rowdys

Galluppi vo svojej celovečernej prvotine ukazuje, že režijne a technicky má všetko podchytené na jedničku a že nevyliezol deň predtým holý a bosý z lesa. Inšpirácie, ktoré ho vychovávali sú tu veľmi zrejmé od prvého momentu, no zakaždým krívajú na jednu nohu - cohenovskej zápletke chýba čierny humor a tarantinovskej exekúcii zasa dialógové nuansy a hĺbka postáv. Filmu tak podráža nohy práve scenár, ktorý si po svojom krvavom zvrate plne adoptuje ohraný javiskový princíp typu "ako vyčistiť všetky figúrky na šachovnici" a po zvyšok minutáže sa už ide len jeden dlhý mexican standoff. Galluppiho si ale napriek tomu nechám do budúcna v hľadáčiku.

Ritchie dal dokopy partičku plnú sympaťákov a z filmu aj ide štýlová atmosféra ako z U.N.C.L.E. Čo ale z toho, keď po celý čas máte pocit, že nič nie je v stávke, pretože všetci protagonisti majú zapnutý cheat mode typu "čo výstrel, to zásah" a doslova sú na bojisku ako na letnej večernej prechádzke. Akčné scény sú natočené chytľavo a Ritchie sa tento raz celkom drží na uzde aj čo sa týka jeho MTV strihu. Keď sa ale miestami utrhne, tak sa scéna mení na klip Madonny, pri ktorom strihač ledva stíha ustrážiť Elizin lip sync a drony zbesilo lietajú ako sršeň po dávke Biolitu. Tu a tam sa imitujú Bastardi aj Tucet špinavcov, ale niet pochýb, že Tarantino by z toho spravil aj pri zachovanom humore o dve triedy lepší nervydrásajúci spektákel. A Rory Kinnear ako Churchill bude podľa mňa najväčší miscast roka.

Ja som sa teda výborne bavil, pretože je tu všetko - konverzačný seinfeldovský humor, slapstickový akčný humor, inteligentný referenčný humor, absurdný Naked Gun humor, skečový SNL humor, asi cca pol miliardy popkultúrnych narážok na 50s, 60s aj súčasnosť, na ktoré ale treba mať americana rozhľad (Cronkite, Carson, Hoffa, Kennedy, Oswald, five families, Vietnam, kubánska kriza, IBM, Mercury Seven...). Vrcholom Unfrosted je ale bohovské cameo Dona a Rogera, ako keby od konca Mad Men ani neuplynula dekáda. Aktuálne prebiehajúci bojkot Kellogg's v USA filmu dáva extra komediálny presah. Jediné čo tomu cukríkovému paťdesiatkovému vizuálu chýbalo bol technicolor, pretože ten kryštáľový digitál bol na dobovú atmosféru neprirodzene uhladený.