Arkanoid

Dozvedáme sa čo to o Mugenovej minulosti. Drzý útek pred zákonom s možnosťou samovraždy je cool. Trochu menej skok na koňoch z útesu. Mugenov bývalý kumpán mohol mať prepracovanejší charakter. Bitka na lodiach tiež poteší, no tiež to mohlo byť epickejšie.

Flashbacky nie do minulosti postáv. ale na minulé epizódy. Definícia výplňovej epizódy a varenia z vody.

Jin sa zamiluje do ženy, ktorá sa kvôli manželovmu dlhu má stať prostitútkou. Viac ako akčné scény tu pozornosť zaujmú tie komornejšie a psychológia hrdinov, stále to ale netriafa najvyššie méty.

Trojici hlavných hrdinov cestu skríži tajomný rónin, ktorý vyhľadáva majstrov okolitých dojos, aby ich všetkých mohol zabiť v šermiarskom súboji. Stretáva sa s ním Mugen, ktorý vychádza zo súboja skrátka, ale trénuje na odvetu. Samurajovo inner chi je síce silnejšie ako Mugenovo, ale Mugen je prešibanejší. Chýbal tomu ešte prepracovanejší súboj.

Naši traja hrdinovia sa pokúsia dostať do inej provincie cez checkpoint vďaka falošným dokladom, no sú hneď odhalení. Pred popravou ich zachráni len zákon, že odsúdenci musia byť popravení tam, kde je na nich vydaný zatykač. Sadistický veliteľ checkpointu objaví jednu takúto svoju obeť, pravdepodobne vyhladovanú na smrť, a tak jej hlavu dáva Mugenovi na to, aby ju zaniesol do provincie, kde na odsúdenca vydaný zatykač a vrátil sa do súmraku, inak jeho priatelia zomrú. Mugen si dáva načas s kvalitným strečingom predtým, ako vyrazí na beh cez les šialených bojovných farárov. Dobrodružstvo hrdinom dvakrát pretne chlap, ktorý len beží a nikoho nesleduje. Z vtipných momentov tu máme aj Mugenovo zamyslenie sa nad marihuanou, ktorú asi nepozná a padá preto do pasce a jej zhorenie a dymenie, čo ovplyvní výsledok Mugenovho boja proti presile. Epizóda ponúka aj surrelistickú scénu boja a končí s to be continued.

Síce predvídateľný dej, ale napínavý. O Jinovi sme sa niečo dozvedeli, ale jeho minulosť ostáva aj tak stále zahalená tajomstvom. Akcia v závere poteší, aj zmena očakávaného šermiara. Súboj je zaujímavý.

Hra na city úspešná, ale prebratá z inej tvorby, predvídateľný dej, uzavretie loose ends tejto epizódy a žiadna poriadna akčná scéna.

Prológ – bankový lupič zabíja security v banke a tiež parťáka, čo otvoril treyor. Tachibana je vonku, na slnku, v obleku a prístave. Jeho pickpocketing cellmate je v putách, tiež v prístave. Žene nevážiacej si svojho manžela dáva džús pre ich dieťa a nachytáva zlodejku kradnúcu mu peňaženku. Na lodi niekto okradne chlapa o bankovky, keď bol neprítomný a Tachibana sa pýta zlodejky, či to bola ona. Ona, že nie, lebo ona kradne férovo, v prítomnosti majiteľa. Kapitán ide prehľadať aj mníškinu krabicu. Krátky časový úsek na trajekte by mohol prospieť akčnosti a napätiu, komediálne prvky to ale zabíjajú. Tachibanov podriadený Otsuri ide zarobiť peniaze s povolením bossa miestnych podvodníkov, ktorý sa oblieka do ženských šiat. Nudný, predvídateľný film so zbytočnými komediálnymi vsuvkami a šťastnými náhodami, zachraňujúcimi hrdinov, ktorý v závere ešte znevažuje nepodarená „akčná“ scéna.

