ezop1012

Film sa tvári ako štandardný pohľad na vzťahy medzi ľuďmi, ale postupom času zisťujeme, že kamera sa občas zameriava na sprvu nepodstatne veci, až ku koncu je potom jasne, že o čom bol príbeh. Jedine negatívum je, že scenár by mohol obsahovať menej času na burze, inak nemám žiadne výhrady. Pre zaujímavosť uvádzam napríklad pohľad ženy, parafrázujem: kým sme sa milovali, bolo to dobre a potom, sme si už nemali, čo povedať. Pri milovaní nie je nutné poznať protistranu. Zatmenie (1962) mi pripomína Melanchóliu (2011), presnejšie povedané naopak.

Zápletka mi nesedí, keby sa ho chceli zbaviť tak nie je nič jednoduchšie v danej situácii. Ak mu manželka nechce dať ani na niekoľký pokus, tak tam niečo tam nesedí... Po prvom milovaní, by asi nenastali až také zmeny.

Druhá svetová vojna stála a padala na "Východnom fronte" A nie je sa čomu čudovať, veď na východ išlo z Nemecka najviac divízií. Konkrétne, západný front - 20 divízií, východný front 200 divízií, tak snáď už každý pochopí, že druha svetová vojna bola na východnom fronte, západ sa len pridal na konci, keď sa išlo rabovať. A, keď sa vrátim k dokumentu, tak nič kvalitnejšie som doteraz nevidel a tej propagandy tam je ďaleko menej ako v západných dokumentoch. Tiež chcem poukázať, na miestami veľmi dobre zvolenú hudbu a akú tu už aj bolo spomenuté úžasné 3D animácie z 2D fotografii.

Film je pomerne dlhy, dá sa rozdeliť na niekoľko chronologických etáp, osobne ho zaradujem medzi veľkofilmy, kde výborne zahral A. Quinn, Barabáša. Je zaujímavé porovnávať a vidieť rozdiely medzi Barabáš (1961) a Gladiátor (2000), tak Gladiátor je ďaleko viac pateticky a miestami aj gýčový, tiež Barabáš robí, aj zle veci, pričom mu časom dochádza, že sa v tomto smere mýlil, a tak v závere prijme svoj osud. Tento film každopádne treba vidieť, patri medzi klenoty svetovej kinematografie.

Toto je také zvláštne na začiatku, čo sa stane, to bude mať vplyv na cely ďalší priebeh filmu. Zaujímavé je ako, hlavný hrdina nehraje nejakého frajera, ale normálneho človiečika, na ktorého ušila búdu nemenovaná etnická skupina, konkrétne jeden jej člen, a to len za to, že po nich kupoval cennosti podľa nich pod cenu. Každopádne bol to dramaticky a nevšedný scenár a asi s trpkým koncom.

Scenár je miestami veľmi naivný a hlúpy, niektoré scény sú, ale až príliš surové, napríklad zastrelenie projektantky, chlapca, bezrukého ... a pod. Správanie Oskara po asi polovičke filmu je už pritiahnute za vlasy a s históriou to nemá nič spoločné. A to, že na začiatku sa takto spriatelí s nemeckými dôstojníkmi, a to len za jediný večer, tak to je hlúposť. Mimochodom, Fiennes mal dostať Oskara za rolu Amona, a ak by niekto argumentoval, že nemohol, lebo židia, tak to by sme ani v iných filmoch nemali aktéri dostávať Oskarov za podobne úlohy? Za mňa, film, ako celok je priemer až podpriemer, ale niektoré scény sú veľmi dobre urobené, je aj chybou, že film nebol farebný a viac realisticky a menej Hollywoodsky.

Tu si pamätám len to, že faraón zlyhal ako vodca, a tak otrok, ktorý sa za neho vydával, si zobral niečo na hlavu, čo nosil faraón, zobral luk a šípy a začal strieľať po nepriateľoch, kde v konečnom dôsledku zvíťazili. Avšak, jeho život potom neušetrili, práve tí, ktorým pomohol zvíťaziť, lebo poškvrnil faraóna tým, že sa za neho vydával. A áno, videl som to v roku 1988, ako spomína anderson.

Nadpriemerný snímok i, keď podľa mňa dalo sa ešte viac z toho vyťažiť. Ako zápletku s jednou vraždou a potom sa ozve až tak silne svedomie, hmm to asi nie, tam vidím slabšiu stránku i, keď niekto by mohol povedať, že labilný človek tak aj môže dopadnúť. Ale aj napriek tomu je to výborný film ako, ako obvykle nechýbajú obor, trpaslík a divné zvuky Lychove.

Celkom zaujímavý snímok, začiatky 90-tych rokov obvykle sľubujú kvalitnejší scenár. Cele by sa to dalo charakterizovať, že viac žien väčšie šťastie neprinesú a nikto nevie ako dlhy život ma ešte pred sebou. Jediná vec mi, ale tam vadila, spoiler: malé dievčatko s tým mliekarom bolo až príliš múdre na svoj vek a obaja až príliš dobrosrdeční ľudia. To tam nemalo, čo robiť a stalo to, jednu hviezdičku.

Začal by som tým, že nikdy netreba podceňovať ľudí a ich zmysel pre škodenie iným či už je to závisť, dobrý pocit alebo niečo iné. Sedemdesiate roky minulého storočia, Delon je vo svojej najlepšej forme, to dokazuje aj tento snímok. Príbeh jednoduchý, ale o to tragickejší. Filmu nemám, čo vytknúť, snáď by mohol byť o čosi dlhší pre lepšie pochopenie príbehu. P.S. Nie je to jediný francúzsky film, kde na konci sa dozvedáme tragickú zaujímavosť, podobne je to aj vo filme "Probuď se, špione" 1982