solisoli

Iný uhol pohľadu má domáci divák na tento projekt, ako cudzokrajný. Dej na úrovni TV, s nepochopiteľne plochými hereckými výkonmi, až na jednu dve výnimky. Čo sa týka príbehu, škoda ďalšieho polemizovania, iba zabitý čas. Snáď iba vložené autentické zábery z Leopoldovsej vzbury zaujali. Tých bolo príliš málo, aby zdvihli kredit celej tej trápnej frašky.

Hrdinská epopeja o amerických vojakov v Afghanistane, ktorých hŕstka pobila celú talibansku armádu. Pre deti obzvlášť motivácia k Spike Video Game Awards. Aby na to nenaleteli len deti, tak skoro každé slovo vulgár. Celkove brak, ako hrom, bez ďalších zbytočných pripomienok.

Tento zaujímavý projekt ma niekoľko uhlov pohľadu. V jednom prípade veľmi pôsobivé scény z africkej krajiny v reálnom svetle. Postoj Európanov v týchto hladomorných oblastiach v podobe podvodníka Gonzala a jeho nepodarenej dcéry. V príbehu sa neobjavil, ani jeden gang zákerných domorodých zabijakov. Nakoniec ústredná postava, černošský chlapček Adú, ktorého herecká postava priam fascinuje. Celý priebeh udalostí je príťažlivý a veľmi zaujímavý. Poriadne ťahá za srdce. Lenže to je iba jedna strana mince. O tej druhej strane mince, ktorá je dokumentovaná svedectvami o páchaní trestnej činnosti mentálnych utečencov, je úplne zamlčaná. Pre civilizovaného Európana, absolútne neprijateľné. Zmysel tohto príbehu, potom stratil úplne svoj kredit.

Projekt Francúzskej kinematografie v Art štýle o nejakom Gainsbourgovi, ktorý zviedol sex symbol BB. Celý dej síce mal svoje momenty, ale tých bolo príliš málo na to, ako sa to celé vlieklo niekam do neznáma. Gainsbourg bol síce intrigán a extravagantný primitív, so snahou upútať okolie cez pravú francúzsku pompéznu smotánku, lenže úboho málo kreatívnou. Už aby bol koniec, i keď to bolo ešte len v polovici. Táto životopisná dráma dopadla pod očakávanie s lajnom na konci.

Vierohodné prostredie, kostýmy a čiernobiely obraz predurčovali zaujímavú drámu z Rumunského vidieka. Skutočnosť bola iná. Dej plochý, nezáživný a hlavne neautentický, kde v Rumunsku nenájdete dedinu bez rómskych parazitov. Herecké postavy bez potrebnej autority postáv na danú tému. Atmosféra vypadala v skutku inak, ako to vyprodukovala réžia. Oživenie by malo nastať znárodňovaním. Tu však autenticita úplne zlyhala, ak si prejdeme históriu tohto búrlivého obdobia celej komunistickej Európy. A aké dôsledky zanechala, vie každý normálny človek so zmyslom pre prácu, voči súdruhom, ich schôdzam a komunistickému manifestu, ktorému títo veria ešte aj dnes.

Brak preafektovaných postáv, na paradoxnú otrepanú tému, so snahou zaujať čokoľvek, niečím. Nuž ale, ako to následne chápať, ako sa k tomu nezištne, moderne a progresívne postaviť, v tejto kybernetickej dobe Coronavírusu. Je tu zrazu problém. Aké, správne stanovisko zaujať a byť pritom v maximálnom strehu. Striehnuť, kedy sa treba smiať, lebo pozor, je to komédia a nie hocijaká, rovno Hollywoodska. Lenže je tu problém. Kedy sa smiať, keď tu nie je použitý upozorňovač na smiech. Potom, aby divákovi pukla hlava, kedy sa rozrehotať, alebo len zasmiať, lež tak nezostať, ako lúzer v riti a takto jednoducho stratiť úroveň a pozíciu v dave.

Neil Young. Ak sa jedna o túto osobnosť, to je jedno o čom to je. Neil Young je vždy za 5. Ostatné vám vysvetlil - ProfiDivak .

Slušne natočený, malý medailón Macedónskeho národa, so slušnou výpravou , z obdobia búrlivých časov druhej svetovej vojny. Dráma bez výraznejšej hĺbky pre danú tému, rozpráva príbeh o vzniku národného futbalového tímu, ktorého sa chopí nemecký tréner židovského pôvodu a zostaví mužstvo, ktoré konkuruje významným a ostrieľaným Balkánskym mužstvám. Všetko sa mení inváziou nemeckého fašizmu a prenasledovania židov. Prostoduchý dej naberá na dramatickosti , až dospeje k pôsobivému záveru.

Temperamentná, bláznivá, divoká a pomätená komédia sprevádzaná bručiacimi Bregovičovími trubkármi, ktorí pribúdajúcim časom bezuzdne naberali na intenzite, až mal človek z toho hlavu, ako heligón, možno aj bombardón. Dokonca neodmysliac si aj tú trubkačskú kultúrnu vložku, veľmi nápodobné Felliniho tvorbe. Je pravda, že tvorcovia si dali poriadne záležať , priam až príkre a nadštandardne, ale vždy len, ako kopia. Koniec, koncov, je lepšie sa prepchať, aj do myšacej diery, ako prepadnúť, neutíchajúcemu umeniu tých trubkárov alebo slovenských politikov.

Najprv boli hrdinovia v bojových odyseách vždy Rusi voči Nemcom, teraz už aj Američania, ktorí akosi pozabudli na výprask vo Vietname. Prečo by si nenaprávali reputáciu svojim vojnovým hrdinstvom, voči Wehrmachtu. Slušný príbeh v svižnom vojnovom tempe na mori, plný napätia, okorenený vyučeným čašníkom, ktorý vždy v tej najbojovejšej situácii sa objavil s jedlom a ponúkal ho, ako v hoteli Hilton. Tom Hanksom so svojimi typickými naivnými prvkami dodal príbehu ten pravý rozprávkový nádych.