LuiCJ

Skladba Lunar od estónskeho DJ/hudobníka Madisona Marsa a holandskej dvojice Lucas & Steve je naozaj výborná. Pozitívnou energiou nabité dielo, ktoré ma vždy dodáva novú silu. Takúto hudbu treba. Videoklip je tiež celkom fajn, aj keď strih mi neprišiel bohvieako výborne zosynchronizovaný s pesničkou. Samotné video mohlo byť lepšie, no na SPINNIN’ RECORDS je toto skutočne veľmi podarené dielko.

Nakoľko Queen nepočúvam skoro vôbec, skladba ma veľmi neoslovila. Nevidím na nej nič zlé, videoklip je však priemer. Ide o zostrihaný záznam z nejakého koncertu hudobnej skupiny.

Veľmi zvláštny film. Ide aj o úplne prvé dielo, ktoré som od českého filmára Jana Švankmajera videl. Surrealistický pohľad na tri hlavné chody počas dňa. Animácia a celkovo spracovania je veľmi zaujímavé. Kombinácia živých hereckých výkonov a stop-motion. Tiež sa mi páči ako je to rozdelené na jednotlivé časti dňa. Každá z nich je jedinečná a hlavne neskutočne originálna. Tento snímok má v sebe veľmi čudný humor. Bizarne vyzerajúce scény s perfektne zladenými zvukovými efektami a hudbou. Príbeh, ktorými niekde vo svojej hĺbke ukrýva posolstvo, pochádzajúce zo života samotného režiséra.

Epizóda, ktorá hovorí o údajných únosoch mimozešťanmi. Určite odporúčam si to pozrieť celé, je tam mnoho zaujímavých vecí. Treba byť kritický, no žeby všetci, ktorý hlásili údajné únosy si vymýšľali? Alebo sú to všetko len výplody fantázie, halucinácií, snov alebo pomýlení s niečim iným? Tí ľudia niečo zažili. Aj keď metódy, ktorými sa v epizóde overovala pravdivosť týchto výpovedí ako EEG či hypnotická regresia sú diskutabilné, už nie je možné viac považovať všetky hlásenia len za omyly a klamstvá. Nájdeme ich tisíce z celého sveta. Niečo pravdy na tom je.

Ciuri Ciuri je skladba od sicílskeho klaviristu, DJa hudobníka ANGEMIho a mexickej DJky/producentky Mariany Bo. Obidvaja patria k mojim obľúbeným. ANGEMI v poslednej dobe produkuje dosť psytranceu a big roomu a toto je asi jedna z jeho najlepších skladieb. Ciuri Ciuri je pôvodne kombinácia ľudovej, sicílskej piesne a folku. Zložil ju v roku 1883 taliansky hudobný skladateľ Francesco Paolo Frontini. Táto big roomovo-psytranceová verzia zaznela po prvý krát 18. januára 2018 v ANGEMIho DJskom sete. Od vtedy ju hrala často aj Mariana Bo a ešte aj zobár iných DJov. Určite ide o skladbu, ktorá by sa mala hrať na festivaloch. Veľmi sa mi páči keď hudobníci čerpajú zo svojej kultúy a vnášajú ju do hudby, ktorú tvoria. Toto je výborný príklad. Čo ma však tiež veľmi potešilo, je samotný videoklip. Smash the House v súčastnosti vydáva veľmi kvalitné videolipy čo sa filmárskeho hľadiska týka. Tento konkrétne natočil mladý sicílsky filmár Rosario D’Aquino. Zábery sú úžasné, prevažne Sicília v plnej svojej kráse v spojení s koncertami ANGEMIho a Mariany Bo. D’Aquino odviedol prácu, ktorá si by si určite zaslúžila pozretí. Jeden z najlepších videoklipov, ktoré som mal možnosť vidieť. Klobúk dole.

Skladbu považujem za perfektný DJ “tool”. Austrálsky DJ a hudobník Will Sparks spolu so Španielom Dannym Avilom vytvorili banger, ktorý sa dokonale hodí na festivaly. Nakoľko Sparksovu hudbu mám veľmi rád, Avilu nepočúvam skoro vôbec. Celkovo mi pripadá akoby z oveľa väčšej časti na Fat Beat pracoval Will. Videoklip od austrálskeho filmára Vincenta Cogliandra je tiež fajn. Ide skôr o zeditované zábery z koncertov Willa Sparksa a Dannyho Avily. Strih je tiež super, páči sa mi ako je video zosynchronizované s hudbou. Jeden z tých dobrých videoklipov od SPINNIN’ RECORDS.