Najprv veselá strunová hudba, potom romatická zádumčivosť. Čiernobiely film. Japonskí väzni prichádzajú do najsvernejšej japonskej väznice. Herci a ich tváre sú vybraní znamenite, skoro pri každom sa dá povedať, že ide o lumpa. Herecky im samozrejme kraľuje Ken Takakura ako Shinichi Tachibana, člen yakuzy alebo niečoho podobného, ktorý riaditeľovi väznice vraví, že neznáša podlosť. Sledujeme jeho detstvo, kedy sa ovdovená matka musela vydať za alkoholika, ktorý jeho a jeho sestru nikdy nemal rád, až to vyvrcholilo fyzickým stretom ich oboch, kedy ho Tachibana násilím kŕmil ryžou. Ako začiatočník v yakuze prišiel sám ku celému gangu zabiť bossa katanou. V súčasnosti ho pozorujeme skoro v depresii, keď nemôže prísť za smrteľne chorou matkou a počúvame list jeho sestry, v ktorom mu odpúšťa. Jeho úhlavný nepriateľ a jeho poskoci ho chcú presvedčiť na útek, no nedarí sa im. Jeho mama je ale chorá a oficiálne sa za ňou asi nedostane. Vyčíta im jedine zabitie starého väzňa, ktorý chce utiecť s nimi. Ten ho zachraňuje zmarením úteku a priznaním identity muža, ktorý zabil osem chlapov. Vyhráža sa nožom hlave úteku, aby ochránil svojho dobrodinca. Táto scéna je desivá. Tachibana je ale zavlečený do úteku, keď sa Gonda, najväčšie hovädo, prevráti a sú spútaní, dozorcovia začnú strieľať a Gonda napriek Tachibanovmu varovaniu jedného zabije. Tachibana s ním s nevôľou uteká. Neskôr Gonda zraní ženu Tachibanovho právnika, čo vyvolá bitku. Útek je rutinný, až na scénu, kedy nesúrodí hrdinovia naskočia na banský vozík, aby ušli prenasledovateľom. Film dopláca hlavne na rok svojho natočenia, kedy nebolo dostupných toľko možností akcie a kamery, ktoré film nutne potreboval lepšie. Príbeh je celkom prostý, ale má veľa výrazných scén, o ktorých sa dá ale polemizovať, či v nich postavy nekonajú naivne a prílíš srdečne. Ishii s Takakurom boli lepší v Narazumono.

„R, watch carefully. That man in white is you. And the other man, though nearing retirement, is young the woman. Look closely.“ Oshima začína film zverejnením nejakého dotazníku, kde za 76% Japoncov vyjadrilo za nezrušenie trestu smrti. Opäť čiernobiely film. Vecné preberanie rozprávača, kde vo väzení sa nachádza popravisko, trochu nudí, najmä vďaka suchým faktom bez rozprávaných príhod alebo humoru. Kei Sato ako vrchný dozorca vyzerá neobyčajne spokojne. Rokko Toura hrá starostlivého väzenského doktora. Hneď v úvode zobrazená prvá poprava je nezvyčajná. Obesenému totiž stále bije srdce. Paniku doktora a dozorcov umocňuje dynamická kamera, čo sa okolo nich točí. Podarí sa mu otvoriť oči. Rozpoznáva dozorcov, ale na otázky o sebe a o svojom čine neodpovedá, teda ho vyhlásia za nesvojprávneho. Aby si ale spomenul, jeden z dozorcov – Education Chef a doktor mu jeho čin do detailov hrajú a vznikajú tak postavy hrané postavami a vysvetlenia tých najprimitívnejších pojmov. Väzenský kaplán neverí, že sa do popraveného tela vrátila duša, ktorá z neho v čase popravy odišla. Fumio Watanabe v roli Education Chefa hrá až groteskne, vynikne aj Masao Adachi v úlohe agresívneho Security šéfa. Po prvej hodine si popravený aj niekoľkí ďalší zamestnanci väznice začnú predstavovať rovnakú vec – telo zabitej na popravisku, ktorá neskôr ožíva a vydáva sa za sestru popravného, ktorú nikdy nemal. Čo ale bráni plnému hodnoteniu je to, že postavy samé niekoho hrajú, a tak sa nedá plne vychutnať ich charakter, keďže ho nepoznáme.