dalver

Film po hororovej stránke celkom nuda, naháňačiek v lesoch bolo habadej, absentuje aj nejaké násilie a podobné zverstvá. Skutočne to vyznieva skôr v kontexte /v tom čase/ chystaného referenda o osamostatní sa Škótov od Veľkej Británie ako také propagandistické video na posilnenie kampane a priliatie trochy paliva do ohníka nevraživosti.

Osobitý výklad a význam symbolov môže často priniesť nepochopenie pri prenose či pochopení myšlienky. O to viac to dokáže platiť pri diele, kde si autor zaumieni, že význam symbolu od neho dostane úplne iný ako zaužívany - i keď vysvetliteľný význam. V Horsehead sa so symbolmi pracuje veľmi veľa a aj s ich pomerne zvláštnym pochopením či významom. Popri lucidných snoch a množstvu snových pasáži mi vyznie Horsehead ako ťažký obraz nadrealizmu jednotlivca, ktorý sa snaží podať myšlienku pre mňa pomerne zbytočne komplikovanými metódami.

Lacná kinosračka, ktorá sa chce predať detskému publiku. Ako sa toto dokáže dostať do kinodistribúcie? Kurva, síce to malo len necelú hodinu a štvrť, ale vlieklo sa to ako husté z nosa. Záver chabý, dookola len blikajúce svetlá - a ani tie nevidesia ani človeka trpiaceho selafóbiou. Celkovo bez nápadu, tempa. Keby tam nebola Wilde tak potom ani pes neštekne.

Hodnotím s prižmúrením oka, no s nadšením. Film vo mne vyvolal zopár hlúpych spomienok na časy šmirgľovania lavíc a robenia pajácov pri cvičeniach. Rovnako mi však pripomenul mnoho zlých zombie filmov, ktoré mali načančanejšiu produkciu, vyšší budget a i menami solídnejšie obsadenie na skončili hanebne. Zombie Mord možno nemá extra hercov, zopár scén vyzerá stále chabo, ale stále beriem na zreteľ v akých podmienkach vznikal. Páčilo sa za priehrštie litrov sirupu i dosť dobrých hlášok!

Dnešné májové ráno nesvietilo slnko. Kráčal som domov po nočnom záťahu a premýšľal. Pozeral sa na zamračené sídlisko svojimi očami a svojou slobodnou prítomnosťou. Cítil sa sám a prázdno, ale stále slobodne. Rune toľko šťastia nemal. Tiež mu nesvietilo slnko, keď dumal nad sebou a svojim životom, no jemu do zamrežovaných okien. V surovom a silne podanom príbehu je však len jednou časťou mozaiky, ktorá pôsobivo mrzkejšie ako ponuré počasie v Horsens.

Vezúc sa na aktuálnej popularite zombie žánru, ktorý zažíva akési zlaté obdobie, prichádza kompilácia zostavená z nových či starých kraťasov rôznej kvality. Podobne ako pri ABC´s aj tu sa dá nájsť niečo zábavné i vyslovene slabé. Zombies sú však pre mňa veľmi osobitou kapitolou čo sa týka hororu a tak zhovievavo prižmúrim oko nad touto zbytočnosťou, v ktorej dominuje Fist of Jesus, Home a Certified.

Obrovská škoda premrhaného potenciálu, ktorý sa v námete skrýval. Skutočný príbeh, ktorý je inšpiráciou, totiž patrí medzi najlepšie a najneuveriteľnejšie príbehy o lúpeži v histórii. Život Saqiba Mumtaza a jeho kumpánov je totiž výborný námet na dobrú akčnú gangstrovku. V prípade Plasticu je to však podané ako kŕčovitý balast, ktorý pôsobí nedôveryhodne, pritom scenár sa až tak veľmi od reálneho príbehu nelíšil. Nefunguje tu skrátka nič. Čo je škoda, obrovská škoda.

Síce sa to celé deje v klasickej rutine, akú pri podobných filmoch tí otrlejší poznajú, predsa len je tu zopár zaujímavejších nápadov ako svojej obeti ublížiť. Prvá hodina sa navyše snaží tlačiť aj do drámy a divákovi snaží navodiť ťaživú atmosféru a pocity človeka, ktorý stratí svoje dieťa. Tá druhá bezmála hodina sú už ´´klasické´´ jatka, podané na dosť schopnej úrovni, ktorá je na omnoho vyššej úrovni než herecké výkony. Prekvapí aj spomenutie prípadu Jamesa Bulgera.

Pre mňa ešte lepšie ako vydarený prvý diel a neuberá tomu ani to klasické béčkové klišé, ktorého je tu za priehršť. Dejovo taká šablónovka, kopírujúca aj prvý diel no i tak zábavný film s peknými gore efektmi, maskami i ženami. V rámci žánru a obdobia jedna z tých vydarenejších vecí.

Ani na druhýkrát nie. Tých kvalitatívne horších filmíkov je tu stále väčšina, no napokon celkom slabý dojem zachraňuje záver, kde sa nájde pár slušných vecí a najmä výborné Z.