Prvý film z novej pixarovskej série s názvom SparkShorts. Tá ma za úlohu zviditeľniť menej známych filmárov z Pixaru práve prostredníctvom filmov, ktoré spolu so svojim tímom natočia. Prvou je Kristen Lester a jej kraťas Purl. Aj keď ide o pomerne novú režisérku, ja ju poznám z lekcií Khan Academy - Pixar in a Box. Na to, že je to jej prvý film, dopadol výborne. Nie je to však ten Pixar, ktorý si v mysli vybaví každý filmový divák. Začala sa nová časť. Režisérka dala do filmu veľa zo seba a to hlavne v príbehu. Ten je tiež iný, než by človek od Pixaru čakal. Dospelejšia téma s veľmi podareným spracovaním. Či už je to detailná a realistická animácia, humor alebo množstvo nápadov. Tento krátkometrážny film však pravdepodobne 5 ročné dieťa nepochopí. Aj keď je pointa zreteľná, vo filme je skrytých mnoho narážok a celkovo problematika, ktorá sa tu rieši nie je určite niečo s čím sa bežne menší divák stretáva. Nápad to má však výborný a práve to ako Pixar kombinuje perfektný a výstižný príbeh s detailnou a precíznou animáciou sa mi páči najviac. Len škoda, že to nebolo dlhšie. Téma sa určite dala lepšie rozvinúť do dlhšieho než len 8 minútového snímku.

Epizóda pojednávajúca o potencionálnym spojením medzi "temnými silami" a mimozemšťanmi. Podľa môjho názoru ide o veľmi slabý diel. Vizuálne spracovanie je síce rovnako ako už každej jednej epizódy výborné. Iné je to už obsahom. Ten hovorí o tom, že takzvané "temné sily", za ktoré sa dá považovať napríklad zlo vo svete je vlastne výtvor mimozemšťanov. Podľa veľmi chabo podložnených teórií mal aj kontroverzný mystik Grigorij Jefimovič Rasputin v akomsi spojení s bytosťami nie z tohoto sveta. Áno, súhlasím dobro a zlo sú veci, s ktorými sa stretávame denno-denne, prakticky od stvorenia sveta. Ale žeby hlavne "zlo" malo byť výtvorom mimozemských bytostí (odvolávajú sa na Pandorinu skrinku)? S najväčšou pravdepodobnosťou, nie. Je tiež možnosť, že členovia Schutzstaffelu mohli vykonávať nejaké okultistické praktiky, no či sa snažili o kontakt s inými bytosťami, ťažko povedať. Nikto presne neviem v čo presne títo ľudia verili. Tiež súhlasím, že britský čudák Aleister Crowley vykonával podivné, "čarodejnícke" rituály a snažil sa hrať na Boha. Tomu človeku sa mohlo udiať hocičo. Opäť, nikto s presnosťou nevie určiť čomu sa Crowley oddával a či zvláštna postava zvaná Lem, ktorú nakreslil skutočne existovala. Všetko toto sú veci nám skryté. Jednoznačne treba hľadať pravdu. No nepripisoval by som mimozemšťanom aj také veci ako sú dobro a zlo. A už vôbec by som to nepodával iba v krátkom 43 minútovom dokumentárnom filme s tak málo presvedčivými dôkazmi.

Mantra je ďalšia z indicky ladených skladieb od mexickej DJky, huslistky a skladateľky Mariany BO. Mne osobne sa veľmi páči, nakoľko spojenie tejto kultúry s psytranceom a hardstyleom znie úžasne. Hudobníčky použila v skladbe skutočnú nahrávku mantry - druh modlitby v hinduizme. Videoklip je tiež fajn. Zábery na Marianu BO ako sa prechádza po indických stavbách v spojení s herečkou Dakshaini Sanjay a jej tancami. Aj keď to asi má pôsobiť “záhadne”, mne to príde skôr komické. Nápad sa určite dal aj lepšie spracovať vo forme videa. Holandské vydavateľstvo určite na to prostriedky má.

Neskutočne pozitívna skladba. Dvaja velikáni Martin Garrix a Tiësto vytvorili úžasné “good vibes” dielo, ktoré je rovnako dobré ako videoklip. Ten sa skladá zväčša z pospájaných záberov z Tiëstovych a Garrixovych koncertov. Strih je tiež veľmi dobrý a posledná scéna ako Martin pracuje na skladbe ho milo ukončila. Musím povedať, že tento single a zároveň aj 4. skladba z albumu Club Life: Volume Four New York City ma naozaj potešila.