstvo a hlavne pri akčných scénach je neobyčajne vynaliezavý. Snáď záverečná bitka mohla byť menej chaotická. "Aquaman" tak svojím spôsobom zachraňuje česť DC filmom, aj keď originálnejšie spracovaný príbeh by tomu dodal ešte vyšší kredit. 80%.

Skôr priemerný vojnový film, ktorý síce načrel do neokukaného a zaujímavého prostredia z druhej svetovej, ale spracovanie je z väčšinou monotónne a hlavne zbytočne preromantizované. Na vojnový film je tu akcie len poskromne, hoci sniperské scény sú celkom fajn, plus je tu jedna dych berúca akčná scéna, ktorej kredit uberá jedine to, že je z väčšej časti vytvorená digitálne. Mimo diania na fronte nemá film veľmi čím zaujať, nakoľko scény v USA, kde sa lobovalo za druhý front, sú skôr nezáživnou výplňou minutáže. Romantické sekvencie sú permanentne striedané s tými akčnými, ale ja nepatrím k divákom, ktorí toto dokážu vo filme oceniť. Hlavná hrdinka je celkom sympatická a ako hlavná postava dokáže film z väčšej časti utiahnuť. A ešte jedna vec, ktorá ma vyslovene iritovala, a to sú tie popové songy, ktoré sa sporadicky objavovali v niektorých scénach, pričom mi jednoducho nedochádza, čo tým chceli tvorcovia dosiahnuť. 55%.

V prípade filmu JL sa ponúkal potenciál minimálne na úrovni prvých Avengers, hoci v spojitosti s predchádzajúcimi filmami od DC sa nad týmto projektom mračili mnohé pochybnosti. Už nápad ísť do tímového filmu bez toho, aby boli ostatné postavy predstavené vo vlastných filmoch, je z môjho pohľadu zbytočne unáhleným krokom, ktorý spôsobuje, že hrdinovia sú tak viac menej neznáme figúrky, ku ktorý sa nedá vybudovať takmer žiaden vzťah, pretože aj tá snaha ich urýchleného predstavenia v úvode vychádza skôr nazmar. De facto aj už známe postavy (Batman Superman) sa v tomto filme dostali do podivných charakterových kontúr, hlavne teda Batman, ktorý občas pôsobí zbytočne, ba priam až parodicky. V podstate aj celý príbeh je jedno veľké klišé bez náznaku originality, navyše s fakt hrozným záporákom, ktorého frázy sú až nechcene smiešne. Z postáv ma najviac bavila asi Wonder Woman, na ktorú sa aj dobre pozerá. Je evidentné, že film je akoby rozdvojený, keďže na jednej strane je snaha držať sa temnejšieho vyznenia, ale občasné, nasilu vsunuté rádoby zábavné hlášky pôsobia ako päsť na oko. Vizuálna stránka občas dokáže ohromiť, ale zároveň sa vyskytnú situácie, keď to vo filme vyzerá ako v lacnom animáku. Pozrieť sa to však dá, akcia je v pohode a treba len dúfať, že sa u DC spamätajú a svoje univerzum dokopú do lepšieho svetla. 55%.

Ako fanúšika vojnových filmov ma vždy poteší, keď sa dostanem k filmu, ktorý mapuje nejaký menej známy konflikt, ktorý je vo filmovej tvorbe zväčša opomínaný, respektíve filmy o ňom sú neznáme a ťažko dohľadateľné. Tento film vsádza, podobne ako Nolanov Dunkirk, na väčšinou neznáme charaktery, ktoré sú len súčasťou celku, a divák si k nim (až na jednu výnimku) nemôže vybudovať nejaký vzťah. Tým pádom je film aj bez výraznejších emócií, ktoré by sa vryli pod kožu. Taktiež tu chýba nejaká ucelenejšia dejová linka, keďže film je prakticky len súvislou lekciou z histórie Pokračovacej vojny. Na druhej strane vyniká vynikajúcimi akčnými scénami, ktoré si vystačia aj bez zvýšenej brutality, nakoľko je väčšina týchto scén točená akoby z pohľadu prvej osoby, kde nepriateľov predstavujú len vzdialené záblesky streľby či matné postavy v zaprášených zákopoch. V tomto smere treba pochváliť kameramana, ktorý výrazne navyšuje kvalitu týchto sekvencií. Film sa vyhýba akémukoľvek pátosu či národnej hrdosti, proste prezentuje kus fínskej histórie s čo najrealistickejšieho pohľadu. Ak tu niekomu chýba nejaká hlbšia myšlienka alebo nosný motív, môže mať svojím spôsobom pravdu, ale nemôže poprieť, že ide o perfektne natočenú esenciu vojnového žánru. 80%.

