BabyB

Ja som sa pri tomto filme dobre zabavila a rada si ho pozriem kedykoľvek znovu. Námet je zaujímavý, obsadenie príjemné. Vizuálne mi to pripomína tvorbu Tima Burtona. Z môjho pohľadu je táto originálna čierna komédia hodnotená šokujúco nízko.

Tento film mám veľmi rada, vždy mi zlepší náladu a dobre sa pri ňom nasmejem. Je to oslava skutočného priateľstva a rockovej hudby podaná prostredníctvom špecifického humoru Jacka Blacka, ktorý buď máte radi alebo je pre vás trápny a od toho bude závisieť váš celkový dojem a hodnotenie filmu. Za mňa skvelé.

Toto majstrovské dielo je v mojich očiach po každej stránke absolútne dokonalé.

James Joyce vo svojej literatúre, najmä v jeho veľdiele Ulysses, využíval veľmi inovatívne výrazové prostriedky, ktoré boli stavebnou jednotkou viet a textu ako takého. Preto je čítanie knihy Ulysses takou veľkou výzvou. Avšak tieto výrazové prostriedky sú ťažko prevoditeľné na filmové plátno, preto sa tvrdí, že Ulysses je nemožné nafimovať. V tejto filmovej adaptácii sa autor pokúsil vytvoriť akúsi vizuálnu rekonštrukciu Joyceovho "prúdu vedomia". Nájdeme tu množstvo posunov, odklonov ale hlavne opomenutí (z kapitol 3,6,9,10,11,12,14,16 a 17 tu nájdeme len útržky). Avšak kapitoly 4 (Leopoldovo ráno), 13 (Leopoldov a Gertin flirt na diaľku), 14 (opití študenti medicíny na pôrodníckom oddelení) a 18 (Mollyin prúd vedomia kým zaspáva a spomína na svoj milostný život) sú znázornené síce veľmi zhustene, ale zároveň veľmi zaujímavo. Najslabším bodom filmu sa mi javí len sfilmovanie kapitoly 15 posadenej v nevestinci, ktoré sa mi zdá trochu zdĺhavé, čiastočne nudné a miestami rozpačité (halucinácie a súd s Leopoldom). Vo filme - rovnako ako v knihe - prevláda skôr komentár (prúd vedomia) hlavných postáv, konkrétne Molly Bloom, Leopold Bloom a Stephen Dedalus. Rovnako ako kniha, tak i tento film rozhodne nie je pre každého a nie je to film, ktorý si pustíte z dlhej chvíle, lebo si niečo chcete pozrieť. Hodnotím pozitívne.

Pri pozeraní Zeffirelliho Hamleta som mala užasný kultúrny zážitok. Je to interpretácia, v ktorej pre niektorých nezrozumiteľný text od Shakespeara opustí stránky knihy a ožije prostredníctvom vynikajúcich výkonov všetkých zúčastnených hercov. Mel Gibson tu ukazuje, že vie podať dychberúci výkon. Krásny prednes (samozrejme po zhliadnutí v originálnom znení) ale predvádzajú všetci herci, silný výkon podala aj mladučká Helena Bonham Carter. Film sa na nič nehrá, je to proste divadelná hra prenesená na plátno. Nádhera.

Súhlasím s názormi, že lepšie pokračovanie si prvá časť ani nemohla priať. Výborný Al Pacino stelesnil Michaela Corleoneho ako Dona najlepšie, ako vedel. Pre mňa je síce Brando prototypom Dona - je to proste "kápo", z ktorého ide v jedničke rešpekt a grácia úplne prirodzene, no Al Pacino je ako Michael podľa môjho názoru nenahraditeľný a nenechal sa zahanbiť. Ani De Niro nenechal nič na náhodu a na rolu sa náležite pripravil starostlivým študovaním Brandových pohybov, mimiky, gest a celkového prejavu. Námaha sa oplatila a zlatá soška putovala do dobrých rúk.

Nedivím sa, že sa z Krstného otca stala legenda. Ten film je od prvej scény po tú poslednú kultový a každé slovo v ňom vyrieknuté tam proste patrí. Mario Puzo napísal knihu a tá kniha ožila. Marlon Brando len dokazuje, že už za života bol klenotom medzi hercami a inšpiráciou pre mnohé ikony, ktoré dnes ľudia obdivujú - Jack Nicholson, Johnny Depp, Elvis Presley atď.

Tento film je, dá sa povedať, jeho "one man show". The Shining je psychologický horor a funguje v ňom chémia, ktorou je celý nasiaknutý. Je to ten typ hororu, pri ktorom sa nebojíte. Vy máte len v hrudi taký ten divný pocit, tlak, ako keď vás niečo veľmi trápi, hlodá to vo vás a ťaží vás to na srdci. Citite sa stiesnene a ste úplne vtiahnutí do deja. Máte balvan na hrudi a čím dlhšie film pozeráte, tým väčší ten balvan je. A toto by nebolo možné bez predlohy Stephena Kinga, réžie pána Kubricka a geniality Jacka Nicholsona. A páčil sa mi aj malý Danny Lloyd...talentované dieťa.

Tento film je jedinečný po všetkých stránkach. Vďaka úžasnej predlohe od Anthonyho Burgessa sa Pomaranču len tak niečo nevyrovná. Spisovateľ si dokonca vytvoril vlastný jazyk Nadsat, ktorý sa dá popísať ako mačkopes zložený z ruštiny a angličtiny. Keď sa k tomu pridá prostredie plné futuristických prvkov, podtrhnuté klasickou hudbou, kultovými kostýmami a brilantným výkonom Malcolma McDowella (Alex), vznikne mišmaš, na ktorý sa musíte psychicky pripraviť a dostatočne mu otvoriť svoju myseľ. Až vtedy zistíte, že nepozeráte len nejaký ďalší film, ale máte pred očami umelecké dielo, jeden z klenotov kinematografie, na ktorý už do smrti nezabudnete.

Film odohrávajúci sa krásnom prostredí zdobia výkony dvoch hlavných hrdinov. Vynikajúci výkon Eddieho Redmayna, ktorý sa na túto rolu výborne hodil a tiež zaujímavá Alicia Vikander, ktorá zaslúžene získala Oscara. Ak si z očí stiahnete štipľavý závoj predsudkov, naskytne sa vám čistý pohľad na krásne spracovaný film o živote maliara Einara Wegenera. Nič viac, nič menej. Na tomto snímku som nenašla nič, za čo by som mu stiahla čo i len hviezdičku.