solisoli

Priemerný film o módnej prehliadke Demi Moore, ktorá už zďaleka nie je to, ako si ju pamätajú diváci z projektu Duch. Jej profesionalita sa nedá uprieť, ale ani realita svojho veku sa nedá zakryť leskom. Cítiť napätie v jej vstupoch do deja, kde nezvláda cit, ktorým by sa mala viac prezentovať, hlavne voči slepotou hendikepovanému spisovateľovi, ktorý prišiel aj o svoju najbližšiu bytosť, kde o jeho iných najbližších tu nie je ani zmienka. Navyše Alec Baldwin vôbec nepôsobil, ako zničený, menejcenný, osamelý - skôr naopak. Tento projekt mi pripomína 70-te filmové roky, kedy milionári, ktorí sa potrebovali zbaviť opotrebovanej milenky, za odmenu, zaplatili narýchlo zbúchaný film, aby nerobila problémy.

Ak by tomuto filmu bol priradený žáner – rozprávka pre tých skôr narodených, dalo by sa to lepšie pochopiť. Pilot počas infarktu pristane lietadlom medzi skalnými útesmi, slečna zastrelí pumu signálnou pištoľou, ktorá je ešte natoľko ústretová, že vybehne s horiacou svetlicou von z trupu lietadla. Zliezať strmou zasneženou horou na jednej nohe by nedokázal ani veľmi skúsený horolezec. Slečna z mesta sa naobliekaná prepadne pod ľad do premrznutej najmenej 4 m hlbokej vody, stratí pritom vedomie, ale nejaké nadprirodzene sily ju vytlačia na povrch. Potom sa zrazu objaví neobývaná perníková chalúpka s pripraveným suchým drevom a všetko je OK. Slušná kamera, pekná príroda a príjemné herecké výkony hlavných aktérov. 60%

Tento raz skvela francúzska kinematografia. Žiadne afekty a výborná Marion Cotillard. Za slušne rozpracovaným dejom, nezaostávala skvelá kamera, scénické efekty pôsobili prirodzene až to mrazilo. Dej hovorí o akomsi pohľade na prostoduchosť a neobvyklú obyčajnosť postáv sociálnejšej vrstvy v tej časti Francúzka, kde vládne slnko, more a lesk. Príbeh nestrácal na spade udalostí do ktorého bol divák vtiahnutý s tým, že aj keď niečo predpokladal, nebolo tak až na moment, kedy otec stratil kontrolu nad synom.

Najprv sa to javilo, ako realita o živote okrajovej vrstvy, spoločnosti. Aj keď pútavý dej so slušným spádom, som stále viac a viac nadobúdal pocit, že tá realita niekde viazne, až to začínalo byť otravné, priehľadné a stereotypné. Týchto hrdinov deja, neviem, kde modernej EU by trpeli úrady, pod 24 hodinovým drobnohľadom niekedy až trápne zosmiešňovanej Polície, by sa nevedeli ani pohnúť, až by pod tlakom verejnosti museli veľmi rýchlo zbaliť švestky a vypadnúť preč niekam, kde by ich čakalo to isté. Pozrieť sa to dá, pokiaľ sa divák nad nejakou tou určitosťou povznesie.

Tak ožehavá téma, ako je II. Svetová vojna má vždy opodstatnenie v každých tvaroch. Prevažnou väčšinou je to vždy na poukazovaní na tých, ktorí rozpútali toto peklo na zemi. Tu sa odvíja iný príbeh z iného uhla pohľadu. Veľmi citlivo stvárnený príbeh zadosť učinenia, za zamínované Dánske pobrežie nemeckými mínami. Zámerný výber aktérov, ktorý dostali za trest odmínovať ručne, bez akejkoľvek ochrany s primitívnym nácvikom. Mladučkí nemeckí vojačikovia už jediní slepo verili na skapínajúci fašizmus, vo svojej detskej mysli zažiť niečo, ako dobrodružstvo. Film mal svoju úroveň, napätie, citlivo vypracovaný scenár, skvelé výkony aktérov. Pútavý dej, okorenený prepracovanou psychikou jednotlivých postáv zaručuje skvelú podívanú.

Andrej Zvjagintsev je skutočne talentovaný režisér, ktorý ponúka opäť niečo výnimočné. Rozhodne slušná podívaná, ktorá diváka vnesie do vôbec nie nereálnych stavov hlavných postáv a ich osobných záujmov aj na úkor toho najbližšieho, ktorého s láskou splodili. Dej sa odvíja logicky s narastajúcim napätím, nepredvídane, kde diváka vtiahne do deja udalostí a nechá ho zamyslieť sa nad hodnotami ľudského úpadku morálky a ľahkomyseľnosti konania. Všetko to znásobuje precízne herecké obsadenie. Je skvelé, že aj scénicky nenáročný projekt nestráca na hodnote a ponúka skvelú podívanú.

Tak to bolo niečo. Prehliadka starých vyleštených páprdov. Aj starúšik Robert de NIro a Michelle Pfeiffer, že sa dali na takúto blamáž najať. Dej o ničom. Je úplne nereálne, že by sa za také dlhé obdobie v USA prelievalo, až do 65 miliard dolárov bez povšimnutia. Že by sa tak veľkoryso nejaký zazobanec vzdal luxusného života a vymenil ho za väzenie bez mihnutia oka. Potom všetkom by sa k nemu tak zhovievavo v base správali je absolútne nereálne a nemysliteľné. Aj jeho synovia mi pripomínali svojou úrovňou skôr komparzistov, ako hercov, vyskakovali na členov FBI, ako by oni vyšetrovali ich. Navyše niečo ulial pre ostatných členov rodiny a bez akýchkoľvek problémov zabezpečil miliónmi dolárov. Takto to v USA určite nefunguje. Boli by všetci na ulici s holím zadkom. Malo to byť o niečom, že bolo, ale skutočne v žiadnom prípade takto, ako to podala réžia – určite nebolo. Trápne ťahanice, námet by nemusel byť zlý, ale celý ten vyše dvoj hodinový hrozne rozpracovaný mľandravý priebeh ma doslovne vyčerpával a ubíjal, keď už ani popcorn nepomáhal, som to vzdal a konca sa nedočkal. Verím, že ten zostávajúci čas čo som prespal, ból užitočnejší, ako sa dočkať dopozeraním tohto nemohúceho filmového trapasu.

Veľmi pôsobivý prierez života mimo veľkomestského obyvateľstva skvele rozpracovanými postavami, kde sa aktéri dokonale zhostili svojich rolí, ako im to predkladal samotný zmysel deju. Mnoho pôsobivých scén pôsobilo až mrazivo, ale nikdy sa neodklonilo od skutočnej reality. Diváka tento snímok vtiahne do ľudských duší a snaží sa za každého pochopiť zmysel konania s nejakým výsledkom, ktorý ale neprichádza, až do samotného rozuzlenia. Vôbec to nezníži kvalitu celého deja a samotnej konečnej pointy.

Tento film ma zaujal slušným hereckým obsadením. Ale čo to ostatne. Priehľadné triky, rozprávkový priebeh, zmätený dej, trápne relikvie, smiešna dramaturgia. Čo z toho gulášu pochopiť. Prijať ako drámu, akciu, dobrodružný, sci fi ? Od Guy Ritchie som očakával niečo logickejšie a pôsobivejšie, nie takúto frašku.