dalver

´´Tichý´´ horor s občasnými výkrikmi a minimom dialógov. Film potom vyznie trochu prázdno, možno je príčinou aj umeleckejšie podanie. Autor však schoval do svojho filmu množstvo odkazov, metafor a subjektívne glorifikuje vybrané symboly a velebí/analyzuje Božskú komédiu svojím ojedinelým spôsobom. Rovnako tak zohráva dôležitú úlohu aj mystika a legendy o tajomnej rastline. Tí čo obľubujú hororové blockbustery si na svoje rozhodne neprídu.

Je doba keď niektoré korporácie vyrábajú okrem svojich produktov aj pracujúcich žobrákov. Pre ľudí nemajúcich inú možnosť iba skutočne fungovať v systéme eat-sleep- work and repeat prichádza so svojou kritikou a pohľadom na jednotlivé figúrky aj autor Boots Riley. Kto pracoval napríklad v Amazone -alebo niekoho takého pozná- je sledovanie Sorry to Bother You aj sondou do života tejto osoby. Korporácia ponúkne aj hlavnému hrdinovi Cashovi možnosť ísť cestou od zhrbeného zasnívaného lúzra k milionárovi s dokonalým životom, pokiaľ budeš hrať ich hru. Korporátnu hru, kde prehrať a stratiť vlastné ideály a priateľov môže znamenať výhru v podobe profitu a kariérneho úspechu. Chamtivosť a túžba po peniazoch a moci zmenili mnoho ľudí i filmových postáv a zmenia aj Cashov život. No podstatné sú osudy státisícov skutočných ľudí, ktorý musia otročiť v tejto dobe, pracujúcich vo vyspelom svete v mizerných podmienkach, za skromnú odmenu. Sorry to Borher You je tak len nevinným zaštekaním v pôsobivom prevedení, ktoré ale v skutočnosti nič nezmení. Ale je dobré vidieť to a vedieť čím korporácie skutočne sú a čo skutočne chcú.

Ďalší Goddardov miš-maš zlepenec, ktorý parazituje na slávnejších predlohách lepších režisérov, alebo vykráda rôzne béčkové mysteriózne filmy a horory. Snaha o páčivosť sa nedá uprieť. Soundtrack je zábavné a dobre znejúce retro, prostredie a vybavenie hotela je zaujímavé, postavy parádne (áno, hlavne prešedivelý Bridges), ale všetko toto už priniesli iný tvorcovia. Goddard to len spojil do jedného dlhého, dosť nesúrodého celku, ktorý končí s mnohými nezodpovedanými otázkami. A tak aj v hodnotení ostávam niekde na pomedzí medzi výborným filmom a parazitickou zlepeninou, tak ako sa El Royale s nevyčerpaním potenciálom nachádza na hranici medzi sexy Kaliforniu a púštnou Nevadou.

Malý horor s nevyužitím veľkým potenciálom. Keby bolo k videniu poriadne gore a v poriadnom množstve, tak by sa tento céčkový námet mohol dostať v hodnotení mnohých o dosť vyššie. Nápad prevteliť zabitého sériového vraha do karavanu, v ktorom kántril svoje obete je dostatočne hlúpy, aby sa pri poriadnom náklade brutality stál tým lepším čo tento roky vyšlo.

Réžia, scenár, strih, kamera a aj si v tom zahrali. Benson a Moorhead sú šikovní tvorcovia, vezúci sa na indie vlne. Po Resolution (kde sa tiež postarali o réžiu, kameru, scenár aj strih) prichádza jeho nepriame pokračovanie The Endless. Pokračovanie, ktoré z minulosti mnohé vysvetlí a zároveň budúcnosť aj posunie iným smerom. Zaprášené prostredie a lacnejší vizuál bez hororových efektov, zato s myšlienkou a nápadom. Lebo pre každého môže spása byť niečim úplne iným.

Sú rozhodne aj lepšie filmy z tohto prostredia. Office Uprising však pri skromnom budgete 2,7 miliona USD ponúkne najmä schopný stunt. Lin Oeding je už aj legenda medzi kaskadérmi, sám hral vo vyše stovke filmov a ukazuje pár šikovných vecí aj keď stojí na opačnej strane kamery. Navyše pre človeka žmýkaného korporáciou je asi vždy príjemne vidieť takýto film.

Obsahovo redsie ako zuboradie zasluzileho uzivatela pervitinu. Pearce rychlo strieda nudne strihy s trapnymi dialogmi v ktorych mu ucinkuju plytke postavy s nizkymi pudmi a cielmi, so snahou prazdne moralizovat. Pritom prostredie a napad nabadaju na slusnu akciu. Akoby autor sam fukal kubiky krystalu denne a s prekopnutou hlavou mu prichadzali do hlavy tie ´´najlepsie´´ napady, no pri ich realizacii absolutne zabudol na akciu a napatie. Cele to funguje ako na dojazdoch pred ktorymi ale zabava nebola, iba hodinu a pol dlhe sledovanie odoznievania Pearcovych napadov.

Koľko práce to všetko muselo dať. Koľko dramaturgických vecí, zháňania povolení, prípadne koľko času musel stráviť Cohen v maskérni. To musia byť neuveriteľné čísla. Cohen je herecky slušne presvedčivý a z niektorých obetí dokáže vytiahnuť neuveriteľné veci, prípadne ich donúti spraviť či povedať pred kamerou absolútne bizarnosti. Samozrejme má v tíme šikovných ľudí, veď na scenároch sa podieľali aj známy standupery (Lowitt) či napr. aj totálne nekorektný Kurt Metzger. A úprimne, možno polovica scén nie je vtipná - skôr trápna, no stále poburujúca a aj smutná. Trpká satira, ktorá si v dobe keď si Američania zvolili za prezidenta Trumpa a v dobe, keď každý chce ukázať a prezentovať svoje názory si hľadá svoje obete celkom ľahko.

Nudná záležitosť určená pre ženské publikum. Vo vidlákove, kde každý každému vidí nielen do hrnca, ale aj do skrinky s liekmi sa nájdu dve zavraždené dievčatá. Písať o tom príde miestna rodáčka, ktorá je fyzicky a psychicky dojebaná viac ako náš bývalý prezident. Postavy sú prostredím znudené trosky, ktoré spravia čokoľvek, aby zažili svoju päťminútovku slávy. A aby vykročili zo šede svojich stereotypných nudných životov a dali vedieť, že im záleží na ostatných muchách, ktoré v okolí prasacej farmy poletujú, sú predsa členmi komunity ktorú nenávidia, ale nevedia opustiť.

S produkčnými nákladmi niečo málo cez 300tisíc dolárov sa Schenkman pokúsil o pokračovanie výborného Pozemšťana. Ja som mal verziu počas ktorej sa dvakrát divákom prihovára o dotáciu, keďže film je voľne prístupný a dotovateľný od komunity. Či tento béčkar, ktorý po prvom diely nedokázal rozbehnúť svoju kariéru a točil pre Asylum mal pri prvom diely naozaj len šťastie a ťažil z dobrej predlohy zvolil tentokrát správny prístup možno polemizovať. S nehercami, amatérmi a béčkarmi, s mizerným scenárom a strihom, s potitulkovou scénou, za ktorú by si zaslúžil facky, sa Schenkmen len snaží vytvoriť zo svojho jediného filmového úspechu značku. Ako Tv film uchádzajúci podpriemer, ako pokračovanie Pozemšťana odpad!