boogieman

Špecifické obdobie v živote vysokoškoláka môže z odstupu pre mnohých ľudí ktorí ho prežili pôsobiť ako radostná bezproblémová jazda, pretože keď vás zrazí buldozér, pár faciek vám príde ako banalita. Aj to je jeden z dôvodov, prečo je hlavná hrdinka pre mnohých nesympatickou postavou. Stačí sa však nechať trochu uniesť do minulosti, dať si ruku na srdce a uvedomiť si, že tieto banality mladíckeho života spôsobovali vrásky aj nejednému z nás. Pokiaľ na toto divák pristúpi a prihodí trochu empatie, dostane sa mu filmu s pomerne nezvyčajnou tématikou, ktorá nielenže nebýva sfilmovaná často, ale je tu naviac spracovaná civilne, bez zbytočného pátosu a citlivo. Na debut dobré. 3,5*.

Väčšina filmu je world-class denníková avantgarda miestami prelínaná krátkymi handpainted pasážami. Problém však spočíva v tom že ide o 90 minút bez náznaku narácie a bez štipky zvuku. To mohlo byť 5 až 10 krásnych silent filmov, ktoré by boli ľahšie konzumovateľné. Druhou alternatívou mohlo byť použitie zvuku/hudby, čo by 90 minút spravilo znesiteľnejšími. Napriek tomu sa nedá hnevať, nakoľko ide o fantastický sled obrazov, ktoré ovlažia oko. Myron Ort je oproti mnohým jeho súčasníkom pomerne neznámy a podceňovaný, preto je vôbec zázrak, že máme tento materiál vôbec dostupný v znesiteľnej kvalite.

Formálne čistý landscape film, ktorého klasický rigídny štýl statických záberov vytvára skvelý priestor ku kontemplácií videného - v tomto prípade dopadu uhoľných elektrární na krajinu a spoločnosť. Drobné formálne vychytávky ako kolorizácia niektorých záberov, alebo uniformná dĺžka záberu len podtrhujú um s ktorým bol film natočený. RIYL Peter Hutton, Peter Bo Rappmund, Nikolaus Geyerhalter, Emily Richardson, James Benning. 4,5*.

Vynikajúca čierna komédia s štipkou body horroru, tvrdo satirizujúca rôzne aktuálne neduhy vyspelej spoločnosti - od potreby byť videný cez apatiu jednotlivcov i spoločnosti až po absurdnosť niektorých spoločenských snáh o inkluzivitu. Humor miestami zatína do živého. Film je dobre natočený, má spád, plynulo preskakuje medzi rôznymi témami a to všetko sa odohráva v príťažlivom prostredí rôznych lokácií v Osle. Potešia aj drobné detaily ako pekná práca s typografiou. 4.5*.

Režijný štýl Teda Fendta by sa zjednodušene dal popísať ako oddramatizovaný Rohmer, aj keď ide iba o moje pocity limitované mojou diváckou skúsenosťou. Dostane sa nám teda nemálo banálnych životných situácií, ktoré zjavne nemajú žiadny zásadný vplyv na životy postáv. Tento štýl réžie mi na papieri príde fascinujúci, a v mojich očiach lepšie fungoval napr. aj v režisérovom predošlom snímku Short Stay. V praxi to však často znamená, že jeho filmy sú pomerne nudné, čo našťastie býva zmiernené rozumnou stopážou. Pri tomto snímku mi však toho Rohmera prišlo možno o štipku viac ako by som chcel. Nenudil som sa, aj vďaka kráse 16mm filmu, ale moje pocity sú vlažné. Uvidíme čo režisér prinesie ďalej.

Tvrdá budovateľská dystopia, bez zbytočných slov zobrazujúca temné stránky čínskeho konštrukčného boomu.

Rešpektujem, že sa mnohým tento seriál páči, v mojich očiach ho však pokazil zvukový mix - cez šuštiaci papier a chorály patetickosti som poriadne nepočul diálogy.

Diverzifikácia a inkluzivita vo filmoch Marvelu je žiaľ často tým najhodnotnejším a najlepším čo do hollywoodskej kinematografie prinášajú. Problém je, že scenáre a réžiu focus groupy nezvládajú až tak dobre.

Keby sa film oprostil od zbytočného, v hollywoodskej veľkoprodukcii očakávaného pátosu druhej polovice, a miesto toho by viac pritlačil na miestami až Béčkový feeling "komplexnej" metanaratívnej sebaparódie, bol by som spokojnejší. Slovo sebaparódia pritom v tomto prípade myslím v tom najlepšom slova zmysle. Obsahuje to samozrejme mnoho podvratných elementov, a reflektujú sa tu reálie súčasnej blockbusterovej tvorby - zdieľam sentimenty v komentári užívateľa Traffic, len s tým rozdielom, že v tomto prípade mi to na dobrý film nestačilo.

Spôsob, ktorým režisérka pretavila motívy z jej krátkometrážnej tvorby do feature filmu si bez debaty zaslúži potlesk. Už len z množstva fotografickej práce, ktorá sa za týmto filmom skrýva, musím dať klobúk dole. K tomu obsahuje aj fantastický hudobný doprovod a jemu odpovedajúcu prácu s tempom a rytmom strihu, nielen na úrovni jednotlivých scén, ale aj celkového filmu. Nehovoriac o tom, že popri všetkých tých farbách a vzoroch, som mal po dopozeraní väčšiu chuť žiť. Dlhometrážna avantgarda je len zriedka tak hravá a osviežujúca.