Marcecek

79-ročný Australan, čo točí akčné filmy, veľa možností nieje, nám predostrel znovu pustatinu, do ktorej sme sa zamilovali už v roku 2015. Dosť recenzií podotýkalo nato, že tento prequel je odlišný od posledného snímku, podľa mňa ale najväčšia odlišnosť spočíva v hlavnej postave, inak tu máme znovu anarchistický svet, výborné akčné scény, ktorých je možno o čosi menej, ale stále majú čo povedať a vyzerajú parádne, vracajú sa starí známi aj veľa nových postáv. Anna Taylor Joy je famózna herečka a jej obsadením to režisér vyhral, rovnako sa to dá povedať aj o Chrisovi Hemsworthovi, ktorého som si nevedel ako záporáka predstaviť, ale svoju rplu si náležite užíva a je jedným z pozitív tohto filmu. A pozitív je veľa, kamera, strih, herci, barevné podanie, film vyzerá krásne, 2 aj pol hodinu utečie ako voda, snímok sa neserie s nejakým vysvetlovaním fungovania sveta, v jadre je to film o pomste, za ktorou si ide hlavná hrdinka tvrdo a priamo. Záver origonálny, možno vás dosť prekvapí. Ja som dostal to čo som čakal a čakal som veľa. Za mňa plná paľba a hor sa do kina. Bravooo!!!

Keď to porovnám s tými americkými Godzillami, to je sto a jedno. Tento snímok je pojatý osobnejšie, komornejšie, áno aj kvôli nižšiemu rozpočtu, ale keď zvesti neklamú a stál len 15 miliónov alebo aj menej, tak klobúk dole. Síce sú tu vidieť limity efektov, ale nezachádza to do parodických až trapných vôd, to ani zďaleka. Čo je tu ale dôležité, ako dokázali tvorcovia poctivo a dojímavo zobraziť osudy Japoncov tesne po vojne a zhodení atómovky, na pozadí všetkého stojí ono obrovské monštrum, ktoré je symbolom nukleárnej apokalypsy a nukleárneho veku ničiace všetko naokolo. Nestojí na akčných scénach, aj keď sú tu tiež a vyzerajú dobre, ale na osobnejšom prístupe a postavách s ktorými súcítíte a zrazu pochopíte, že obyčajní ľudia za vojnu nemôžu. Premisa je jednoduchá, koniec poameričtený, ale ja som dojatý a veľmi rád, že Japonci ukázali komu Godzilla patrí, a že tu nejde o tie načančané barevné monsterverzá, ale o poctivú filmarinu, u ktorej na peniazoch až tak nezáleží. Bravoo!!!

Nič pre arachnofobikov. Francúzsky režisér nám predostrel dôvod prečo sa znovu báť pavúkov, a čo si budeme, pre väčšinu ľudí sú jedným najnepríjemnejších stvorení na planéte. Snímok jednoznačne inšpirovaný obsahovo kultovou Arachnofóbiou, zasadením ešte kultovejším Recom spojeným s posledným Evil deadom a začiatok mi dokonca pripomínal najkultovejší Braindead, ale to len tak okrajovo. Každopádne čo nové vymyslieť s pavúkmi, premisa jednoduchá, zase ste niekde zavretí a nemôžte ísť von, ako inak, herci nie veľmi výrazní, ale nekazia celkový dojem, v takomto prípade sa musí hrať na atmosféru, napätie a nechutnosti /v dobrom slova zmysle/ a toto sa presne režisérovi podarilo do bodky splniť. Prvých cca 20 minút sa zoznámite s postavami, jedna z nich spraví chybu, veľkú chybu, nemajú potenciál na zamilovanie sa do nich, ale potom na tom až tak nezáleží, napätie pozvoľna stúpa, hutnie a ani sa nenazdáte a čoraz väčší pavúci začínajú vyliezať zo všemožných ľudských otvorov. Ide o ten pocit bezmocnosti, stiesnenosti, nechutnosti, averzie k všetkému čo má viac ako 2 nohy. Režisér toto vystihol a vytvoril pre nás nie až tak originálne ako atmosférické dielo, ktoré asi nebude známe nejakými legendárnymi scénami, ale ako celok funguje a zabaví, nemáte pri pozeraní filmu dojem béčkovosti. A opakujem, arachnofobici a slabšie povahy nebudú film schopní dopozerať.