Vyzerá to tak, že u DC to s ich temnejším poňatím komixového filmu definitívne vzdali, a tak sa ich filmy postupne transformujú na akési marvelovské klony, hoci nie až tak zaujímavo spracované. Ale nad týmto filmom rozhodne netreba lámať palicu, pretože ide o relatívne schopný origin. Úvod na ostrove amazoniek dokáže svojou prezentáciou rajského pokoja vtiahnuť do deja, pričom sa film následne transformuje do podoby vojnového pekla (konečne dá niekto šancu aj WW1), ktoré je akýmsi protipólom dianiu v úvode filmu. Pri konfrontácii WW so svetom 20. storočia sa vydarí aj pár vtipných scén, ale neskôr napriek snahe viacerých postáv už nepadajú vtipy na úrodnú pôdu. K postave Wonder Woman, respektíve jej predstaviteľky poviem len toľko, že hoci Gal Gadot hereckého talentu veľa nepobrala, myslím si, že táto postava jej svedčí a pôsobí v nej sympaticky, sexi aj charizmaticky. Jej hlavný parťák Chris Pine je zas výborným ťahúňom v mnohých scénach a spoločná chémia medzi hlavnými postavami funguje na výbornú. Z kastingu mi vadil len D. Thewlis, ktorého záverečná kreácia pôsobila až parodickým dojmom. Na škodu je aj to, že sem tvorcovia dali málo akcie, pričom niektoré zo scén sú až veľmi predigitalizované. Hlavne záver vyzerá ako pekný digi-bordel. Film má teda sympatické hlavné postavy a odohráva sa v atraktívnom prostredí, ale svojím spôsobom nie je ešte vybalansovaný, aby dokázal baviť a príbehovo zaujať tak, ako to robia u Marvelu. 60%.

Veľmi nezáživný film, ktorý potenciál témy obliehanie Lenigradu ani zďaleka nevyužil. Najväčším problémom je asi to, že išlo o spoločnú koprodukciu Ruska a VB, pretože keby si to Rusi natočili sami, bolo by tam možno viac patriotizmu a pátosu, ale na druhej strane by to bolo určite znesiteľnejšie než sa pozerať na zbytočný príbeh o nejakej anglickej novinárke. Celé to utrpenie obyvateľstva, ktoré malo byť nosným motívom filmu je zväčša zatlačené do úzadia a len v pár scénach nám tvorcovia dajú pocítiť tú beznádej, ktorá mala sprevádzať diváka počas celej stopáže filmu. Ani tie dejové odbočky k nemeckej strane mi úplne nesadli a prišli tak trocha zbytočné. A ten záver tomu tiež veľmi nepomohol...40%.

Suicide Squad bol film vzbudzujúci veľké očakávania, nakoľko sa doslova ponúkala možnosť vytvoriť buďto nejaký drsný a temný komixový film, alebo aspoň niečo v štýle krvavého a nahláškovaného Deadpoola. Lenže u DC sa asi zľakli kritiky ich predošlého prírastku "Batman vs Superman", a tak sa vydali akousi marvelovskou cestou odľahčeného a trocha detinského filmu, čo filmu podľa môjho názoru uškodilo. V každom prípade má film dostatok silný elementov, najmä vcelku cool partičku postáv, kde jednoznačne dominuje sexy Margotka a charizmatický sympoš Will Smith. Sklamaním je záporná postava akejsi digi čarodejnice, ktorá toho veľa nepredvedie. A Letov Joker je zas vcelku výrazná a originálna postava, ale celý scenár ho tlačí do zbytočnej polohy štatistu. Ono v scenári tam toho škrípe viac, hlavne nečakaná premena údesnej bandy indivíduí na hrdinov na pohľadanie, či všeobecná motivácia postáv konať tak ako práve konajú. Highlightom filmu je ešte soundtrack, ale po dvoch zhliadnutiach prevláda skôr sklamanie. 60%.