Šuplík

Je tu použitých aj niekoľko záberov z filmu Za Slovákmi od New Yorku po Mississippi (1936), ktorý na podnet Jozefa Cígera-Hronského natočil Karel Plicka.

Štefan Hoza vo svojej knihe "Ja svoje srdce dám" spomína: "Po úspechu filmu Hudba sŕdc dostal som ďalšiu ponuku - hrať vo sfilmovanej operete Oskara Nedbala Poľská krv úlohu Bola Barańského a to popri Anny Ondrákovej, ktorá hrala Helenu-Marynu v českej i nemeckej verzii. Starého Zarembu, Heleninho otca, hral v českej verzii Theodor Pištěk, Popiela Ludvík Veverka z Vinohradského divadla. S Alenou Frimlovou som sa už bol stretol v Hudbe sŕdc, kde hrala moju žiarlivú milenku, a teraz opäť žiarlivú Vandu. Frimlová nerobila v civilných šatách dojem filmovej hviezdy, skôr domácej panej zo statočnej pražskej meštianskej rodiny. Pritom bola na divadelnej scéne obdivovanou herečkou ženských vampov. V nemeckej verzii Poľskej krvi hral aj populárny rakúsky herec Hans Moser. Nebol pôvodom Viedenčan, lež Francúz, vlastným menom Jean Juliet. Otec, kamenár, sa nasťahoval do Viedne, kde syn vystupoval v kabaretoch najprv ako huslista, zborový spevák a nakoniec ako populárny herec v operetách a filmoch. Aktívny bol až do smrti. Zomrel 19. 6. 1964. Filmovanie Poľskej krvi bolo pre mňa opäť krokom nečakaným a veľmi vážnym aj preto, že som hral s Anny Ondrákovou, ktorá vtedy nesporne patrila medzi prvotriedne filmové hviezdy. Svojej roly sa ujala veľmi rozhodne a Helena jej vyšla presvedčivo práve tak ako Maryna. Pokiaľ išlo o mňa, bola ku mne vždy čo najsrdečnejšia, nikdy mi nedala pocítiť, že je viac ako ja - začiatočník. Naopak! Nevynechala ani jednu príležitosť a scénu, aby si ju nevypočula až do konca, aby nepochválila a neľutovala, že jej skromný hlások nevynikne popri mojom, ktorý som musel podľa pokynov režiséra Lamača práve pri duete s ňou krotiť. Zoznámila ma aj so svojím manželom Maxom Schmelingom, ale k intermezzu žiarlivosti, ktoré opisuje Janko Blaho vo svojich spomienkach 'Zo skalického rínku' - nikdy nedošlo."

Pierre Brice ve své autobiografii vzpomíná: „Miluji tento žánr, kde je kladen důraz na ctnost. Cítil jsem se v roli římského generála velmi dobře. Scény, které jsme točili ve studiu, byly silné, kulisy úchvatné, herci nadaní a kostýmy pompézní. Byly však i okamžiky, kdy mně tuhl při natáčení úsměv na tváři, když přišly prudké deště, Dunaj se rozvodnil a stanové městečko, jež bylo umístěno na jednom z ostrovů, pohltila voda. Statistům nezbývalo nic jiného, než se modlit, aby voda opadla, jelikož na sobě měli pouze lehké legionářské uniformy. Co by se stalo, kdyby se řeka neuklidnila, nechtěli jsme ani domýšlet. Přesto jsem měl pocit, že to bude dobrý film. Stav, ve kterém jsem se nacházel, se jedním slovem jmenuje štěstí.“

Hugo Haas tu cituje z diela anglického filozofa a matematika Bertranda Russella.

Zo zahraničných hviezd je tu citovaná Greta Garbo, konkrétne L. H. Strunom v rozhovore s Eliškou Pleyovou.

Natáčanie trvalo asi jeden a pol roka, vonkajšie zábery sa natáčali v švajčiarskych Alpách a štúdiové scény vznikli v sálach Filmwerke Staaken v Berlíne.

Film pozostáva z 9 kapitol, dĺžka filmového pásu je 3024 m.

Nejde o jediný československý film, v ktorom si zahral Wolfgang Zilzer. Objavil sa ešte v koprodukčných Dcérach Eviných (1928) Karla Lamača.

Natáčalo sa na Dolomitoch a Arlberskom priesmyku v Alpách a tiež v New Yorku.

Pre Marian Marsh to nie je jediná zastávka na poli európskeho filmu. V tom istom roku si zahrala ešte v britských filmoch Love at Second Sight (1934) a Over the Garden Wall (1934).

Film je natočený podľa rovnomennej knihy Luisa Trenkera, ktorá vyšla v tom istom roku.

Luis Trenker o myšlienke filmu: "Dlho som mal v srdci túžbu nejako umelecky stvárniť tému zatúlaného syna hôr. Chcel som sa vysporiadať s eposom tohto druhu a pracoval som na idey dňom i nocou, týždeň čo týždeň po dokončení Rebela. Zostúpil som z hôr do New Yorku, sedemmiliónového mesta, svetovej metropoly, džungle mrakodrapov, dolárových miliardárov i najúbohejších hladujúcich bez práce, mesta všetkých národností a jazykov, metropoly najväčšieho jasu i tieňa. To bol kontrast, ktorý som hľadal. Kontrast k zasnenému, tichému horskému hniezdočku, kde stále platí drevený pluh a život roľníka bojujúceho o každodenný chlieb, ktorý je však vo svojej jednoduchosti niekedy väčší a slobodnejší než bohatý otrok miliónov dolárov."

Ide o posledný projekt nemeckej pobočky hollywoodskeho Universal Filmu.

Ďalší film, ktorý jeho predstaviteľ František Krištof-Veselý po dokončení nevidel. Akurát keď sa po rokoch stretli s Hanou Vítovou, tá sa zmienila, že bola na premiére a film mal vcelku úspech.

První zvukový film režírovaný Luisem Trenkerem.

Film bol natočený v dvoch alternatívnych verziách. Okrem americkej vznikla ešte verzia pre český trh, ktorá je o zhruba 15 minút kratšia. Na rozdiel od americkej sa ale zachoval jej originálny kotúč. Americký 35mm negatív totiž zhorel pri požiari štúdia Fox v roku 1937. Bol síce vytvorený nový negatív zo zachovaných výtlačkov, ale nedosahoval kvalitu originálu.

František Krištof-Veselý spomína vo svojom životopise, že on sám tento film nikdy nevidel.

Ide už o 5. sfilmovanie románu Ericha Kästnera "Drei Männer im Schnee" z roku 1934. Na tomto jedinom sa podieľal aj ako scenárista. Úplne prvou verziou je francúzsky film Un oiseau rare (1935), druhú natočil v Československu režisér Vladimír Slavínský s Věrou Ferbasovou a Hugom Haasom pod názvom Tři muži ve sněhu (1936), tretí sú švédski Stackars miljonärer (1936) ‎a po nich nasleduje americká verzia Paradise for Three (1938) s Robertom Youngom. Zatiaľ posledné je opäť nemecké spracovanie Drei Männer im Schnee (1974), ktoré režíroval Alfred Vohrer.

Časť filmu sa natáčala v New Yorku.

Hlavná úloha bola ponúknutá aj Františkovi Krištofovi-Veselému – navrhla ho sama Margita Dajka, s ktorou túto hru s nemalým úspechom hrával v maďarských divadlách niekoľko rokov dozadu a s ktorou sa veľmi dobre poznal.