triana

Príjemným prekvapením je, že tu nenájdete žiadne milostné troj- a mnohouholníky (SPOILER: keďopomeniemejejkamarátkuktorásinašťastiedápovedaťavpravýčassastiahne KONIEC SPOILERU), tak typické pre ázijskú tvorbu, v ktorých hlavné postavy riešia hlavne jeho či jej vzťah s kamarátom/kou, či bývalým/ou alebo terajším priateľom/kou, ktorý/á si ju/ho chce stoj čo stoj udržať alebo získať používajúc mišmaš intríg od výmyslu sveta. Takže máme tu dvojku sympatických hercov. Jednu Smoliarku, ktorá akosi nechtiac, vždy beží v ústrety trapasom a Pána Dokonalého, ktorý pri jej faux pas len žmúri oči a riadi sa heslom: „Keď ju miluješ, nie je čo riešiť.“ Výsledkom je humorom nabitých 120 minút so síce predvídateľným koncom, avšak nepredvídateľnými situáciami počas celého filmu. 4,5 hviezdy, 10% dolu za scénu na terase a následnú konfrontáciu.

Originálny nápad, humorné scény, skvelé piesne. Tento kúsok vybočuje z klasického romanticko-nemeckého radu, čo je preňho veľké plus. Nikdy by som si nepomyslela, že to zo mňa vylezie, ale – ÁNO, občas sa stane, že aj Nemcom sa podarí natočiť skvelú romantickú komédiu.

Nudné, nezáživné, tiky vyvolávajúce – mohlo by sa tiež nazvať „Monotónne rozpravy o číslach“. Stopáž už sama o sebe je pomerne dlhá, ale ničnehovoriace, opakujúce sa témy robia martýriu neznesiteľnou a zdá sa, že bez konca. Presne ako hodiny matematiky. Režisérovi sa nielenže nepodarilo vzbudiť u mňa lásku k číslam, ale zadupal aj posledné sympatie, ktoré som k matematike prechovávala ešte zo školských čias. Dve hviezdy – jedna za nádherné vyjadrenie ľudskosti a druhá za herecké obsadenie.

Ani veštica s guľou netuší, prečo sa títo štyria nezrelí ľudia rozhodli vstúpiť do manželstva. Avšak keby nie, film by bol len ďalšou priemernou, možno trochu trápnou komédiou. Po humornej stránke je 5 hviezdičiek tomuto komediálnemu skvostu málo. Nečakajte však od neho žiadnu múdrosť, ponaučenie, či návod – jednoducho čokoľvek, čo by sa dalo aplikovať do reality. Cieľom filmu nie je výsmech z manželstva, ale z ľudí, ktorí sa doň hrnú z nesprávnych pohnútok.

Odpočinkový, film bez náhlych zvratov, preto neočakávajte žiadne búšenie srdca. Myslenie a konanie hlavných postáv je natoľko prirodzené, že vás ani nenapadne čokoľvek im vyčítať. Nie je tu priestor na otázky týkajúce sa dôvodov konania postáv (či už ide o hlavnú trojicu alebo i tie vedľajšie), všetko je to jasné. Nikto nekoná s úmyslom ublížiť tomu druhému, no i napriek tomu sa to deje. Všetci sa snažia, ale nie dosť. Uvedomenie si toho však príde ako vždy – neskoro. Rovnako ako v živote. K tomu skvelá hudba Shim-Hyun Junga, na ktorú je síce film dosť skúpy, ale keď už zazneje, tak to stojí zato zvýšiť hlasitosť a ponoriť sa do sladkobôľneho hľadania paralel s vlastným životom.