loliti

V puse cukrová vata, nohy od blata, všade hudobný hluk a ten veselý kluk, čo z pódia spieva kde sa hviezdy vzali, aj také bývajú horúce, letné festivaly ...

Krásna spomienka na detstvo pre tých z nás, čo sme sa celé dni hrávali vonku, verili, že les za domom má čarovnú moc a priatelstvo je to najdôležitejšie puto na svete. Aj ked' som už dávno vyrástla, rajčátká pestovať budem a medzitým si občas odbehnem do Terabithie pokecať s kúzelnými bytosťami, aby som sa v tomto strohom svete nezbláznila. A ak by to niekomu nedávalo zmysel - zatvoriť oči a otvoriť mysel !

Pal Gerhard Olsen povedal, že mačky upokojujú dušu. James Bowen to zistil. Ludia, ktorí pomáhajú ostatným živým tvorom v núdzi si zaslúžia obrovskú úctu a rešpekt. Vd'aka takýmto príbehom mám pocit, že svet speje k lepšiemu. Najkrajší životopisný film, aký som kedy videla.

Nežný príbeh v tichej harmónii, ktorý v mojom vnútri zarezonoval až príliš nahlas. Pobavil, podnietil, zranil, aj pohladil, prehnaný optimizmus by mu len uškodil. Úžasný a krásny, až mi dochádzajú slová, tento film som si zamilovala... doslova.

Sypou se třpytky města a už jsem se vezla *:･ﾟ✧ Vizuálne dokonalé, magicky vťahujúce, podmanivo vzrušujúce. Konečne si vychutnávam ten príjemný otupený pocit, ked' viac ako film celkovo, sa vám lúbi to, ako sa počas neho cítite. Tomu sa povie umenie. Vychutnávam a ešte dlho budem...

Bavil ma rozprávačský úvod, mačka ako dokonalé prevtelenie čerta, neskutočne vtipná J. Kretschmerová , čert Janík a 'čertovská' Angelína ! Ale najviac ma v dobrom pobavil záver, kde bolo úplne jasné, že si Petr naivku Adélku berie len z trucu, lebo v momente, ked' si pre Angelínu príde sám Lucifer, mu je lúto, lebo si uvedomí, že sa pri Adélke na smrť unudí :) Zatial čo sa Angelína bude v pekle baviť komandovaním čertov :) Holt, muži milujú potvory. Vždy to tak bolo a vždy to tak bude.

Pán Burton, s touto sladko omamujúcou zvrátenosťou ste ma ukrutne potešil !

Film ma rozosmutnil, vydesil, ale aj uchvátil. Uvedomiť si, že jediný vnem, ktorý je pre nás skutočne podstatný, je cit. Väčšinou aj tak počujeme a vidíme iba to čo chceme, alebo naopak to, čo chcú iní. Ale to, čo cítime, je len naše. To pravé. Neviditelné, nevysvetlitelné a neuchopitelné...

,, Člověk má mít jen tolik, co potřebuje. A zbytek je jen na vychloubání. ''

Ked' som film videla prvý krát, mala som dvanásť rokov a zrazu som presne vedela, čo od života chcem. Malé sŕňa a žiť obklopená prírodou s mužom, ktorý ma bude po celý život oslovovať 'miláčik' :)