Arkanoid

Spoilery. Bernie Casey v nápadnom, štýlovom obleku sebavedomo kráča z lietadla ku bezpečenostnej schránke. Najviac pozornosti si berie funky soundtrack a černošský slang. Z filmu Get Carter s Michaelom Caineom boli do filmu okopírované niektoré jeho dobré kvality. Drsný pomstiteľ brata, čo neváha použiť surové metódy vyšetrovania, brokovnica. Dostihy sú tu nahradené psími zápasmi. Vzhľadom na ich reálnosť ide o najdrsnejšie scény filmu. Za mínus považujem hlúpo znejúci hlas hlavného hrdinu v opitosti, ktorý nie je vôbec sebavedomý alebo vzbudzujúci rešpekt. Sex po telefóne mi tu prišiel kratší a viac sa mi páčil v podaní Michaela Cainea. Drzosť Caineovho hereckého výrazu v úlohe Cartera tu predčí Bernieho Caseyho, Drsné scény sú zobrazené lepšie v origináli, chýba aj polonahé vyhnanie votrelcov zo spálne až na ulicu, tu Bernie Casey končí už v spálni. Rovnako mi vadila romantická hudba v spálni ráno po sexe. So zbitým kamarátom sa hlavný hrdina Tyrone rozlúči v dobrom, ale oveľa viac ma bavilo odísť so zlou krvou v origináli. Nepáči sa mi ani streľba raz zobraná kamerou pod zbraňou, keď nie je úplne jasné, kam hrdina mieri. U mňa prehrávajú aj niekedy gýčovité americké lokácie v súboji s britskou architektúrou. Veľmi mi chýba ja most a scény, čo boli na ňom. Originál ani nemusel vyťahovať rasovú kartu, aby tvoril niektoré dialógy. Aspoňže do šoférky, čo príde hlavného hrdinu zachrániť, bola vybratá Pam Grier, tu uvedená ako Pamela Grier. Úloha zhulenej nadržanej nemravnice je pre ňu ako stvorená. Problém je ale, že osudný film, ktorý mu ukazuje, mu ukazuje v kine a nie na súkromnom plátne, kde sú len oni dvaja, ako v originále. Krvavé zábery vyzerajú ako s kečupom, za masky tu teda Oscar nebude. Vierohodne však vyzerá napadnutie levicou. Mám pocit, že v originále sa viac zabíjalo, najmä hlavným hrdinom. Záver je tu prepracovaný na myšlienku blaxploitation. Remake dopadol fajn, bohužiaľ kvalitné sa snažil len podať po svojom, čo nie vždy vyšlo a nekvalitné pridal svoje.

