Pekyno

V natrieskanom kine v Boroch mi na IMAX projekcii ostali ústa otvorené dokorán hádam celých 166 minút. Audiovizuálny zážitok roka? Určite áno. Atmosférický sci-fi film dekády? Asi áno. Lepšie ako jednotka? Neviem, na teraz nie je dôležité, pretože prvotné pocity nepustia. Ale samozrejme nechcem preháňať. V dvojke totiž prichádza oveľa väčšie množstvo akcie, ale aj snové vytriezvenie a krutá realita z proroctiev. Korenistá, filozofická, zenová a pomalšie tiahnúca meditatívna nálada je trošku preč. Nevadí, vedeli som čo musí prísť. Obraz je stále tak farebne podmanivý, že mi oči behali na veľkom plátne hore dole. Zvuk tak DUNIvý, že som takmer cítil ako aj mne počas piesočnej búrky, zafúkalo do riedkych vlasov. Ide o úžasnú adaptáciu knihy, pri ktorej mnohí tvrdili, že je nesfilmovateľná. A predsa sa to podarilo. Denis je šéf. Vidno, že je fanúšik predlohy, pekne a poctivo sa v zásade všetkého držal. Inak sranda, že najväčší záporák a autoritár sa volá Vladimír. Mám pocit, že Herbert si šiel tiež nejaké korenie keď knihu písal, a vďaka ktorému videl všetky tie reality a možnosti. Končíme s otvoreným priestorom, (posledný záber trochu zamrzel) pre Spasiteľa Duny, áno.. všetko nasvedčuje tomu, že trojka bude.

Myslel som, že po druhej projekcii, ktorá už nebola IMAXOVA znížim svoje hodnotenie. Úvodné nadšenie po pár dňoch, ako býva zvykom opadlo a prišli neurčité pocity. Preto prišlo druhé vzhliadnutie a skonštatovanie, že na zníženie nie je dôvod, pretože skutočne nedokážem nájsť vyčítavé slová. Oppenheimer je veľkolepé dielo, dnes už režisérskej ikony, ktoré má pohlcujúcu hudbu, fantastických hercov a neuveriteľnú kameru. Už dlho som nevidel film, kde sa mi miešali pocity úzkosti, nadšenia, smútku, prekvapenia a fascinácie. Klobúk dole.

Nečakal som veľa a dostal som - svieži, vtipný, nápaditý, sebaistý, chytľavý, originálny, prekvapivý film - a hlavne, neberie sám seba vážne - čo mi je vždy, nad mieru sympatické.

Atmosférická temnota so skvelým úvodom. Pohlcujúca hudba. Pekná výprava. V polke mierne zdĺhavé, dej pomaly plynul, veľa sa rozprávalo, malo dialo - čo je škoda. Mal som pocit, že napätia je tam postupom času menej a menej. A keď si film doprial toľko času, prečo bolo rozuzlenie uponáhľané? Každopádne, mňa dostal hlavne excelentný Harry Melling, ktorý si vždy pre seba totálne ukradol scénu, a zahral teda bravúrne.

Top Gun ťaží z nostalgie a dych berúcich akčných záberov. OK. A to stačí? Kamarát sa pýta. Ja tu infantilnosť a plochosť asi neviem prekusnúť.

Na lodi do luxusného a predraženého hotela prídu zhýralí zbohatlíci na dovolenku, čo sa môže pokaziť? White Lotus má množstvo skvelých dialógov, karikatúrnych až groteskných postáv a v kombinácii s krásnym Sicílskym prostredím a sympatickým osadenstvom dotvára skutočne výbornú podívanú. Vietor mi zavial tento veľmi svieži seriál v pravý čas. Už dlho som nezažil takýto, ako dnes tomu mladí hovoria "binge watching". Pripútaný k stoličke som to zhltol na jeden šup. I keď musím povedať, že osobne ma prvá séria tak nenadchla a s druhou som mierne váhal. Bola by to ale chyba!  Trpezlivosť ruže prináša, a pomalší úvod zatienila túžba zistiť kto sa vlastne stal dovolenkovou obeťou.

Trinásty dodatok z roku 1865 definitívne zrušil otroctvo v USA. Spolu s autorkou avšak zisťujeme, že jeho zrušenie má svoje medzery a aj v dnešnej dobe vieme nájsť veľmi kontroverzné prejavy rasizmu a otroctva.  Preplnené väznice, v ktorom ľudia za priameho vplyvu korporácii sú doslova zotročovaní aby boli súčasťou výrobného priemyslu ako lacná pracovná sila, na ktorom iní bohatnú je skutočne desivé. Obzvlášť, keď vieme, že to systém a vláda pomohla dovoľuje, ba priamo podporuje. Títo ľudia sa vo väčšine prípadov nedokážu dostať na slobodu kvôli nedostatku finančných prostriedkov a nemožnosti sa vykúpiť.  Áno, dokument skutočne rúca niektoré skvelé ilúzie o Amerike a je viac ako potrebný, nielen pre pochopenie rasových protestov, ktoré v minulosti boli, a bohužiaľ asi aj budú.

"Slová prúser i prieser sa v slovenčine hodnotia ako subštandardné vulgarizmy. Subštandardné preto, lebo sú v slovenčine cudzorodým prvkom prevzatým z češtiny, a vulgarizmy preto, lebo sa v nich (rovnako ako v češtine) zachovala jasná súvislosť so slovesom srať. Spisovné ekvivalenty slov prúser a prieser v slovenčine sú výrazy ako pohroma, katastrofa, hovorovo malér či smola." Subštandardne som zistil, že nemám chuť písať nejakú kritiku, lebo mi to príde pri tomto výtvore zbytočné. Problém tejto minisérie tkvie v dejovej vyprázdnenosti, scenáristických kotrmelcoch a lacinosti. Nechcem to nikomu kaziť ale mňa to absolútne ničím, ale fakt, že ničím neoslovilo. A to, že je to farebné alebo to, že tvorcovia mohli mať voľnú ruku lebo o tomto knihy nie sú nehodnotím. Skrátka je to prúser a veľmi podpriemerné fantasy.

Satirická rozpačitosť. „Môže sa nám film nepáčiť, a zároveň pripadať dobrý?“ No to vieš, že áno. Herecké esá, množstvo skvostných dialógov či vecí na zamyslenie. S pekným vizuálom. Avšak vleklé, opakujúce, miestami uletené? No veď vravím, rozpačité.

Z počiatku pomerne dobre rozbehnuté, s mojou veľkou zvedavosťou a užívaním si sympatického obsadenia. S rýchlo sa striedajúcimi lokáciami sa striedal aj môj prvotný záujem. Pomalšie, špionážne tempo vystriedala predražená akcia, ktorá v konečnom dôsledku nepriniesla moc zaujímavého a niečoho výnimočného. Je to taká pozerateľná pitomina... no veď bodaj by nie za tie peniaze.