Arkanoid

Nehmotný záporný hrdina bez podmanivej mytológie je chybou. Preto epizóda ostáva v tieni svojich úspešnejších kolegýň. Mulder a Scullyová sa vo svojom vzťahu veľmi neposúvajú, čo sa epizódy týka. Baví len Mulderovo fanúšikovské nadšenie, hypnóza a neskoršie obrazy hry svetla a tmy.

John Carpenter to vie lepšie. Inak slušná epizóda skupinky odrezanej od sveta, z čoho scenáristi krásne dolujú napätie.

Ak uvidíte japonský Ghost in the Shell, budete mať na umelecké zobrazenie umelej inteligencie vyššie nároky. Jedna z epizód do počtu, kde viete predvídať jej príbeh, kde vytvára trocha napätia aspoň postava bývalého Mulderovho kolegu. Dynamická kamera dáva dialógom väčší adrenalín, svetlo a tieň, rozmazanie a rozjasnenie obrazu sú tiež využívané rozumne a prínosne. A to je tak všetko, čo sa dá povedať o pozitívach tejto epizódy.

Homeland sa dá pozerať kvôli stále aktuálnej téme pošliapania hodnôt demokracie. Inak však svojimi postavami a riešeniami problémov nedokáže zaujať tak, ako kedysi, v tom sa podobá snaha tvorcov mláteniu prázdnej slamy. Postavy pripomínajú vyšťavené ovocie, nemajú čím prekvapiť a vývoj deja tak nejako očakávate. Zaoberanie sa právnou povahou určitých činov je síce zaujímavé, no napínavé akurát pre akademickú obec, široké masy, čo sa chcú baviť, naopak nedostanú, po čom túžia. Odpor voči diktatúre alebo nespravodlivému štátnemu zriadeniu ponúkajúcemu obyvateľstvu dezinformácie je vo filmovom a seriálovom svete väčšinou vopred prehratý boj; totiž na tému myšlienkovo najkomplexnejší román 1984 Georgea Orwella a divácky najtraktívnejší Matrix súrodencov Wachovských sa prekonávajú ťažko. V tejto sérii samozrejme štátne zriadenie nie je tak prísne a nespravodlivé ako z románu britského spisovateľa, myšlienkovo ho séria neprekonáva. Ani atraktívny háv žánru sci-fi s príťažlivým svetom a slow-motion akciou ostáva tiež neprekonaný. Akcie je málo, najlepšie scény má seriál už dávno za sebou. Po porovnaní s vrcholnými dielami zaoberajúcimi sa podobnou myšlienkou ako VII. séria Homelandu ostáva už len porovnanie s reálnym svetom, ktorého problémy sa seriál snáď snaží zobrazovať. Žeby bolo zámerom tvorcov v dobe reprezentovania USA Donaldom Trumpom ukázať ľuďom, že aj prezident sa môže mýliť a nejakým spôsobom ťahať krajinu ku dnu? V tomto smere je seriál provokatívny, ale len trochu. Poukazovaniu na chyby politikov skôr pristane ich satirické parodovanie, nie pokusy civilne zobraziť počas ich úradovania snahy o heroizmus, o čo sa seriál zjavne pokúša. Tvorcovia si po určitej sérii neuvedomili, že v najlepšom treba prestať. Máme tu už totižto tretiu sériu, kde sa nedá nič iné, len konštatovať vykrádanie predošlého. Do Carrie vložili všetky svoje vlastnosti – je totiž ako oni – tvrdohlavá a neústupčivá – aj cez prekážky ide ďalej, a radšej zničí samú seba, ako by sa mala vzdať. Sériu trochu zachraňuje zmena optiky vnímania jednotlivých postáv, ktorá sa z epizódy na epizódu dokáže meniť a je zdrojom napätia a dramatického vývoja príbehu. Tvorcovia stále dokážu zahrať kvalitnú špiónsku hru, kazí ju však prílišný záujem o politiku. Fanúšikovia prvých troch sérií budú sklamaní, no nezabolí to veľmi. Seriál nám totižto znižuje očakávania už štvrtou sériou v rade.

Poslednú epizódu charakterizuje nevyváženosť. Pokračovanie moskovskej akcie poteší, potom nastáva útlm tempa. Od rýchlej akcie a vyjednávania sa presunieme len k vyjednávaniu a vydieraniu politických väzňov. Ešte na pomalšiu notu zahrá dejoví línia Bieleho domu, kde sa snažia tvorcovia diváka predávkovať patriotizmom. Všetko však potom zaklincuje najzásadnejšia veta prezidentkinho prejavu, ktorá svojej postave aj predošlému deju uberá vážnosť a logiku. Pachuť v závere je menšia ako v poslednej epizóde šiestej série, lebo pri skoro až úmyselnom znížení kvality sklamanie v posledných minútach až tak nebolí, no rovnako aj tu ostáva na mieste otázka, s čím tvorcovia prídu nabudúce, keď sa postavy vidia byť už dávno za zenitom. Izrael vyzerá sľubne. Nechajme sa prekvapiť.

Spoilery. Dosť nudná epizóda, svojím nenápaditým štýlom bez invencie. Zdroje napätia sú len krátkodobé, fungujú len ak sú splnené 2 podmienky: blízkosť k podozrivej a jej ohrozenie. Dvojica agentov teda nie je permanentne v ohrození, väčšinu času zaberajú ich dohady o prípade a jeho vyšetrovanie bez väčšej konfrontácie páchateľov. Celý prípad navyše nemajú v rukách Mulder a Scully, ale rieši sa vďaka deus ex machina, čo znižuje ich hodnotu na bezmocných svedkov, pričom tajomno je dávkované len zdanlivo nevysvetliteľným pohybom predmetov a pár sekundovým hlasom, čo diváka nedokáže vtiahnuť a emočne rozvíriť jeho náladu.

Ktorýkoľvek film o Tarzanovi posiela túto epizódu kadeľahšie. Prečo Scullyová zaostala v 33. minúte, je tou pravou záhadou.

Pri porovnaní s Mercury s B. Willisom mi vychádza ako víťaz táto epizóda. Je totiž vizuálne nápaditejšia, tajomno a záhada tu kvitne oveľa lepšie ako vo filme z roku 1998. Navyše, halvní hrdinovia už majú vybudované sympatie diváka vďaka prvým trom epizódam, kým postava B. Willisa sa musí snažiť sa prezentovať s čistým štítom.

Jeden z najkultovejších vrahov The X Files, Eugene Victor Tooms po prvýkrát, rozhodne však nie naposledy. Epizóda zameriavajúca sa na pudové vraždenie typu predátor-korisť triafa do čierneho pútavou záhadou, ako aj výberom hlavného predstaviteľa a zobrazením jeho činov. Riešenie vzťahu Mulder-Scully tiež zaujme, no je to skôr parťácke potľapkanie po chrbte, ktoré ostáva v tieni živočíšneho zabijaka.

Skvelá kamera výborne zaznamenávajúca exteriéry zaujme, avšak pozornosť dostáva najmä ústredná dvojica vyšetrovateľov, Mulder-Scully, v podaní D. Duchovneho a G. Anderson. Pre znalého diváka najkultovejšie vyznieva Cigarette Smoking Man, čo dodáva udalostiam tajuplnú atmosféru. Už prvý prípad vynára viac otázok, ako odpovedí a necháva vyniknúť Mulderovu otovrenú myseľ v súboji s racionalitou Scullyovej. Na plný počet to nie je, ale ako úvod do seriálu rozhodne vydarená epizóda.