„Modern man must find his place in society and diligently pursue his objective, never wavering from the appointed taks for which he has been chosen, never shirking his duty or letting outside interferences deter him.“ Táto významná hláška pobaví pri pohľade do výstrihu. Rozprávač hovorí o návrate človeka ku prírode. Kamera zobrazuje pláž, more a priplavené morské riasy. Dáva do kontrastu upokojujúci účinok prírody s hektickou dobou modernej civilizácie. Focusuje sa na priemerného muža, ktorého stvárňuje predavač zubárskych potrieb. Má rád deti, ale tie po ňom hádžu kamene. Rozprávač o hlavnom hrdinovi špekuluje, či náhodou nepredáva aj iné veci, ako zubárske potreby, ako izotopy, čo by spravili výhodu v nukleárnom zbrojení alebo informácie ako kontrašpionáž. Sestrička u zubára má vo filme Russa Meyera zásadne odhalený výstrih bez podprsenky. Pobaví rozprávač, decko, ktoré zákerne hádže kameň zozadu a tvári sa, že nie, hlášky, ako aj hudba, ktorá paroduje celkovú náladu a vyznenie filmu. muž tu statočne, napriek svojej prirodzenosti, odoláva každému dekoltu a divákovi sa ostáva nad scénami viac či menej usmievať sa smiať sa. Jedna z prvých erotických komédií  voyeurizme. Pri trhaní zubu zachádzame aj do surrealizmu, inak ide o grotesku, kde zodpovednosť za slová preberá rozprávač. Samotné predstavy humor trochu kazia, keďže film funguje aj bez nich, ale Russ Meyer v nich ukazuje, čomu sa chce v budúcnosti venovať, a to nahote. Práve on si zahral tlieskajúceho diváka striptérky. Ku dokonalosti mu ale chýbajú prepracovanejšie humorné scény. Film štýlovo iný ako neskoršie režisérove filmy, lebo väčšinou sa Russ Meyer spoľahol na rozprávajúce postavy, ktoré sem tam doplnil rozprávač a ak aj dal zodpovednosť za každé slovo rozprávačovi, nikdy sa už nevenoval jedinej postave, tak ako tu. Jazykové okienko: helter-skleter. „Modern man must, in course of his endeavours, always keep his eyes on the future for who knows how the windy zappers of fate may twist and cross two lives?“ „But what does man think of when the toils of day are ended? His mind can turn to nobler thoughts: books, music, poetry, companionship.“ „And so ends another day, another seeming eternity in the complex scheme of things.“ „But all work and no play makes Willy a dull boy. In fact, it makes anybody dull. That’s why you’ll find modern man leaving the hustle of the city to escape where the gentler sounds of nature beckon him to rest a while and seriously ponder his problems unhindered by the bothersome distractions that ordinarily harass him.“ „And so ends a day of meditation, a day of communion with nature. Tomorrow the grind of labor will be lessened, perhaps, by the fond memories that will linger. Tomorrow, another dull day like the last.“ „Another dull day like the last? Or has the pressure of modern living begun its insidious task of breaking down the moral fiber of our indomitable Mr. Teas? Psychiatry. A friendy oasis in the vast desert of masculine frustration. The minute examination of the mind to discover the underlying mental causes producing certain mental and nervous disorders.“ „On the other hand, some men just enjoy being sick.“

„My name is Michael Barrett. May I sit down?“ „Depends.“ „Could I buy you a drink?“ „Grab a chair. Guinness, a flagon of your best brand, with a water back.“ Atraktívna žena behá so psom, pozorujú ju dvaja muži, ktorí zapnú odpočúvacie zariadenie v aute. Pri tikaní hodín sa objavujú naschvál sekané úvodné titulky. Russ Meyer obsadil do detektívnej úlohy svojho šerifa. The Seven Minutes je kniha. Sexuchtivú snúbenicu právnika hrá pornstar z Beyond the Valley of the Dolls. Režisér rozohráva vážnu tému ohľadom zatknutia predavača kníh kvôli predaju obscénnej knihy. Téma hodná diskusie, ale filmu? Idey vedia nudiť, ak nie sú dobre podané a to je aj tento prípad. Našťastie to platí len do súdneho procesu, ktorý má svoje kvalitné momenty. Napriek súdnemu procesu tu máme klasického Meyera so štylizovanou scénou znásilnenia a bitky do tanečnej hudby. Kvôli obvineniu zo znásilnenia a vraždy chcú právnici využiť ako poľahčujúcu okolnosť ovplyvnenie práve tou knihou. Herci opäť zvládajú svoje úlohy, hlavne po výslovnostnej stránke. Diváka tu prebúdza, rovnako aj v Beyond the Valley of the Dolls koncert divokej zábavy. Oči kole však omráčenie zobrazené rozvírením vodnej hladiny. Film sem tam pobaví aj hláškami a dialógmi aj ich formou, napríklad dialógy divák počuje, ale ku postavám sa nepriblíži, vidí ich len hra  basketbal tak z desiatich metrov alebo ich kamera zobrazuje ešte pod košom z pohľadu nad košom. V iných filmoch vyvolá napätie zrážka áut. U Russa Meyera mal rovnaký efekt aj skoro zrážka. Menšie napätie obsahu nahrádza režisér aj rýchlym strihom pri dialógoch z jednej postavy na druhú. V závere pri objasnené dôležitých faktov zasa režisér využíva zvýraznené tikanie hodín. Šokujúce odhalenie o impotencii si zaslúžilo zasa zasvietenie reflektoru. Súdnu sieň však ja neviem prežívať naplno. Asi najumiernejší Meyer. Jazykové okienko: from cover to cover; to boot.

