vydumnica

Challengers. Perfektný filmový plagát a vynikajúco zostrihaný trailer. Lákadlo zafungovalo a v kine som bola medzi prvými. Obsadenie a herecké výkony super, najviac by som pochválila Zendayu. Najprv pôsobia Challengers tak trošku odľahčene, je tam aj zopár vtipných momentov, hlavne v spojitosti s tým, ako boli vtedy ešte dvaja najlepší kamaráti úplne paf do našej hlavnej hrdinky. Neskôr to už prechádza do psychologickej drámy, ktorá v poslednej možno pol hodinke naberá až thrillerovú atmosféru. Kto čaká typický športový film o tenise, bude možno sklamaný. Tenis je tu povedala by som len vedľajší, to mi ale vyhovovalo. Tashi Duncan je rozmaznaná, ale ambiciózna žena, ktorá je ochotná urobiť čokoľvek, aby to bola JEJ hra. Už v popise filmu je "Her game. Her rules." A to sa nevzťahuje len na tenis. Tenis pre Tashi nie je len hra. Ona tú hru neprestáva hrať ani v živote. Tashi je niečo ako moderná Scarlett O'Hara, ale bez tej osudovej lásky Rhetta Butlera, pretože Tashi má v skutočnosti rada iba seba. Už vtedy v hotelovej izbe hrali podľa jej pravidiel, vždy dosiahla, čo chcela neberúc do úvahy city niekoho iného. Aj napriek tomu, že postavy sú vykreslené zaujímavo, mám pocit, že sme sa o nich nedozvedeli všetko, hlavne o Patrickovi. Skutočné pocity, city, zmýšľanie a zámery všetkých troch postáv sú schválne nie vždy jednoznačné, bola by som rada, keby sa išlo ešte viac do hĺbky. Skoky v čase boli až veľmi často, pôsobilo to niekedy až chaoticky. Za najväčší nedostatok filmu považujem hudbu. Nechápem to rozhodnutie vložiť hlasnú hudbu aj do dialógov! Okrem toho ma výber hudby dosť rušil. Hudba vo filme mi dokáže celkový filmový zážitok spríjemniť, v prípade Challengers to bol pravý opak. Presne takúto hudbu nemám rada, hneď keď prišli záverečné titulky, utekala som preč. Luca Guadagnino dokáže divákovi podať príbeh dostatočne pútavo a zaujímavo, film naozaj nemá žiadne hluché miesto a skutočne graduje, ale aj tak moje očakávania úplne nenaplnil, no musím povedať, že z jeho tvorby sa mi práve tento páčil najviac. Nebojím sa povedať, že o komerčný úspech filmu sa postarala hlavne Zendaya. [Cineplex Mannheim, 25.04.2024, OV, BonusTicket] 70%

Najlepšia miniséria od The Offer (2022). Maximálne pútavé, napínavé, atmosférické. Najlepší herecký výkon: Anna Sawai. Najlepšia epizóda: jednoznačne Crimson Sky. Shogun môžem len a len odporúčiť. Podrobnejšie som sa rozpísala k niektorým epizódam. 90%.

SPOILER: Čo sa mňa týka, vôbec mi nevadí, že sa vo finále nijaká epická bitka nekonala, práve naopak. Ale tie dialógy, myšlienky, poézia, to je všetko na zamyslenie a práve to mi dalo viac. Epizóda má v názve slovo sen. Keďže som román nečítala, bolo pre mňa najprv mätúce vidieť Anjina ako starčeka s ružencom od Mariko v ruke, Anjina v rodnom Anglicku s vnúčatami a spomienkou na Mariko a Japonsko. Bol to len sen alebo skôr predstava, aký by mal život, keby sa vrátil. Lenže on sa nevráti. Nikdy. Teda, pravdepodobne nikdy. Toranaga ho už má ako figúrku na svojej šachovnici. Z Anjina sa stáva druhý "Mariko", aj keď si to možno ešte nestihol uvedomiť. Jeho pôvodný zámer a cieľ už pre neho nemajú zmysel. Nedovolí, aby obeta Mariko vyšla nazmar. On ostane nažive. Staroby sa možno dožije, ale v Japonsku...Vrátil sa v knihe niekedy domov? A ešte dodatok k Mariko. Čakala som, že po tom výbuchu neostane celá! Fuuu, ale lepšie tak. 90%.