rbrandt183

Plynulé prechody medzi príbehmi pôsobili nenútene plus obsadenie bolo vynikajúce. Celkový dojem bol ešte lepší než jednotlivé hodnotenia: Fatih Akin (3*), Yvan Attal (4* balenie pri cigarete, 3* chodníkový rozhovor), Randy Balsmeyer (prechody 4*), Allen Hughes (4*), Šundži Iwai (4*), Wen Jiang (5*), Shekhar Kapur (5*), Joshua Marston (3*), Mira Nair (3*), Natalie Portman (3*), Brett Ratner (4*).

Nepomýliteľný výber režisérov s úplne najlepšou desaťminutovkou od Wendersa: "Dogs Have No Hell" - Aki Kaurismäki (4*), "Lifeline" - Víctor Erice (4*), "Ten Thousand Years Older" - Werner Herzog (4*), "Int. Trailer. Night." - Jim Jarmusch (4*), "100 Flowers Hidden Deep" - Chen Kaige (3*), "We Wuz Robbed" - Spike Lee (2*), "Twelve Miles to Trona" - Wim Wenders (5*).

Slabší výber oproti ostatným Cinema16. Buď to akosi nebolo vtipné, keď malo, alebo tam bolo príliš mnoho experimentu (napr. farebná nemá groteska). Najlepšie kúsky predviedli Burton a Van Sant a príjemne prekvapili Nadelman a zvukár Parrish King: "Vincent" - Tim Burton (5*), "The Lunch Date" - Adam Davidson (2*), "Meshes of the Afternoon" - Maya Deren (2*), "The Wraith of Cobble Hill" - Adam Parrish King (4*), "Freiheit" - George Lucas (3*), "Necrology" - Standish Lawder (2*), "Paperboys" - Mike Mills (2*), "Terminal Bar" - Steven Nadelman (4*), "George Lucas in Love" - Joe Nussbaum (2*), "Carmen" - Alexander Payne (2*), "Daybreak Express" - D.A. Pennebaker (3*), "Five Feet High and Rising" - Peter Sollett (2*), "Feelings" - Todd Solondz (3*), "Terry Tate: Office Linebacker" - Rawson Marshall Thurber (2*), "The Discipline of D.E." - Gus Van Sant (5*), "Screen Test: Helmut" - Andy Warhol (1*).

Deň zo života detského černošského gangu v Amerike: ich otravná slangová angličtina, popíjanie piva a neustály záujem o zbrane podivne kontrastuje s citlivou akustickou gitarou v pozadí a ich starosťami zo školských zadaní a vlastných vzťahov. Jedným z výkonných producentov bol Miloš Forman.

Najlepsie poviedky boli od Menzela, Schlöndorffa a Godarda: "Histoire d'eaux" - Bernardo Bertolucci (2*), "Vers Nancy" - Claire Denis (2*), "About Time 2" - Mike Figgis (4*), "Dans le noir du temps" - Jean-Luc Godard (5*), "One Moment" - Jirí Menzel (5*), "Addicted to the Stars" - Michael Radford (3*), "The Enlightenment" - Volker Schlöndorff (5*), "Ten Minutes After" - István Szabó (2*).

Skvelá zbierka: About A Girl (5*), Boy And Bicycle (4*), Dear Phone (5*), Doodlebug (4*), Eight (4*), Gasman (2*), Girl Chewing Gum (3*), Home (3*), Joyride (4*), Inside-Out (5*), Je T'aime John Wayne (5*), The Sheep Thief (2*), The Short And Curlies (5*), Telling Lies (3*), UK Images (1*), Who's My Favourite Girl? (3*). Najlepšie poviedky od Guardovcov, McDonalda a Leigha.

Európska verzia DVD: Härlig Är Jorden - Roy Andersson (2*), El Secdleto De La Tlompeta - Javier Fesser (4*), Charlotte et Veronique, Ou Tous Les Garcons S'Appellent Patrick - Jean-Luc Godard (4*), Valgaften - Anders Thomas Jensen (5*), Gisele Kerozene - Jan Kounen (5*), Koncert Zyczen - Krzystof Kieslowski (4*), Le Batteur Du Boléro - Patrice Leconte (3*), Bara Prata Lite - Lukas Moodysson (3*), My Wrongs 8245–8249 & 117 - Chris Morris (5*), Fridge - Peter Mullan (4*), Il giorno della prima di Close Up - Nanni Moretti (2*), L'Homme Sans Tete - Juan Solanas (5*), Jabberwocky - Jan Svankmajer (4*), Nocturne - Lars von Trier (4*), Epilog - Tom Tykwer (4*), Copy Shop - Virgil Widrich (4*). Celkovo príjemne strávený čas, najvačším príjemným prekvapením bol Solanas, najlepšie poviedky boli od Jensena a Kounena.

Americký abstraktný expresionizmus v rokoch 1940 až 1970. Dokument natočený v roku 1970 zachytáva výrazné osobnosti (Barnett Newman, Willem de Kooning, Frank Stella, Larry Poons, Robert Rauchenberg, Helena Frankenthaler, Jasper Johns, Jules Olitski, Robert Motherwell, Kenneth Noland, Philip Pavia i Andy Warhol) daného maliarskeho smeru, žiaľ bez Pollocka, Klinea (samozrejme) i bez Rothka, Gottlieba a naviac s kritikmi a zberateľmi umenia. Režisér de Antonio mal k umelcom blízko, spoločne stiahli nie jedného Jacka Danielsa, a nechal ích rozprávať o svojom umení v ich prirodzenom prostredí - v ateliéroch. Ich čierno-biele monológy kontrastujú s farebnými zábermi na (často rozsiahle) diela. Významnosť a unikátnosť filmu je jasná, dá sa ale polemizovať napr. nad kvalitou zvuku. Ocení každý, kto behá po múzeách moderného umenia v Európe a v Severnej Amerike. (Z času na čas sa dokument objaví na youtube, treba skúsiť hľadať.)

Dokument popisuje 10 úvodných rokov aktivity trojice z kapely Placebo, i s letmým náhľadom na to, ako sa v Londýne spolu ocitli. Všetko sa rozpráva z pohľadu mimo samotnej kapely. Plusom sú zaujímavé komentáre rozličných súvisiacich ľudí, ako producentov, novinárov a kritikov (a jedného štýlového dievčaťa). Zdá sa, že na ostrovoch sa hudbe rozumie skutočne každý. Z pohľadu kariérneho prelomu sa tu prirovnáva Without You I'm Nothing k Nevermindu od Nirvany (Pure Morning mi potom vychádza ako placebovský Teen Spirit), polemizuje sa nad prínosom podpory Bowieho začínajúcej kapele, vypichuje sa súlad experimentovania s uchovaním autorskej autenticity atď. Mínusom je naopak to, že krátky dokument nie je doplnený tvorbou samotnou (preto nie 5*) a tiež, že sa nedostaneme cez tých 10 rokov. Inak pre fanúšika je to skvele strávený čas.

Moderne-vztahovy zlozity pribeh nad ktorym by kazdy republikan horko zaplakal. Prehladnosti urcite neprospeje ani ta dlzka filmu. I preto sa obsah mimovolne dostane na druhe miesto a necha vyniknut skvelej forme a charakterom - Maggie ako Jude a Lisa ako Mamie. Don Roos si zasluzi dalsiu sancu za tieto 4*. (Dovod k volbe filmu: neznamy reziser)