Vážna hudba v úvode westernu Russa Meyera ktorý ukazuje prériu, lebku byvola a necháva rozprávača rečnením o Indiánoch uvádzať svoj film. Ukazuje meč, okolo ktorého ide voda, zapálenú kopiju na pobreží a vytnuté stromy. Ďalej tu máme legendárny O.K. Corral a pištoľníkov. Pohybujeme sa so záberom kamery, akoby sme strieľali mi alebo niekto nás. Okrem rozprávača nás uvedie aj starý dedo (herec s nalepenými bielymi fúzami). Shootouty sú zobrazené komediálne, so žiadnou trefou pištoľníkov, rovnako bar plný polonahých žien, vyhadzovaných uhladených greenhornov, po ulici niekto s kosou naháňa ženu, chlapov si berú ženy cez plece, jedna uteká pred Indiánom, čo ju priviaže o stĺp. Indiáni s granátometmi, protitankovou zbraňou či samopalom. Príbeh nemá postavy, dej, ani dialógy, ako Erotica či Heavenly Bodies, len príhody lacného humoru, čo sú niekedy smiešne, ale väčšinou vzhľadom na slabé rozvinutie vyššie uvedených skôr zlyhávajú. Vtip s gorilou, ako klepe ostatným po pleci, však vychádza. Vidno aj režiséra, ako si užíva svoje cameá. Veľmi záleží, aký humor divákovi sedí.

Russ Meyer tentoraz začína šialene dlhým textom namiesto rozprávača na pozadí veľmi divokého strihu. Rytmická hudba pokračuje v trochu pomalšom, ale stále rýchlom strihu. Potom našťastie využíva už rozprávača, ako sme na neho zvyknutí. Hovorí o marihuane a zobrazuje telo Uschi Digard. Potom tu máme sympatický song a americkú púšť a lásku asi detí kvetov. Partia pokru alebo niečoho podobného nebaví, hlasný orgazmus nespokojného starca rozosmeje. Strih pripravuje diváka dopredu na blížiace sa scény alebo mu v skratke objasní, čo sa s postavami deje, baví však najviac pri hádke starého Franka a policajta Harryho, kedy ide z jedného na druhého a nikdy v nej nie sú v jednom zábere. Postavy veľmi nebavia, v krvavých záberoch krásne znie šialene jajajaj. S tou marihuanou to ide do stratena, krimi zápletka je našťastie krvavá, ale nie dobre vystupňovaná. V epilógu máme rozprávačov doslov a znovu rýchly strih z prológu. Tentoraz je to pre mňa čisté béčko.

Meiko Kaji ako veliteľka dievčenského gangu dospievajúcich Mako, ktoré pod zámienkou falošného sexuálneho obťažovania dokážu okradnúť muža o cennosti a riešia spory nožmi. Meiko v hlavnej úlohe neľútostnej a nekompromisnej mladej ženy predvádza herecký výkon, na ktorý ostatní nemajú, jedine Tatsuya Fuji. Od svojej neskoršej úlohy Matsu sa líši nie ešte tak sústredeným výrazom nenávisti a má aj iné emócie, zo všetkých sa dá dobre určiť pohŕdanie. Hasebeho vizuál zdôrazňujúci farby s výborným nasvietením je cítiť a fresh je aj obsah filmu. Násilnú spomienku hrdinovej nenávisti ku Američanom ponúka čiernobielu, štylizovanú statickou krvavou škvrnou cez hýbajúci sa obraz. Výborný film pre mladých, čo si užívajú život, zároveň dbajú na určité hodnoty a chcú meniť svoj život poteší autonaháňačkami, bitkami a streľbou aj fanúšikov akcie.

„You bitch. Cold bitch.“ Russ Meyer začína rozprávačom a nádhernou prírodou. Dialógy aj strih bavia. Herečka v hlavnej úlohe navyše pri prenášaní zábavných dialógov volí výbornú dikciu a baví aj mimikou, čo je kvalita herečiek Meyerových filmov z tejto doby kvalita nevídaná. Dočkáme sa aj rasových narážok, ktoré sú do filmu vhodne zakomponované. Tanec s rybou v rukách musel byť inšpiráciou pre Tarantina pri napísaní scenára ku From Dusk Till Down. Scéna je v jednom momente pri jazere a dialóg plynule pokračuje do posteľných scén vnútri bez toho, aby sa vo filme minul ten čas, čo by v realite prešiel. Tento mix zábavných scén Russa Meyera mi ozaj prišiel zábavný.

Russ Meyer začína výborným tanečným songom, ktorým sa zaspieva aj názov filmu. v bare polonahých tanečníc sedia medzi inými aj režisér a niekto, ktorá sa dá považovať za Tarantinovho otca. Právnik z Beyond the Valley of the Dolls tu hrá zlodeja fúkajúceho kokaín. Opäť poteší svojím výkonom prefíkaného šviháka. Ostatní herci nevyzerajú tak presvedčivo. Úvodné titulky sú zobrazené na fľašiach alkoholu a jedálnych lístkoch. Z nejakých dôvodov je sexuálna scéna strihaná s púšťaním šarkana deťmi, čo ku sebe ani obsahovo, ani emočne nepasuje. Scéna sexu iného páru bola zasa strihaná so zrážkami pretekárskych áut, čo ku nej pasovalo. Dej je nudný, zobrazuje noc majiteľa baru, ktorý sa najprv nechá nahovoriť na bordel, kde pri druhej žene, bordelmame, narobí neplechu a potom sa ocitne u svojej priateľky. Problémy so ženami majú nepriamo aj zlodeji, ktorí musia čakať, kým nastane pre muža a ženu vhodná predohra a konečne môžu opustiť bar a nechať ich tam samých „pracovať“. Kvalitne štylizovaných scén, napínavej akčnej hudby a skutočného diania sa dočkáme bohužiaľ až tesne pred koncom, v závere, kedy sa scény znásilnenia strihajú s otváraním trezoru. Meyerovi klasicky chýbajú kvalitné postavy, nepredvídateľný dej a kvalitne rozvinutá zápletka. Štýlu bohužiaľ ukazuje len málo.

Russ Meyer prostredníctvom rozprávača na začiatku vymenuje pojmy súvisiace so sexom a ponúkne strih navzájom nesúvisiacich scén. Prekvapí úvodnými titulkami napísanými na schránkach. Rozprávač uvádza z filmu veľmi veľa, ako vždy ale poteší dikciou. Najväčšou kvalitou filmu je plagát Roberta Mitchuma na stene. Režisér si tu oproti iným svojím filmom vymyslel postavu lesnej bohyne neresti, ktorú hrala herečka Haji, známa z Motor Psycho, ku ktorej pridal ľahko orientálnu hudbu. Záverečná bitka mi prišla trochu prepracovanejšia ako tá vo filme Lorna. Problém mám ale s vyriešením zápletky prostredníctvom čarovného odvaru divožienky.

Russ Meyer predstavuje rieku Colorado a trojčlennú rodinu, kde hrá macochu Babette Bardot. Využíva tu hercov z Mudhoney, kazateľa a utečenca. Z hercov najviac teší ich dikcia, ako to už v Meyerových filmoch býva. Zápletku zase tradične tvorí okolo polonahých prsnatých žien, možnosti nevery či mravného ohrozenia dcéry, pričom občas pobaví dialógmi. Okrem nahoty sa snaží zaujať aj násilím či trestaním žien, ale tieto scény mu veľmi nevychádzajú.